Hedka

Po dlhšej dobe kvalitnejší slovenský film o duchovnej premene človeka, z prostredia kamaldulských mníchov na severovýchode Slovenska (Pieniny - Červený kláštor). Zaujal ma svojim kresťanským posolstvom a jasnou výpoveďou o obrátení a víťazstve ducha nad hmotou, ale napriek tomu má ako "historický veľkofilm" niektoré nedostatky. V prvom rade v scenári príliš vyniká (navonok originálna ale historicky nepravdepodobná ) subjektivita autorky. Myslím, že dostatočne nevyužila potenciál, ktorý sa jej núkal v takom zaujímavom námete. Príbeh nazvala síce legendou, takže by sme mohli odpustiť faktografickú nepresnosť, ale zbytočne sa uchýlila k prílišnej fiktívnosti. Výrazne mi to vadilo napr. aj pri stretnutí Romualda Hadbavného, kamaldulského mnícha, prvého prekladateľa Svätého písma do slovenčiny s vtedajším nitrianskym biskupom Ladislavom Maťašovským. Akoby chcela byť originálnou, priam až komerčnou - na úkor pravdivých skutočností (menovaný biskup práveže výrazne podporoval kamaldulov, vo filme to bolo naopak). Čo ma zaujalo bol pomalý, ale duchovne hlboký príbeh prerodu hlavnej postavy, jeho katarzia k novému životu, ktorý bol podávaný v dvoch meniacich sa dejových líniách. Vo svete plnom násilia (nekontrolovateľné pudy, vraždy, špina, hriech..), z ktorého prišiel - a vo svete za múrmi kláštora (ticho, pokoj, oddanosť, dôvera a služba Bohu), kde sa rozhodol ostať. Veľmi oceňujem herecký výkon Marca Igondu v hlavnej postave a vydarenú, takmer gregoriánsku hudbu Vladimíra Martinku. Je otázne, či súčasného filmového diváka, túžiacieho viac po vizuálnych efektorch a akčných nápadoch tento komorný príbeh zaujme. Pravdepodobne nie, ale Mariane Čengel Solčanskej sa po dlhšej dobe podarilo trochu pozdvihnúť úroveň súčasného slovenského filmu. A zato jej patrí uznanie.

Aký milý zážitok! Veľmi príjemný únik z reality. Figara si vždy vychutnávam a mám ho neoddeliteľne spojeného s našim Martinom Babjakom, ale toto španielské spracovanie ma tiež milo prekvapilo. Vynikajúci orchester, zbor a prekvapivo dobré (nielen) herecké výkony. Slušná réžia, kostýmy.... Dobréé!

Nemôžem dať maximum, aj napriek tomu, že je to dosť výnimočný slovenský film. Krása gotiky, umocnená Bachom na to nestačila, zvlášť keď charaktery jednotlivých (zaujímavých) postáv majú typický scenaristický rukopis umelca svojej doby.

Film ma neoslovil. Dokonca ma niektoré scény doslova iritovali. Očakávala som väčšiu morálnu kvalitu - pár recenzií, ktoré som čítala tomu nasvedčovali, ale som sklamaná. Film netradične a dosť zaujímavým spôsobom rieši síce vážnu morálnu dilemu, ale mám pocit, že je to veľmi pritiahnuté za vlasy. Pripadá mi to absurdné, alebo priam až zvrátené - moralizovať a kritizovať určité pochybenie jedného, inak hodnotného človeka, a to práve tými, ktorí sa "pasujú" do úlohy sudcov, ale sami sú na hrane morálnosti, zvlášť svojimi ezotericko budhistickými bludmi a liberálnym postojom napr. k manželskej vernosti. Vari sú práve títo vhodnými sudcami a moralistami?! "Prečo vidíš smietku v oku svojho brata a vo vlastnom brvno nevidíš?" (Lk 6,41) Tvorcovia sa tak veľmi snažili byť za každú cenu špičkoví, originálni a európski, že to až prehnali. Na môj vkus až príliš české....(bez urážky).

Veľmi silný zážitok o úplne bezhraničnej láske ženy - tak typické pre ruské hrdinky (a tak často končiace tragicky!) Už dávno sa mi nezdal názov filmu taký výstižný ako práve tento. Naozaj krutá romanca. Vášeň a city môžu byť za niektorých okolností nepriateľmi rozumu a ich víťazstvo je vlastne totálna prehra!

Na rozdiel od iného komentujúceho si vôbec nemyslím, že je to "nechutné sprznenie kreatívneho, umeleckého prejavu", pretože vraj ide o "propagáciu náboženstva". Je to magazín pre milovníkov určitého hudobného smeru, ktorý nemusí byť všetkým sympatický (čo je normálne). Ja gospel milujem, a viem, že nie som sama. Aj medzi gospelovými interpretmi sú mnohí kvalitní, talentovaní hudobníci a speváci, a nemajú problém s tým, že nie sú až takí známi a slávni. Tu nejde prioritne o popularitu hudby, ani o vyniknutie umenia ako takého. Gospel je zhudobnená modlitba. A to pochopí iba ten, kto pozná rozhovory s Bohom...

Typický Čechov a jeho majstrovsky vykreslený vnútorný boj hlavných hrdinov. Všetko som im uverila. Scenár a réžia - milé prekvapenie.

Pre mňa cudzí, absurdný a nepochopiteľný svet, naviac úplne presiaknutý huxleyovským myslením, ktoré považujem prinajmenšom za bezduché. Nadpriemerná inteligencia nemusí vždy znamenať múdrosť. Bolo to dosť ťažko pozerateľné, takmer žiadna empatia s hlavným hrdinom sa nedostavila, aj keď ho hral môj obľúbený Colin Firth. Jediné plus a dôvod, prečo som vydržala do konca bol jeho herecký výkon, výborná hudba, masky, kostýmy a kvalitný strih. Colinov výkon bol excelentný!! Nečudujem sa, že bol zaňho nominovaný na Oscara.

Malé výhrady k tomu mám. Stotožniť sa s mužským pohľadom na svet dá niekedy zabrať, ale v každom prípade je to nadpriemerný film so silným posolstvom. Finále nemá chybu...

"Zdá sa mi, že film predstavuje duchovné putovanie v duchovnom svete, ktorý je od nás vzdialený a predsa je nám blízko, pretože ľudská dráma je vždy tá istá. Videli sme, ako sa odohrávala realita jedného ľudského života, so všetkými problémami, chmárami, neúspechmi, ako aj skutočnosť, že pravda je nakoniec silnejšia než akákoľvek prekážka a sama si nájde človeka. Toto je veľká nádej, ktorá zostáva: nemôžeme hľadať pravdu my sami, ale je to sama zosobnená Pravda, ktorá nás hľadá. Ďakujem tvorcom a verím, že viacerí ľudia cez túto ľudskú drámu objavia pravdu a lásku." (Benedikt XVI. po premiére filmu)