larelay

Najlepsi film mal jednoznacne vyhrat Up in the Air, s ostatnymi vitazmi som relativne spokojna, najviac potesila asi vyhra Mo´Nique, aj ked som to priala Vere :) No ale nic sa neda robit, kazdopadne prenos to bol krasny a Ricky ma vazne bavil. Plus Robert Downey, skvela vtipna dakovacka :)

Ked ja mam na tieto sportove filmy podla skutocnej udalosti slabost :) Je ich strasne vela a mne osobne sa nikdy neprejedia.

Aj tak je chyba rodicov, ze toto dievca uz od mala tahali kade tade po showbiznise. Tak nech sa ludia necuduju, ze z nej vyrastla nestabilna, psychicky labilna osoba, ktora uz sama nevie, kde je pravda. Ale dokument natoceny vyborne, hudba skvela, malo to stavu.

Obrovske prekvapenie. Ohromne prijemny, civilny, nevtieravy film... Kto by to bol povedal. Nasmiala som sa, zamyslela, bolo to proste vsetko tak ako ma byt a asi by to inak ani byt nemohlo :) Ale ten Steve Martin... Ach jaj... To uz tam radsej mohol byt Richard Gere :D

Po dlhej dobe film, kde ma Clive Owen neiritoval. Plynulo to krasne rychlo, ziadne hluche miesta a obcas som mala pocit, ze by to snad ani sam zivot lepsie nenapisal. Po tragickej udalosti sa otec rodiny rozhodne venovat svojmu mladsiemu synovi tak, aby stratu matky pocitil co najmenej. Do toho ho vsak zacnu strasit hriechy minulosti, ako casto nebol doma, plus sa mu ohlasi syn z Anglicka, ze by chcel prist na navstevu. Zrazu sa musi vysporiadavat s vlastnym smutkom, smutkom syna, zvladanim dvoch synov a do toho narocna praca a komplikovany vztah zo svokrovcami. Naozaj krasny film, ktory ma velmi potesil, pretoze o tomto je zivot. Pokus, omyl, pokus, omyl. Plus moja nadherna Australia, co viac dodat :)

Ajajajaj, to bol pruser. Guy, Guy, sklamal si ma. Lutujem kazde ojro, ktore sme vyhodili za kino. Herci standardne vyborni, niektore hlasky takisto, ale inak... Zle.

Absolutne nadcasove, prirodzene, inteligentne a do/vyspele... Bez pretvarky, bez umelych vsuviek, ktore so zivotom nemaju nic spolocne. Po Away We Go a 500 days of summer sa Up in the Air stava pre mna rozhodne tym najlepsim, co som v poslednej dobe videla. A poprosim Oscara pre Veru Farmigu - ta zena ma tolko talentu, tolko charizmy, ze aj keby nevyhrala, pre mna je vitazkou vo vsetkych ohladoch.

Mrazilo v kostickach... Z hudby, z Rachel Weisz, z uzasneho Stanley Tucciho, z tej ubijajucej atmosfery, ktoru musi vnimat kazdy rodic (a to este rodicom nie som), z vymenuvania dievcenskych mien na konci a co si budeme klamat, pri pohlade na placucu Rachel som sotva dychala, ako som mala stiahnutu hrud. Kazdopadne potesila Susan, jej hlaska: "Vies preco sa mi nic nestane? Lebo si kazdy den davam svoju medicinku" ma sundala od smiechu do kolien, potesil Christopher Moltisanti alias Michael Imperioli a velku herecku nadej vidim aj v mladej Rose McIver ako drzej sestre Lindsey... Ja som maximalne spokojna, jeden z mala filmov, ktore som ochotna pozerat aj viackrat.

Drew Barrymore je pre mna absolutne nezaujimavou hereckou. Ale pokial bude tocit taketo filmy, budem jej fanynka No.1 :) Tento film je tak prirodzeny, tak skvely, ze prekonal snad aj Adventureland. Je nemam slov, fantasticka zabava, fantasticky humor, sympaticke postavy a bolo radost sa pozerat na 3 generacie skvelych hereciek, pocnuc Marciou, pokracujuc Juliette a konciac Ellen. Jeden z najlepsich reziserskych debutov.

O tom, ako vyborny televizny film nakope zadnice brakom, ktore vidavame v kinach. Famozne herecke vykony, uzasna atmosfera, ktora ma vtiahla priamo do obdobia 2.svetovej vojny a absolutne dojemna scena na zaver. Ako sam Winston kedysi povedal: "História bude ku mne zhovievavá, pretože som sa odhodlal ju písať." Tak sa aj stalo.