Frankie a Johnny

V roce 1991 natočil Garry Marshall možná ne úplně všeobecně známý, ale rozhodně nejlepší snímek své bohaté kariéry! Divadelní hru na jejíž motivy je film natočen jsem neviděl, tudíž nemohu srovnávat. Ústřední dvojice je naprosto vynikající a vhodně ji doplňují i vedlejší postavy. Film beru i jako jakousi nenápadnou poctu tradičním malým americkým fast foodům a jejich zaměstnancům. (14.10.2010)

Tu sa prekrásne potvrdzuje, aká velerelevantná je v romantickej komédii hladko a životne napísaná dvojica a nemenej potom jej herecké obsadenie. Nemusia to byť ani ničím originálni ľudia, no ak dýchajú, ozaj dýchajú, už prirodzene získavajú nejaký ten punc špeciálnosti a upriamujú na seba všetku pozornosť. Frankie a Johnny predstavujú také postavy- dvoch priemerných ľudí, ukrutne osamelých, nie zrovna úspešných, každého so svojou vlastnou spoločensky zúfalo neojedinelou históriou. Pfeiffer a Pacino z nich vyčarovali 2 jedinečných ľudí. Svoj šarm a nasadenie zapriahli a navzájom prepojili, a donútili nás tak čeknúť v dosahu všetky zástrčky a spotrebiče či sa nám náhodou niečo nepáli :) a zatopili nás citom a tichou závisťou. A žánru priniesli absolútne neopakovateľný milostný pár. Frankie a Johnny. Ešte aj poučili ste nás. Obyčajne, opakovane, nenútene, zvodne. Parádne ste nás poučili(!) 90%. (07.10.2008)

Som trochu na rozpakoch, pretože som pôvodne zamýšľal dať 4*. Film krásne plynie, je plný živých a realistických charakterov a je tu skvelý Pacino a nádherná Pfeiffer. Prvých 30 minút je úplne skvelých a celý čas som si hovoril, aké je fajn, že raz za čas objavím klasiku, ktorá poteší srdce. Potom sa ale z postav stávajú zmätené charaktery čo sa týka pocitov. Jeden je veľmi needy, druhá zase nevie veľmi čo chce a hoci majú obidvaja motiváciu aj sú podané uveriteľne začalo mi to trochu škrípať. Koniec ma potešil, pretože je tam Debussy, ale či to naozaj bude také ako si povedali v posledných sekundách im v rámci toho, čo medzi sebou zažili od tej skvelej úvodnej pol hodiny, až tak neverím. A to si nemyslím, že bol úplne cieľ. Stále je to príjemný filmík ale mám z neho rozpačité pocity. (07.03.2020)

„Frankie a Johnny” spoločne pracujú v štýlovej gréckej reštike Apollo, nachádzajúcej sa na 23. ulici a Deviatej v Novom Yorku. Ona je pekná, povedzme trochu, že i úzkoprsá servírka, a inak má na to i svoje dôvody, prečo sa tak povrchne správa. On disponuje dostatočnou slovnou zásobou, k tomu si predtým odsedel 18 mesiacov za podvod, a teraz sa sem iba prišiel opýtať na JOB, kedy ho šéf Nick „so všetkou vervou vzal” , aby sa opäť mohol stať kuchárom, ktorým bol aj vo väzení. Nie je si vôbec už ťažké domyslieť, že sa takmer vzápätí Johnny do Frankie po plné uši zamiluje, pričom o vzájomnej náklonnosti medzi nimi dvomi, by sa dalo zatiaľ pomlčať, pretože jeho city sú z jej strany akosi neopetované. Možno príliš tlačí na pílu, kvôli čomu na celej čiare stroskotáva, a síce sa to po čase o čosi zlepší, ale stále to nie je isté, ako sa to vlastne celé skončí, alebo predsa áno... ? Neustále sa do nej dobíja, ako do parížskej pevnosti Bastila, a či bude nakoniec dobytie Bastily aj úspešné, to nechám na samotných divákov, aby sa totižto o tom sami presvedčili. / Legendárnu hollywoodsku romantickú komédiu, pomaly a isto, čaká už 30. výročie od premiéry, na ktorej sa našťastie nepodpísal žiadny zub času, práve naopak, považujem ju za klasiku svojho žánru ! Pamätáte si ešte na toto centrálne duo z drsnej gangsterky Zjazvená tvár, kde sa ich vzťah podobal tomu, ako snáď z tej najdivokejšej mexickej telenovely, typu "Keď budeš moja" ? Tentokrát Diego, a ani Paloma znovu nedorazia, našťastie, ale zase sa nedá celkom povedať, že by sa ich emócie neotriasali v samých základoch, len to už nie je také, ako v prvej spolupráci pod režisérskou taktovkou Briana De Palmu. A ústredná melódia filmu: „Clair de Lune” od francúzskeho hudobného skladateľa Claudea Debbusyho, sa dá počúvať vari donekonečna a ešte ďalej. PS: Nebyť tej roztržitejšej réžie Garryho Marshalla, hodnotenie by bolo maximálne. (14.03.2021)

Taková poměrně obyčejná romance, která má to štěstí, že má na svém kontě takové herecké legendy, jako jsou Al Pacino a Michelle Pfeiffer. Ti jediní totiž do celého toho příběhu vnášejí příjemnou náladu. Všechno ostatní je tak nějak navíc. A skutečnost, že vše se odehrává v newyorkské restauraci u Řeka je opravdu jenom skutečnost, která s řeckou kuchyní má asi tak společného, jako hamburgr s pitou. (14.03.2016)