Reklama

Reklama

Najsledovanejšie žánre / typy / pôvody

  • Horor
  • Krátkometrážny
  • Dráma
  • Akčný
  • Thriller

Recenzie (2 801)

plagát

Cast No Shadow (2014) 

Obyčajná nezaujímavá rodinná dráma o jednom škaredom a neskutočne otravnom spratkovi, ktorý si občas predstavuje fantazmagórie o trolloch, pretože jeho otec je násilník, feťák a grázel, takže jeho synáčik musí byť logicky ešte stokrát prijebanejší. Väčšinu času totiž len pobehuje po lese, alebo klebetí so starou strigou zo susedstva. Aha, a má nočné mory. To mala byť tá "fantasy / thrillerová" zložka filmu, ktorá tu dokopy zaberá maximálne 5 minút. Nič iné tu nebolo.

plagát

Delírium (2018) 

Nič, viac ako priemer by som tomu nedal ani za boha. Úvodných asi 40 minút sa mi páčilo, pretože aj keď je to klasika, v ktorej hlavnému hrdinovi tradične dobre drbe (snáď nikto neuverí, že v tom dome straší naozaj), má to atmosféru, na toho chudáka sa valia podivné prízraky a asi dvakrát ma fakt dobre zamrazilo. No odkedy sa tam zjaví jeho brat, už bez ohľadu na to, či je mŕtvy alebo nemŕtvy a začnú medzi sebou viesť jalové dialógy, ide to celé z kopca. Vôbec ma nezaujalo, kam napokon celý film vyústil a dopozeral som ho len zo zotrvačnosti.

plagát

Jagveld (2017) 

Takže opäť tu máme jednu akčne naladenú a pohľadnú železnú lady, ktorá sa nechtiac stane svedkyňou vraždy, a tak jej neostáva nič iné, len sa ponaháňať s partiou ozbrojených zabijakov po púšti. Zvyšok je myslím jasný. Vyložene zlé to nebolo, ale film má najmä tú smolu, že vyšiel krátko po brutálnej megapecke "Revenge". Akurát sa to snaží byť viac o akčnosti a menej o krvavom násilí, čo mne osobne ničím neimponuje.

plagát

The Hollow Child (2017) 

V lesoch sa stratí malé dievča. O pár dní sa síce nájde, ale je úplne iné ako predtým. Preto sa jej nevlastná sestra snaží prísť na koreň veci. Horor o podivných bytostiach, ktoré unášajú deti. Silnými stránkami sú určite pekná hudba v dostatočne strašidelnom lese. Aspoň pri týchto scénach som atmosféru vycítil. Postavy taktiež fajn. Len mám taký pocit, že z danej látky sa dalo vyťažiť omnoho viac. Už ma totiž unavuje to typické rodinné hysterčenie, pri ktorom hlavná postava všetkých naokolo presviedča o svojej pravde, a všetci ju majú za blázna, takže 99% filmu trvá, kým prídu k rozumu. Rovnako ten idiotský klišoidný záver si mohli odpustiť, pretože akonáhle z tej jaskyne vyšli, každému muselo byť v zlomku sekundy jasné, ako to asi dopadne. Ináč sa mi na to nepozeralo zle, myslím že 3 hviezdy sú tak akurát a nikomu ani ničomu tým neublížim.

plagát

Cargo (2017) 

Predchádzajúci kraťas bol myšlienkovo celkom zaujímavý a nápaditý, a tak tvorcovia nakrútili vlastne to isté, iba v celovečernom formáte. Akurát museli logicky pridať pár vedľajších postáv, aby sa to mohlo dejovo niekam posúvať, no aj tie posuny boli iba minimálne. Pre mňa sa jedná o mierne sklamanie, pretože aj keď je to veľmi pekne natočené, dosť rýchlo to skĺzne do stereotypu a nejaké dve biedne scény s infikovanými je strašne málo na to, aby si to získalo moju pozornosť. 105-minútová prechádzka otca s deckom v postapokalyptickom svete môže byť teoreticky zaujímavá, pokiaľ každú chvíľu bojujú o prežitie a čelia útokom nemŕtvych (mnohým snímkom sa o aj podarilo), ale toto všetko tu chýba, a ani veľké emócie vo mne film nevyvolal. Priemer na jedno pozretie.

plagát

The Nanny (2017) 

Čakal som horor o nebezpečnej, démonickej, vraždiacej pestúnke, a dočkal som sa rozprávočky o dobrej víle Amálke a ďalších lesných bytostiach. Ďalší Faunov labyrint z toho ale nebude, dokonca aj pôvodný The Guardian, z ktorého tento film čerpal, je neporovnateľne lepší. Nebola to úplná tragédia, ale chabé masky a lacné spracovanie takýmto rozprávkovým hororom veľmi nesvedčia. Potom to pôsobí vyložene komicky. Digitálna hmla atmosféru nevytvorí.

plagát

Habit (2017) 

Príbeh o nezamestnanom mladíkovi, ktorému jeho nová priateľka dohodí miesto v masážnom salóne. Presnejšie v bordelčeku. Takže čoskoro získa novú rodinu, aj keď nebude pre neho spočiatku ľahké zapadnúť. Zamestnanci sa totiž zbavujú miestnych mafiánov a gangstrov veľmi zaujímavým spôsobom. Žáner sa mi prezrádzať nechce, ale kto baží po krvi, bude spokojný len čiastočne. Niečo sa síce nájde, dve-tri scény určite stoja za pozornosť, ale aby sa to dalo aspoň trochu oceniť, muselo by aspoň v závere dôjsť k poriadnemu vyhroteniu. K tomu samozrejme nedošlo. Snímok síce vyložene neurazí, ale divák odchovaný na krvákoch nad tým len mávne rukou.

plagát

Hotel of the Damned (2016) 

Kanibalská vyvražďovačka, naháňačka a boj o život proti mutantom s mačetami? To milujem! Dokonca sa dokážem povzniesť nad to, že sa zase všetky postavy rozdeľovali a chovali ako kokoti. Najmä keď trebalo šetriť nábojmi. Aj nad to, že je to nízkorozpočtové, takže biedne nakrútené. Ale bez gore? A s vraždami mimo záber? To už nenávidím! Takže žiaľ, tu sa vôbec nie je o čom baviť, a ani nie je o čo stáť.

plagát

Gasing Tengkorak (2017) 

Pri takýchto duchárskych hororoch je už niekedy ťažké sa v komentároch neopakovať. Toto je len opäť niečo, čo tu už bolo mnohokrát - čistá exotika, ktorá sa orientuje najmä na počet šokov. No aj tak ich bolo pramálo, teda aspoň tých nepredvídateľných a podarených. Plusy za fajn stopáž (India by mohla ísť v tomto príkladom Indonézii) a pohľadnú hlavnú hrdinku. Ináč to bolo dosť nevýrazné a nevidím dôvod, prečo by to bolo nutné silou mocou vidieť.

plagát

Gonjiam (2018) 

Väčšinou žiaľ otravná návratka niečoho, čo už dávno vyšlo z módy, a som vlastne rád, že je tomu tak. Záverečná 25-minútovka to našťastie vyťahuje z bahna, pretože niekoľko naozaj silných, desivých momentov sa v nej nájsť dalo. Ale čo ten zvyšok??? Keby sa radšej tvorcovia snažili budovať atmosféru, a nezabíjali to nudnými kecami, či hysterickým pišťaním a škriekaním hlavných (predovšetkým ženských) postáv, ktoré je v ázijských hororoch fakt totálne na porazenie (Ibalgin nutný), tak by bol konečný výsledok omnoho znesiteľnejší.