ricci.s

Tak sa nám opäť zišlo viacero režisérov, ktorí sa rozhodli sfilmovať rozličné fóbie do jednej antológie, a ja som čakal úplný amatérsky odpad s vedomím, že to bolo nakrútené len za smiešnych 10.000. Napokon to prekvapivo nebolo až také hrozné, ale aj tak nestála väčšina segmentov za nič. Tie peniaze proste chýbali, takže by sa príbehy dali rozdeliť na zlé, horšie a najhoršie. Ale nápad chválim. Na mnohých poviedkach by sa dali nájsť nejaké plusy: Chaetophobia (skvelý záporák), Coprophobia (zvrátenosť), Mysophobia (gore), Astrophobia (námet), Oneirophobia (hudba), Nyctophobia (konečne niečo aspoň trochu strašidelné), Hemophobia (krv a gore, toto u mňa v porovnaní s ostatnými vyhralo na celej čiare). Dokonca som sa dozvedel, že existuje aj niečo ako Politicophobia, čiže fóbia z politikov. Tú máme asi mnohí. Keď niekto nevie, čo s časom, tak čisto zo zúfalstva to skúsiť môže - ale len na vlastné riziko.

Keby sa všetky spomalené zábery zrýchlili aspoň o polovicu, musel by byť tento film krátkometrážny. Našlo sa tu všetko možné: nekonečné umieranie starej báby, zdĺhavá masturbácia, nútený sex, kanibalizmus, občas nejaká zvrátenosť, ale nič z toho nebolo podané takou formou, aby to diváka znechutilo. Skôr som mal dojem, že sa to strašne hralo na umenie a chcelo to pôsobiť štýlovo. Minimum dialógov plus monotónna hudba, miestami som driemal. A hoci je to výborne nakrútené (krásne exteriéry), príbeh patrí podľa mňa k tým slabším (ak si to porovnám napríklad s výborným The Witch). No je to viac historická dráma ako horor, aj keď na psychiku to sem tam zabrnká. Atmosféra tam je, to zase musím uznať. Najmä v záverečnej tretine, keď hlavná hrdinka ochutná veselé hríbiky. Dovtedy ma to však nejako extra nebavilo.

Napriek tomu, že sa Hereditary bezpochyby zaradí medzi najlepšie tohtoročné horory, by som pár vecí vytkol. Rozbeh bol na môj vkus až príliš pomalý, drsnejšie momenty striedali tie slabšie a nejakú dobu mi trvalo, kým som tomu prišiel na chuť. Taktiež herecký výkon matky v závere sa mi zdal prehnaný a hysterický, až ma to trochu iritovalo. Ale všetko ostatné je bomba. Nádherná atmosféra! Divák spočiatku nemá ani potuchy, o čo tam vlastne pôjde, no čím viac sa odkrývajú karty, tým je to väčšie psycho. Prirovnanie k Mother je tentokrát na mieste (avšak psychický tlak na diváka bol omnoho väčší). A to som si myslel, že v duchárskom žánri sa už nedá vymyslieť nič zaujímavé. Teda najmä keď sa jedná o hrátky so seansami. Rozuzlenie silné (i keď sánka mi nepadla) a to decko bolo už na pohľad tak odporné, že sa do hororu výborne hodilo. Po sérii sračiek v posledných dvoch mesiacoch môžem niečomu konečne zatlieskať.

Po pozretí tejto takmer dvojhodinovej konverzačnej nudy bez štipky akcie (či hocičoho zaujímavého) som pre istotu pozrel na predchádzajúce "horory" režisérov, a všetko mi bolo ihneď jasné. Toto fakt nie je nič pre mňa, a môže to byť chytré a inteligentné ako chce. Ale proti vkusu... (Bodík za ten najvýstižnejší názov v dejinách)

Manželský párik musí zabojovať proti zlému démonovi. Ten sa chce totiž zmocniť duše ich nenarodeného dieťaťa, tak hádam pán farár v poslednej chvíli dorazí, aby tomu zabránil. V tomto prípade ľutujem najmä samotných hercov, pretože podľa mňa keď videli konečný výsledok, aká primitívna blbosť z toho vznikla, tak ktovie, či sa nehanbia chodiť na verejnosť. Duchovia priehľadní ako spred 50 rokov a to vysmiate úchylné trdlo na konci mal byť akože démon? Ja síce chápem, že v tomto mystery či hororovom žánri vzniká nespočetne veľa tupých filmov, no toto už bol fakt extrém a urážka diváka. Z Austrálie som to nečakal.

Tri dievčatá uskutočnia tajomný rituál v strašidelnom staveništi, čo sa neukáže ako najrozumnejší nápad. Podľa niektorých poriadne zvrátených posterov som čakal šialenstvo v štýle Guinea Pig, ale napokon som sa nedočkal. Zaujala scénka napichnutia holčiny na kovovú tyč, pri ktorej si najskôr každý spomenie na Cannibal Holocaust. Ináč je to len taká biedna nízkorozpočtová inscenácia, Našťastie krátka.

Už ma naozaj nebaví rozdávať body každej pičovine len preto, že bola celkom dobre nakrútená. Nakoľko režisér nebol schopný vytvoriť čímkoľvek zaujímavý film, bude moje hodnotenie rovnaké. Hlavný hrdina zdedí dom. Čakal som, že tam bude aspoň niečo strašiť, keďže sa má jednať o horor. Ničoho som sa nedočkal. Ide tu len o to, že mu začne prepínať, lebo sa mu začne snívať o mŕtvych príbuzných. Celú dobu sa nič nedeje, je to na šialene nudné a rozuzlenie neponúklo absolútne nič. Spomalený psychologický a nezáživný nezmysel s nulovou myšlienkou či pointou, bol pre mňa naozaj obrovský problém pri tom vydržať a dopozerať to.

Po všetkých tých čínskych sračkách môžem povedať, že horor celkom príjemne prekvapil. Skupina ľudí je pozvaná na podivný film do ošarpaného kina, v ktorom straší duch tradičnej vlasatice (čo však výnimočne vôbec nevadí) a hlavní hrdinovia môžu hocikedy zmiznúť, prípadne sa ocitnúť na filmovom plátne. Záver je síce naozaj slabší, ale hudba je vynikajúca, príbeh našťastie nevšedný a namiesto lacných ľakačiek to Číňania hrajú na atmosféru, čo sa im aj celkom darí.

Bavilo ma to asi rovnako ako nedávny The Cured. Takže nebavilo. Celá prvá hodina je len motkanie jedného chlapa po dome. V uliciach na neho číhajú zombíci, a myslí si, že je posledný živý na svete, tak vedie trápne dialógy s uväzneným zombíkom, strieľa na nich farbou, zachraňuje mačku, a pravdepodobne sa väčšinu času nudí rovnako ako ja. Ono to mal byť najskôr psychologický horor, lebo niet sa čomu diviť, keď mu začne hrabať. Čím pomalšie tempo, tým lepšie. Gore žiadne, a aj keď nemŕtvi nevyzerali najhoršie, boli využití len v minimálnej miere. Je pekné, že si režisér potrpí na originalite, ale nie s takou zdĺhavou one man show. A ani oživenie v záverečných piatich minútach už na celkovom dojme nič nezmení.

V Turecku je to očividne rovnako obľúbená séria ako povedzme Dabbe, keďže čoskoro pôjde do kín aj piata časť. Nevidel som síce všetky, ale po pozretí tejto si aj tak myslím, že je to zbytočné. S týmito tureckými duchárskymi horormi mám stále jeden a ten istý problém, že všetky sú na jedno kopyto a progres nevidím vôbec žiadny. Keď to začalo vznikať, bolo to niečo nové a možno spočiatku zaujímavé, ale opozeralo sa to rovnako rýchlo ako japonské napudrované vlasatice. Síce Turci celkom vedia narábať s maskami a hudbou, takže som sa asi dvakrát solídne zľakol, ale všetko ostatné ide mimo mňa. Dej je asi tak podstatný ako v indonézskych exotikách a herci sú vyložene iritujúci. Všetci tam len vypuľujú oči a ksichtia sa, ako keby predtým vypili liter preháňadla. Malý chlapec v tomto snímku prehráva na celej čiare, a jeho bradatý fotrík rovnako. Telenovela ako vyšitá. Evrenol je pre mňa stále jedinou nádejou, tak dúfam, že po slabom Housewife to už viac neposerie.