Reklama

Reklama

VOD (1)

Obsahy(1)

Dokumentárny film s názvom Attila sleduje a mapuje celoživotný príbeh športovca a novodobej slovenskej hviezdy Attilu Végha. Zachytáva najdôležitejšie kapitoly jeho života od skorého detstva až po narodenie jeho syna Attilu v januári 2020. Z rozprávania rodiny, blízkych, priateľov, kolegov, športovcov, umelcov, spevákov, súperov a tiež nikdy nezverejnených archívnych záberov môže divák nahliadnuť do jeho života a sledovať kroky, ktoré ho priviedli k úlohe MMA zápasníka, hoci na ňu v detstve nemal mnoho predpokladov. Príbeh svetového šampióna mapuje tiež cestu skromného chlapca z Gabčíkova až na uznávaný MMA trón v USA. Film konfrontuje jeho doterajšiu kariéru a odhaľuje jeho prehry i víťazstvá z doteraz nevideného uhla - zo zákulisia. Zaujímavým aspektom je sledovanie vývoja športu MMA ako takého, ktorý je aktuálne najdynamickejšie sa vyvíjajúcim športom na svete. Príbeh Attilu je príbehom driny, odhodlania, sily, ale taktiež príbehom priateľstva, ktoré pretrváva po celý život. V pripravovanom dokumente uvidí divák nielen športovú kariéru, ale taktiež boj so životom samým a boj o možnosť športovú kariéru vôbec mať. Film ukáže vlny úspechov, ale aj na vlny prehier a zúfalstva. A v neposlednom rade zobrazí prípravu na zápas storočia proti Karlosovi „Terminátorovi“ Vémolovi. (Continental film)

(viac)

Videá (2)

Trailer 1

Recenzie (67)

Djoker 

všetky recenzie používateľa

Slovensko může v být posledních letech hrdé pouze na prezidentku Čaputovou a bojovníka Végha, takže vznik dokumentu nepřekvapí. Co určitě překvapí, je amatér Větrovský na režisérské židli. Kopat do něho by se ale mělo jen kvůli jeho potřebě exhibovat před kamerou. První hodina je skvělá. Mapuje Véghovy úsměvné začátky a rozjezd domácí MMA scény. Vše vrcholí v Bellatoru, jehož dobití stále není úplně doceněno především kvůli lvům, kteří žerou první. Druhá hodina stojí hlavně na jeho působení v Oktagonu, které je fanouškům všeobecně známé a nabízí pouze směšné motivační sekvence a záznamy samotných zápasů. ()

verbal odpad!

všetky recenzie používateľa

(Šepot) “Dobrý deň, vážení diváci, volám sa akože Dejfyt Naturesorrow a vítam vás u sledovania ďalšieho dielu zo série National Retardgraphic, tentoraz s názvom Nebezpečné primáty. Nachádzam sa kdesi v juhomaďarskej džungli popri pralesnom meste Dunaszerda a je tu so mnou populárny domorodý sprievodca Sickambitious Nbuzna Nagelharo Pitcholabembe. Zložité meno, však? Preto ho ja aj celý štáb radšej voláme Szeles, lebo keby sme ho zakaždým mali nazývať celým menom, má táto sračka tri dni. Pozdrav divákov, Szeles. „Helééé, tak čauky mňauky diváááácy.“ „Viete, tento Szeles od prirodzenia hovorí takým čudným západniarskym dialektom. No aby sme ho nemuseli zložito dabovať, sľúbil, že sa pokúsi hovoriť iba po maďarsky. Čiže dnes sme tu preto, aby sme sa vydali po stopách vzácnych, psychiatrickým ústavom v Prešporku prísne chránených Goríl Tupohlavých a nakrútili životopis obávaného najagresívnejšieho lokálneho samca, pridunajskými kmeňmi nazývaného Attila, hovado Boží. A na Attilu by sme podľa stopárov mali naraziť už za touto húštinou.“ “Au, bazsik, kérmidretvár!“ „Míntenkér, ty chujko nagélovaný. A jasne sme si povedali, že budeme hovoriť iba hornouhorsky!“ „Dobre, dobre, len sa neposer, Dejfyt! Ha, pozri, máme šťastie, tamto v tým oktagóne akurát serie do rohu! To je, čo, vidieť takéto prírodné čudo správať sa prirodzene v jeho prirodzenom prostredí!“ „No ty kokso, to je kreatúra! Ale chrbát si oholil, asi budú inteligentné!“ „Hlavne potichu, Dejfyt, nech si nás nevšimne. Mohol by nám rozšliapať hlavy. Nikdy nevieš, čo môže taký vygumovaný kokot spraviť, keď chytí amok.“ „Pozri, pozri Szeles, tamto sa prediera ďalší! A vyzerá nasrato! A ako sa s vrčaním bije po kozách! Vážení diváci, hádam sa schyľuje akejsi teritoriálnej bitke o to, kto bude najvypatľanejší alfaodkundes celého Naďmárošu!“ „Jaj, Dejfyt, ja myslím, že to je samotný Karol Mentálny Výmol!!! Možno si už o ňom počuj. Pred pár rokmi zdrhol z olomouckej ZOO a doteraz sa nepodarilo zahnať ho späť do výbehu. Tak toto bude ozaj ostré, dojebú sa ako dva besní animálni retardi, robí im to dobre. Vlastne počkaj, oni to sú besní animálni retardi, čiže normálka.“ „Ty, Szeles, a čo tam ta partička pištiacich atrofovaných kravaťákov, to sú čo za kokoti?“ „To sú safari turisti a korporační sponzori. Tí celý ten cirkus platia a spolu s ďalšími agresívnymi poloopicami s ovarovými krkmi, čo trénujú na šampióna Mentally Malformed Aggressors, tvorí aj majoritnú časť publika. To vieš, keď celý deň predávaš poistky, zízaš v ofise do grafov a lížeš riť generálnemu managerovi, dvakrát ti potom nestojí. Ale večer dáš štyri litre za lístok, kukneš, ako si dvaja vymastenci rozomelú ksichty, preškrtajú si zubné karty a vzájomne sa prizabijú, hneď sa ti ako čarom prekrví ego a narastú ti virtuálne ramená, že aj smelo primrdáš tej inokedy hrozivej päťdesiatkilovej kurve, čo máš doma, pretože jebe suseda, keďže ty si impotent. Pozri, Karol práve dostal na piču! Teraz je v riti. Pri svojej kvalifikácii a vzdelaniu už asi nebude kopať za Ultimately Fatuous Cocotnuts, ale spadne nižšie. Tipujem do TSL – Technické Služby League.“ „A myslíš, Szeles, že až tento akože nový šampión s radostným revom poskáče klietku, pobije sa po kozách a prestane sa pritierať ku tomu dvojmetrovému homošovi v kvádre, môžeme mu hodiť banánik a pokúsiť sa pomocou škrekov a posunkov o rozhovor?“ „Ten homoš, to je bača Ondro, ten všetkých tých tupohlavov pasie. Spravil si živnosť na vzájomnom rozjebávaní sa agresívnych sprostých kokotov, vraví, že je to šport, ktorý buduje charaktery, a slušne na tom mrzačeniu zarába. A tiež im robí akože to PíáR, aby nevyzerali až tak ako agresívni sprostí kokoti a všetci sa im nesmiali. Kukaj, už ho polop dofajčil, ideme to skúsiť.“ „Dobrý deň, pán Attila, volám sa Dejfyt Naturesorrow a som z National Retardgraphic. Blahoželám k bezškrupulóznemu dojebaniu konkurenčného samca. Môžem otázočku?“ „Eeeeee, ja by som akože odpovedal svoj akože názor, že som taký milučký a nežnučký medvedík, vo voľnom čase rád romanticky a zasneno zízam do polí, tvárim sa múdro a môžeš ma volať Attilka. Tiež som skromnučký, pokorný fantastický opočlovek a fasa chalan, môžeš sa aj Řiťmusa opýtať, ten to potvrdí! Poobjímame sa, hej?“ „Radšej by som to nerobil, smrdíš ako Lunická žumpa, Attilka. A ešte som sa na nič nespýtal.“ „Eeeee, tak určite, aj bábätká a mačiatka milujem! Dobre som to, Ondro, povedal, však?“ (Spokojné prikývnutie pasáka) „No pekné, Attilka, ale ja by som sa chcel opýtať, prečo, keďže si taký milučký medvedík, v dokumentíku, ktorý tuná Szeles napiču prestrihal, a aj v tlači, jeden z tvojich bývalých a budúcich krotiteľov v podstate vyhlásil, že si namachrované arogantné tupé hovado?“ „Eeeeee, nuž, ja by som akože svoj názor odpovedal ...“ (zmätený pohlaď na pasáka, ktorý si s panickým výrazom napnutými prstami pravej ruky kmitavo prechádza cez krk) „... aha. Čo ty do mňa jebeš, ty kokot vyjebaný! Najprv ti ten mikrofón vopchám do riti, potom ti odorvem hlavu a našťam ti do krku. Ja ti ukážem sa na mňa povyšovať, ty intelechtuálny chuj!!!“ „Teraz si ho rozbesnil, Dejfyt. Pracme sa odtiaľto, než ti ten nesvojprávny kokot pomliaždi gebuľu!“ „Okej, okej, ale ešte by som rád vyspovedal nejakých divákov. Čo tam ten hlúčik nadšene jasajúcich a do vzduchu boxujúcich detí? Choď tu, chlapček, ako sa voláš?“ „Zidan Deméter, more.“ „A koľkože máš rokov?“ „Deväť, more.“ „No pekne, a povedz divákom, čím by si chcel byť, až vyrastieš?“ „Deväť! Zidan!“ „Hej, koľko máš rokov a ako sa voláš už vieme, teraz prezraď, čím by si chcel byť, až skončíš školu!“ „Chcel som byť Rytmusom, more, ale teraz už chcem byť ako Attila, lebo Ritmus je len priposratý cigoš, čo sa hrá na drsniaka! Čiže až dokončím zvláštnu školu, všetkých skurvencov dookola rozjebem, lebo budem ememej! Aj ujo Horváth povedal, že zarobím viac ako zo sociálky a že sú to aj lepšie love, než kopať kanále! Pozri, ako už viem vajcia rozjebávať, ty starý pičus ...“ (BUM) „Au, kurva, sopliak poondiaty. Bolo mi to treba? Že som radšej nezobral to nakrúcanie gueréz v Ugande! Vypni už tu kameru, ty kokot, a zožeň mi nejaký ľad!!!“ Mentál Moulinex Agresivita rozhodně není sport, natož bojové umění. Je to jen devastační způsob, jak z vypatlaných agresivních pičusů udělat bez jakéhokoliv volního, morálního či etického vedení nebezpečné vypatlané agresivní pičusy tím, že je skvěle naučíte rozšlapávat jiným vypatlaným agresivním pičusům hlavy a odstřelíte jim jakékoliv zbytky humánních zábran někoho přizabít, s velmi pravděpodobnou následnou aplikací i na psychicky nenarušené lidi v jejich okolí. Jakákoliv glorifikace těchto dementálů, jakož i dávání je za vzor dosud nevyhraněným a jakž takž stabilním potratům dělnické třídy, je přinejmenším společensky patologická. () (menej) (viac)

Reklama

AdamesWWE 

všetky recenzie používateľa

[6/10] Zaujímavý dokument, ktorý nám ukazuje nie ľahkú cestu bojovníka z gabčíková menom Atiila Végh. Uznávam ho ako športovca za jeho úspechy, klobúk dolu. Čo sa týka filmu/dokumentu, priniesol zaujimavé, nové, nevydané veci ohľadom jeho kariéry a cesty k úspechu, no myslím si že to mohlo byť spracované a podané divákovi trošku lepším spôsobom. Mne osobne vadila trochu dlžka filmu a stredná časť deja, ktorá sa mi zdala natiahnutá. Ako hovorím, filmárčina to je iba priemerne podaná, ale rád som si to pozrel a dozvedel sa nejaké veci z tohto športu. Ďakujem a Attilovi držím palce v daľšej kariére. ()

T2 

všetky recenzie používateľa

Rozpočet $-miliónovTržby USA Tržby Celosvetovo $303,997▐ Nesledujem tento drsný šport bitkárov MMA. V podstate len okrajovo som čo to zachytil o tom, či pozrel cez youtube zo záznamu to veľké historické Česko-Slovenské zápolenie. V kine som videl ukážku na tento dokument, Attila Végh mi prišiel celkom ako v pohode človek na to v akom športe sa pohybuje. Tak som dal šancu tomuto dokumentu a som celkom spokojný. Príde mi to dosť dobre obsiahnuté, bohatý prierez jeho kariéru, úspechy a pády, zápolenie zo seba samým, na záver vygradovanie vo veľkom finále. Dobre sa to pozerá. Ostávam aj tak mimo záujmu o tento šport. /75%/ ()

don corleone 

všetky recenzie používateľa

Promarněný potenciál a to jsem se opravdu těšil. Jako fanoušek bojových sportů se nedozvíte nic nového, nejlepší záběry už znáte díky Oktagonu. Dokument pohřbila opravdu velmi špatná dramaturgie, málo odvážný střih a touha "režiséra" se zviditelnit. Prakticky každá pasáž, ve které se on sám objevil byla zbytečná. Celé to pak autor korunoval závěrem, kam se narychlo pokusil nacpat hned dva sponzory, což po sportovním vyvrcholení v O2 to působí až komicky. Nechápu, že taková věc běžela v kině. ()

Galéria (35)

Zaujímavosti (4)

  • Větrovský mal malú dušičku pri distribúcii snímky. Film mal však prvý víkend 14 800 pozretí, čo je na slovenskom trhu úžasné číslo. Potom to kúpil Netflix, neskôr HBO a režisér zhodnotil dielo ako veľký úspech. (Biopler)
  • Větrovský spomína na začiatky natáčania, kde ku kontaktu s Véghom prišlo veľmi spontánne po nevinnej otázke, či o ňom niekto niekedy chcel nakrútiť film. Okamžite volal svojej manželke, ktorá ho podporila, pričom väčšinou jeho nápady najprv skritizuje. Dodáva: „Začal som nakrúcať Attilu Végha, totálne bez filmárskeho vzdelania a skúseností. Dominik Besler, kameraman, povedal na treťom nakrúcaní, že by to chcelo aj zvukára. A ja mu hovorím, načo, veď tá kamera má zvuk, tam máš mikrofón. Bol som totálny amatér.“ (Biopler)
  • Režisér sa s odstupom času zmienil, že urobil v strižni zopár chýb a totiž, že film je o 10 minút dlhší než by mal byť. Véghovi sa narodil syn 14 dní po termíne a Větrovský už nemal potrebný odstup, aby to stihol v kľude dostrihať, lebo film išiel už o 2 dni do kín. (Biopler)

Reklama

Reklama