Anderton

Rozhodne jeden z tých diváckejších Wendersových filmov, pričom voči tým menej diváckym nemám rozhodne vôbec nič. Napriek rozvoľnenejšej štruktúre a viac než len čiastočnému využitiu prvkov ázijského minimalizmu ide o film, kedy sa síce nedeje na prvý pohľad nič osudne prevratného pre hlavného hrdinu, ale ide len o prvý pohľad a tých udalostí ovplyvňujúcich jeho vnímanie vlastného života je v sujete viacero. Samotár Hirajama sa v podstate proti svojej vôli musí učiť komunikovať s okolím, milovať život a celkom mu to časom pôjde. O tomto pokroku tento príjemno-smutný film je, či už riešite pišvorky s neznámym na véckach alebo vás navštívi málo pravdepodobný dôležitý človek vášho predošlého života.

Eternal Sunshine of Spotless Mind nespomínajú hlavní hrdinovia náhodou. Rovnako aj Past Lives začína v druhom bode obratu a retrospektívne sa dostávame k onomu dôležitému momentu. Rovnako aj tu ide o prekvapenie a emocionálne to skvele funguje, ak si spomeniete, aké slová sprevádzali posedenie trojice za barom. Film bude veľká udalosť pre romantické osoby, ktoré veria v osud a jednu spriaznenú dušu, my ostatní môžeme chápať v podstate nadprirodzené pravidlá fikčného sveta ako pravidlá tohto diela a prežiť s postavami ich osud a vieru v ďalší, pre nich vo dvojici uspokojivejší život. Pre cynikov vážne, ale vážne Past Lives určený nie je. 70%

Ako "nehráč" som v nevýhode, pretože som pred sebou videl "iba" mix The Last of Us, Silo, Wayward Pines a potom viacerých postapo filmov. Najviac ma seriál bavil v momentoch, kedy najviac pripomínal talianske béčka z osemdesiatok (a potom v závere pri prepojení línií), najmenej pri "vate" na cestách. Niežeby sa na nich nedialo nikdy nič dôležité či zaujímavé. Každopádne mám dojem, že toto je látka určená pre znalcov predlohy a "zvyšok" bude mať na výsledok zrejme veľmi rôznorodé názory.