nascendi

Neoslnil ma príliš tento zabudnutý filmík, v ktorom sa niekoľko žánrov mieša do podoby guláša. Námet nebol nijako objavný (v niektorých chvíľach som mal pocit, že sledujem jedno z diel talianskeho neorealizmu), konverzácia bola často únavná a tak jediné cenné boli výkony oboch hlavných predstaviteľov. I keď v úspornej mimike sa mi zdali byť prirodzenejší, než v rozmáchnutých gestách a exaltovanom prejave.

Neplánovane som si pozrel film o Rommelovi a som celkom spokojný. Pri jeho hodnotení je dobré mať na zreteli, že bol nakrútený šesť rokov po vojne a keď jej víťazi nakrúcajú film o niekom úspešnom spomedzi porazených, tak to nemôže byť historicky verný obraz. Napriek tomu je vidno, že sa tvorcovia o to snažili a James Mason tiež prispel svojim dielom k vytvoreniu obrazu poľného maršala, ktorý si od vodcu vyslúžil trest smrti a od Churchilla uznanie.

Keď má divák čas, dobrú náladu a neohŕňa nos nad crazy komédiami, nebude sklamaný. Blázni zo štadiónu predstavujú neprestávajúcu smršť gagov. Vydarených, menej vydarených i trápnych. Tri hviezdičky znamenajú mierne nadpriemerné hodnotenie. Možno si blázni tri hviezdičky nezaslúžia, ale dve a menej hviezdičiek dávam filmom, ktoré podľa mňa nemuseli a dokonca ani nemali byť nakrútené. A nakrútenie bláznov určite nebolo zbytočné. Vždy bude existovať slušný počet divákov, ktorých pobavia.

Náhoda chcela, aby môj 2000. komentár bol k prírodopisnému filmu. Mám dlhodobý problém s tým, že spoločne s hranými celovečernými filmami je na ČSFD hodnotené všetko možné, čo má šancu priniesť nejaké body. Už iba čakám, keď niekto dá hviezdičky vlajúcej zástave pri hymne ukončujúcej denné vysielanie verejnoprávnej TV. Ale nedá sa nič robiť. Film bol výborný. Ukázal, že predátori nie sú žiadnymi vládcami prírody a hlad majú častejšie ako ich potenciálne obete. Kameramani odviedli skvelú prácu, čo sa o autorovi komentára napísať nedá. Infantilný komentár zrazil celkový dojem z filmu minimálne o hviezdičku. A to je škoda, lebo dobrý komentár dokáže aj z priemerného filmu spraviť zážitok. Ostáva mi veriť, že než napíšem 3000. komentár niekto si uvedomí škodlivosť súčasného stavu a oddelí, v niektorých prípadoch úplne zruší, hodnotenia odlišných produktov.

Prekvapujúco zaujímavý a poctivý film. Bol som rád, že sledujem film, na ktorom sa nevybláznili trikári, pyrotechnici, ktorý nerieši závažné problémy prostitútok, feťákov alebo pupušov. Bol som tiež rád, že film až na náboženské a spoločenské odlišnosti nevnímam ako iránsky, ale ako film so všeobecnejšou platnosťou. Myslím, že najväčšiu zásluhu na výslednej kvalite tohto filmu má scenár. Scenár, ktorý od úvodnej scény, ktorá naznačila charakter konfliktu začína splietať a komplikovať osudy účastníkov príbehu, odkrývať ich postoje, morálne hodnoty a to, ako do nich vstupuje náboženstvo, aby v závere iba naznačil pokračovanie. A iba tak mimochodom, tento film bol pre mňa zaujímavý aj tým, že ukázal akou hrozbou sa stáva starostlivosť o rastúci počet pacientov s demenciou Alzheimerovského typu.

Filmy Tima Burtona odo mňa viac ako tri hviezdičky nezískajú. Uznávam, že je nevšedne talentovaným, kreatívnym, originálnym umelcom, ale na druhej strane ho považujem za psychiatrického pacienta. Nemusím uznávať jeho vnímanie umenia, ani jeho zvláštnu poetiku, ale musím uznať, že to, čo robí a čomu ja nerozumiem, robí dobre. Nie je jediným, u ktorého sa prudko rozchádzam s mienkou profesionálnych kritikov a vôbec ma to netrápi. Túto dekadentnú, občasným čiernym humorom prešpikovanú a hudbou oživenú (alebo umŕtvenú?) rozprávku považujem za skvelo nakrútenú, akurát ja nie som pre ňu vhodným divákom.

Ďalší, v poradí už 16. film Woodyho Allena som si užil. Nie síce ako kultúrny a emocionálny zážitok, skôr tak, ako sa užívajú predpísané lieky. Ničím ma neprekvapil, nenadchol, ani nesklamal. Poslušne som si ho pozrel, z času na čas sa mi niektorá epizóda aj páčila, epizódy v ktorých Woody predvádza svoju jednorozmerovú postavu som pretrpel, potom film skončil, dal som mu tri hviezdičky a jediné, čo ma v tej chvíli tešilo bolo, že klesol počet jeho filmov, ktoré by som mal ešte vidieť, aby som bol v obraze, ak sa dostanem do debaty s jeho fanúšikmi a/alebo filmovými snobmi.

Je pravdou, že tieto Werichove jednoaktovky boli mnohokrát reprízované, ale aj v súčasnosti dokážu potešiť majstrovstvom oboch predstaviteľov, ktorí roztomilo opilecké výstupy nemuseli dlhodobo nacvičovať. Niekomu chýba pointa, niekomu prekáža prehrávanie. Ja som spokojný. Viem, čo od tohto malého televízneho klenotu môžem očakávať a vždy to aj dostanem. A Tararingapatam je v pamäti mojej generácie zapísaný rovnako ako Džavaharlár Nehrú, Rabindranát Thákur alebo Sirimavo Bandaranaiková.

Tak často Jacka Reachera reprízovali, až som podľahol zvedavosti a pozrel si ho aj ja. Okrem niekoľkých dier v scenári by som mohol byť s týmto filmom celkom spokojný. Je to taká zábavka na jeden večer. Len sa nedokážem zmieriť s obsadením Toma Cruisa do úlohy, na akú sa podľa mňa typovo nehodí, čo mi prekážalo už pri Collaterale.

"Iba" tri hviezdičky dávam nie preto, že by som mal niečo voči snowboardingu, ale preto, že je to málo nosná téma na 80-minútový film. Exteriéry boli starostlivo vybrané, výborne nasnímané boli nielen prírodné scenérie ale i samotné jazdy, dych sa tajil pri obdivuhodných športových výkonov, vystrihnuté bolo všetko, čo by mohlo narúšať ilúziu, že sa chlapcom s pomocou Red Bullu všetko darí. Ono to všetko vo filme naozaj funguje, len po pol hodine som toho už mal dosť a pocit, že pozerám na filmovú slučku, bol neodbytný. Nakoniec som to vydržal pozerať až do konca, len mi hlavou pritom vírila nemravná myšlienka, či sa nájde nejaký šialenec, ktorý by nakrútil Art of Flight 2.