Môj nepriateľ

Príbehom ma to určite zaujalo, mám rád sci-fi, vizuálna stránka je celkom fajn, masky mimozemšťanov a Dennis Quaid tiež. Trošku mi tam ale nesedelo tempo filmu, prišlo mi to dosť pomalé. Wolfgang Peterson natočil fajn film, ale tu mi to prišlo ako keby točil iba trošku dospelejšiu verziu nekonečného príbehu. Na papieri to vyzeralo určite pekne, ale vo filme žiadna akcia nestrhne. Chápem, že na tu dobu to muselo byť celkom fajn, ale keď si to porovnám s druhými Votrelcami alebo Predatorom, ktorý sú iba o rok, dva mladší tak sú na tom oveľa lepšie. Nepotrebujem k tomu krv, aby sme si rozumeli, hovorím o tom ako je to natočené a zatiaľ čo Camerov Aliens a McTiernanov Predator sú dodnes výborné filmy, ktoré takmer vôbec nezostarli, Mine Enemy zostarol. 65% - 3* (09.03.2020)

Je pravda, že některé situace nebyly tak úplně a zcela originální, i s přihlédnutím k době vzniku, nicméně film jako celek funguje velmi dobře, postupně si ta zpočátku odpudivá bytost stále více získává srdce nejen Davidgeovo a představa o nadřazenosti jednoho tvora vůči druhému dostává poněkud na frak. A takových poselství, navíc podaných zábavnou formou, není nikdy dost. (29.07.2023)

„Ty si tehotný? Ako sa to stalo? Na mňa nepozeraj.“ SPOILERY. Jedno z najúchylnejších sci-fi, aké som kedy videl. Budúcnosť. Ľudstvo bojuje proti jašterím mimozemšťanom. Človek a jašter stroskotajú na nehostinnej planéte. Keď pochopia, že nepriateľstvo nikam nevedie, začnú spolupracovať, bleskovo sa naučiac reč druhého. Aby nebola na planéte (kde údajne pristávajú zlí piráti, ale prvú hodinu ich len počujeme) nuda, dozvieme sa, že mimozemšťania sú hermafroditi t.j. rovnako, ako slimáky, dokážu oplodniť samých seba (!). To sa aj stane (!!). Človek sa oňho začne starať a ak by si navzájom začali po večeroch dávať holandské kormidlo (viď. ZACK A MIRI TOČIA PORNO), vôbec by som sa nečudoval. Mimozemšťan porodí potomka, ale pri pôrode zomiera a o výchovu bleskovo rastúceho jašteríka sa následne stará týpek, ktorý predtým celý svoj život zasvätil zabíjaním jeho potomkov (Quaid neskôr hral v podobne zvláštnom morálnom konflikte - Dračie srdce). Scenár je bizarný, originalitu by ste ale čakali márne – mimozemšťania majú dve ruky a dve nohy, na mimozemskej planéte sa dá normálne dýchať, žijú tam hady a dokonca sneží. Už len si zohnať vianočný stromček a bozkávať sa pod imelom. Okaté štúdiové exteriéry (hoci sú zvláštnym spôsobom pôsobivé) tomu tiež príliš nepomáhajú. A to, čo sa odohráva po Quaidovom oholení, je už len zívajúce divákove dokopanie do vyslobodzujúcich záverečných titulkov. Tento titul nemá v roku 2010 (kedy píšem komentár) šancu osloviť diváka, narodeného po roku 1990. Zaujíma iba nostalgikov, narodených okolo roku 1980, ktorý na ňom vyrastali. Teoreticky. Prakticky som na ňom ale vyrastal aj ja. A už ako decku mi to pripadalo ako blbosť. (27.05.2011)

Nesourodý žánrový odvar ze snad všeho co vás napadne (Peklo z Pacifiku, E.T., druhý Indy, Crusoe), který na sotva pětadvacet let starý snímek stárne (s výjimkou hudby) až nezdravě rychle. A mám-li být zcela upřímný, tak nebýt úcty k tomu jak se mi to v dětství líbilo, tak jdu s hodnocením podstatně níže. (09.08.2010)

Jak zastarale a groteskně a přitom vzácně a raritně působí toto sci-fi z dob pre-digitalně vizuální exploze vyumělkovaných mainstreamových spektáklů a blbosti jménem 3D:) Můj nepřítel má totiž i příběh. Je to příběh o přátelství, které se zrodilo z dvou odlišných a nepřátelských ras a kde uvidíte Dennise Quaida, jak vlastníma rukama odrodí rozkošné dračí miminko:) Ovšem neznámá planeta skýtá také mnoho ústraní a nepříjemných nepřátel. Krásně "viditelné" triky, vydařené masky a hezký závěr. (08.02.2012)