Nora Kuželová
nar. 05.07.1944
(79 rokov)
Bratislava, Československo
Biografia
Eleonóra Kuželová sa narodila v Bratislave, kde aj vyrastala, študovala a úspešne absolvovala Vysokú školu múzických umení. Po dokončení VŠMÚ krátko pôsobila vo Vojenskom umeleckom súbore, neskôr účinkovala v Tatra revue a najdlhšiu časť svojho umeleckého života prežila v Krajovom divadle Nitra (dnešné Divadlo Andreja Bagara). V roku 1985 sa vydala za Stanislava Vrbku (teatrológ, kritik) a ukončila pôsobenie v nitrianskom divadle. Presťahovala sa späť do Bratislavy a herecky ostala na voľnej nohe, až kým neukončila svoju hereckú činnosť.
Divadelnými začiatkami boli humorne ladené postavy, čo vychádzalo aj z jej hlasového prejavu a prirodzeného zmyslu pre humor a prijateľnú satiru. Po vyzretí a zhutnení herectva sa jej repertoár rozšíril o postavy zrelých, typovo a psychologicky rôznorodých žien. Vďaka tomu bola obsadená v mnohých divadelných hrách ako napríklad "Klamár", "Malomeštiakova svadba", "Dom Bernardy Alby", "Tito Andronico", "Čajka", "Trójanky", "Libero...", v ktorých ju režisérsky viedli prevažne Karol Spišák, Martin Kákoš a Jozef Bednárik.
Nezabudnuteľná je aj z mnohých filmov. Jej prvotinou bola rozprávka Soľ nad zlato (1964) v prevedení televízneho filmu. Neskôr bola čašníčkou vo filme Zmluva s diablom (1967), statkárovou ženou "Hrajnohová" v minisérii Červené víno (1972), vo filme Pásla kone na betóne (1982) stvárnila postavu Kataríny a mastičkárkou bola v tragikomédii Sedím na konári a je mi dobre (1989). Po smrti svojho manžela obnovila spoluprácu s Jozefom Bednárikom, s ktorým mala dlhoročný špecifický vzťah presahujúci kolegialitu. Obsadil ju do televíznej inscenácie Kaviareň Lýra (1992) ako členku orchestra. Jej posledným filmom bola rozprávka Zlatý hlas (2004), kde hrala Smrtku. Okrem filmu a divadla vďaka svojmu hlasovému prejavu často pôsobila aj v rozhlase a dabingu.
Herečka
Seriály | |
---|---|
2000 |
Ako divé husi |
1988 |
Dnes večer hrám ja |
1985 |
Materské znamienko |
Psia pestúnka (E01) |
|
1978 |
Výmysly uja elektróna |
1975 |
Vivat Beňovský |
Kráľ kráľov (E13) |
Divadelný záznam | |
---|---|
1984 |
Šikuliáda |
1979 |
Dom Bernardy Alby |
Hra lásky a náhody |
|
1977 |
Klamár |