JohnnyD

Tieto vianočné komédie netflixu celkom idú. Síce to nie je až také dobré ako Let It Snow, ide o solídnu spotrebnú zábavu pre sviatočný čas.

7/10 Zaujímavý film svojou nejednoznačnosťou, kedy nie je jasné, či je hlavný hrdina pomätený alebo je skutočne Santa Claus, samotný súdny proces je pomerne vtipný, ale aj tak nerozumiem, ako sa toto stalo vianočnou klasikou.

Na úrovni lepších béčkových slasherov z 80tych rokov. Ako fanúšik slasherov nemôžem povedať, žeby som bol nespokojný, ale 45 rokov po zrode žánru to ponúka veľmi málo nového. Úvodná nepredvídateľná scéna, ktorá začína referenciou na Halloween a končí absurdnou čiernohumornou kritikou kadečoho v modernej spoločnosti, je fantastická, ale zvyšok filmu len veľmi rutinne zliepa scény z falošného traileru ku Grindhouse. Obzvlášť slabý je záver a rozuzlenie whodunit-detektívky. Miesto toho by som radšej videl viac modrov v drevenici a väčšiu odvahu kosiť postavy, ktoré sú aj tak do poslednej nesympatické a obsadené mdlými hercami. Stačilo by možno tváriť sa menej vážne.

Prišiel som kvôli Godzille ničiacej mestá a ostal som kvôli dobovej dráme o povojnovom Japonsku. Ničenie, dizajn Godzilly a efekty sú na výbornú, no bol som prekvapený, ako fantasticky napísané sú postavy a celý príbeh pracujúci s témou obety a ceny ľudského života v Japonsku. Tak ako Edwardsova Godzilla išla v rozpore s americkým rozprávaním príbehov a plne adaptovala japonské kaiju, tak Godzilla Minus One mimo občasných expresívnych emócií (napr. trieskanie hlavy o stôl) je klasickým západným príbehom so západnými hodnotami. Z béčkovej Godzilly urobil Jamazaki áčkové svetové kino. PS: Toto stálo 15 miliónov eur?! Hollywood by sa mal ísť učiť úspornosti do Japonska.

Pekný príklad, že vyskladať námet z protichodných žánrov/filmov nestačí na kvalitu - v tomto prípade ide o nápad, že urobíme Home Alone meets Die Hard so Santom a v Rku. Uchechtol som sa asi dva krát. Navyše ani na konci nedochádza k nejakému uveriteľnému objaveniu čara Vianoc alebo čo hocijakému precitnutiu. Škodí tomu aj Rko, lebo tvorcovia rezignujú na vianočný gýč a líniu príbehu, ktorá vedie k nejakej premene postáv. Postavy sú potom extrémne nesympatické a ako divák som mal pocit, že tá rodina si zaslúžila byť okradnutá a nie zachránená. Ďalší samoúčelný odfláknutý žánrový miš-maš, ako bola The Princess (2022).

Výrazne lepšie ako prvý film. Opäť tu je oldschool atmosféra rodinných komédií z 90tych rokov, navyše v prostredí Vianoc a zasneženej chaty, Will Ferrell a Mark Wahlberg majú super chémiu (a aj zvyšok castingu je výborný), no ono je to občas fakt vtipné a má to aj úplne čarovné rodinné momenty (Do They Know It's Christmas Time!!!).

Nevtipná cringe komédia, ktorej jedinou devízou je paradoxne, že to strašne páchne deväťdesiatymi rokmi. Dnes sa už také filmy pre kina netočia a tá starosvetskosť na tom bola jediná zaujímavá.

Výborná záver nindžovskej trilógie od Cannonu, tentokrát s fantasy námetom a s tanečnými kreáciami, keďže ústredná herečka bola tanečníčka. Opäť je tu množstvo akcie, nindžovských kúskov, masiek, krvi a k tomu synťákový soundtrack.

Posledný Michael Bay, ktorý ma bavil. Nabitá dvojhodinová čierna komédia s mimoriadne presným castingom, na ktorej je najšialenejšie ako verne sa drží skutočných udalostí.

Keby som mal 8, bol by to najlepší film všetkých čias. Od prvých minút až do konca totálne napráskané akciou. Nejaké dialógy tu pomimo trvajú dokopy možno tak 15 minút. Šialené nindžovské kúsky, absurdné zvraty (falošný nindža pri finálnej bitke!), ustrelená zápletka o drogách, ninja babka, indián, sexy karatistka, no najmä 6 ročný nindža s troma vlastnými akčnými scénami. To najlepšie z reaganovských akčných filmov.