lev86

Skvelý seriál, ktorý dokazuje, že sfilmovanie histórie vie byť zaujímavé aj bez toho, aby sa na obrazovke objavili hektolitre krvi, porno scény (všetkých sexuálnych orientácií) pomaly v každej časti, intrigy a vražda minimálne v každej časti. Myslím, že 50 % úspechu tohto seriálu spočíva najmä v skvelej hudbe a hlavnej predstaviteľke, do ktorej som sa asi zamiloval. Škoda, že tento nepokračuje aj 4. sériou, pretože je to jeden z mála seriálov, ktorý si dokázal udržať vysoký štandard. Na rozdiel od iných  seriálov, pri ktorých  klesá kvalita každou ďalšou sériou (viď napr, Vikingovia alebo Čierne vlajky). Mňa osobne zaujal najmä preto, že pojednáva o období, ktoré nebolo pre mňa až tak známe, takže som sa veľa toho dozvedel.

Mňa by zaujímalo či autor knihy podľa ktorej bol natočený tento seriál, mal pri predaji práv na sfilmovanie aj možnosť ovplyvniť scenár seriálu alebo len zinkasoval peniaze a o viac sa už nestaral. Lebo ja byť autorom knihy, tak som totálne nas...tý. Toto malo od knihy velmi, veľmi ďaleko. Áno, kniha má vyše 900 strán, a to nie je ľahké sfilmovať, ale, keď sa to podarilo napr. tvorcom Hra o tróny (tam niektoré knihy mali tiež cez 600-700 strán), tak prečo sa to tento krát nepodarilo? Knihu som čítal pred rokom, a samozrejme si nepamätám všetky postavy, ktorých bolo požehnane, ale určite bol ten nórsky profesor černoch? Áno, dnes už máme aj v severských krajinách veľa ľudí s tmavšou pokožkou, ale skôr sa budú volať Ahmed, Ibrahim alebo Mahmud než Sigur...aj keď paradoxne tento herec predstavoval jeden z tých lepších hereckých výkonov. Naopak, postava Awakana ma absolútne sklamala, absolútne nepresvedčivý výkon, a vynechanie dosť podstatnej časti jeho života. A to platí aj pri iných postavách. Vôbec som sa nedokázal do nich vžiť a fandiť im, na rozdiel od knihy. V seriáli urobili z niektorých postáv bezvýznamné osoby, mnohé podstatné chýbali úplne, keďže v druhej polke seriálu absolútne vynechali zápletku so CIA, a to, že mnoho podstatných postáv neskončilo práve najlepšie.

Tak po výbornej 1. sérii prišlo totálne sklamanie. Nereálne scény ako napr. oslobodenie z rímskeho tábora či ostreľovanie zhromaždenia germánskych náčelníkov a následný príchod germánskeho vojaka, ktorý len tak zmasakruje zo 10 rímskych lukostrelcov a rímski vojaci, ktorí stoja možno 200 metrov ďalej, sa tomu len prizerajú. Proste nonsens. Priveľa rozhovorov, málo akcie, a ešte aj k tomu nudné a blbé rozhovory. Mám ocit, ako keby to točil úplne iný režisér. Proste veľa scén som preklikal, množstvo gýčovitých scén ako napr. umieranie nejakého germánskeho vojaka , ktorých človek videl už milión krát, lenže tento krát mi akosi tie postavy neprirástli k srdcu - a samozrejme černoška, ktorá sa úplnou náhodou stretne na druhom konci sveta s vojakom, ktorý vyvraždil jej rodinu...ach jaj

Scénaristu tohto filmu by som nakopal do zadku! Aj keď to mal urobiť asi dan Brown spoločne s Ronom Howardom. Aj sa čudujem, ako je možné, že tento film režíroval ten istý režisér, ktorý mal na svedomí Rivalov. Je jasné, že keď sa spracuváva kniha, ktorá má 550 strán, tak vo filmovej verzii sa niektoré pasáže preskočia, ale prakticky úplne zmeniť dej knihy v druhej polovici filmu, a z knihy, v ktorej sa riešia dôležité problémy dnešného sveta urobiť Bečkový americký film s Happyendom, zo Sieny urobiť masovú vrahyňu a psychopatku, tak to je už silná káva. To, že v knihe bola Siena blondína, sa dá odpustiť, absolútne zmeniť charakter postavy, tak to je už priveľa. Takisto Probošt Konzorcia - v knihe vôbec nechcel dať zabiť Roberta Langdona, ani nebol nejaký zabijak ako vo filme. Ľúbostná zápletka Roberta a doktorky Sinskeyovej bola snáď najgýčovejšia zápletka filmu. Tých 58% čo tu má film je ešte veľa, film sa nepáčil ani mojej manželke, ktorá knihu nečítala...Film pôsobí strašne zmätočne, ako keby scénarista nevedel, čo je podstatné pri písaní scénara filmu na zaáklade knižnej predlohy...

K tomuto filmu som sa dostal prostredníctvom knihy "Nacisti v službách USA" a určite neľutujem. O holokauste síce existuje vEľa filmov, ale v tomto prípade ide hlavne o to, že USA prichýlili množstvo po II. svetovej vojne množstvo nacistov, z ktorých sa zrazu stali milujúci otcovia a dedkovia. Výborné herecké výkony obidvoch hlavných postáv Jessicy Langeovej a Armina Muellera-Stahl. Stahl znamená po nemecky oceľ a musím povedať, že v tomto filme pôsobil naozaj ako keby z ocele. Jeho chladný výraz pri výpovediach svedkov, rozprávajúcich o nacistických zločinoch jasne vypovedal o tom, aká bude asi pravda o jeho minulosti.

Áno, je pravda, že tento film dýcha ruskou propagandou, že kanadskí hokejisti sú tu zobrazení vyslovene ako nejakí zlosyni, ako keby z filmu Planéta opíc, ale pravdou je, že Charlamova v sérii storočia naozaj úmyslene zranili a vyradili z hry, len to nebolo v prvom zápase, ale až neskôr. A podobnú taktiku používajú Kanaďania dodnes - teda pokiaľ prehrávajú. Pre mňa to bol asi prvý ruský film, ktorý som videl, a po ktorom som neľutoval čas strávený pri jeho pozeraní. Film má pomerne plynulý dej, humorné scény, niekedy síce dosť nerealistické (lezenie na lane vo výške niekoľko desiatok metrov nad zemou) a preto sa bude páčiť aj ľuďom, ktorí toho o hokeji veľa nevedia, alebo ho vôbec nesledujú. Hokejový fanúšik sa na druhej strane veľa dozvie o tréningových metódach Tarasovova. Film má skvelú záverečnú pol hodinu, ktorá môže pripadať neikomu gýčovitá (veď takých scén je v športových filmoch kopu), ale pre toho, kto sleduje hokej, to bola určite lahôdka. Škoda, že vo filme nie sú zobrazené aj ostatné zápasy Série storočia, ale možno práve tak to je lepšie, niekedy je menej viac. V každom prípade film ukázal viac hokeja ako napr. film The Rocket o Mauricovi Richardovi (muž bez akýchkoľvek emócií), ktorý bol presným opakom Charlamova (veselý chalan so zmyslom pre humor)

Priznám sa, že som tento film videl asi dva týždne po tom, čo som videl film Legenda 17 o Charlamovi, a keďže The Rocket má vyššie hodnotenie ako Legenda 17, mal som veľké očakávania. Bohužiaľ, má tento film velmi sklamal, zvlášt v porovnaní s Legendou 17. Neviem či bol Maurice Richard aj v skutočnosti tak emocionálne chladný ako vo filme, ak áno, tak pre Roia Dupuia nebol problém zahrať postavu, ktorá vo filme neprejaví prakticky žiadne emócie. Presný opak Charlamova a filmu Legenda 17. Hrať dve hodiny postavu bez emócií by som zvládol snáď aj ja. V porovnaní s Legendou 17 mi tu chýbalo aj viac hokejových momentov, vyvrcholenie v podobe nejakého dôležitého zápasu, tak ako bol 1. zápas série storočia v Legende 17. Celý film mi pripadal taký ...pomalý. Čo v prípade filmu, ktorý by mal pojednávať o hokejistovi, ktorého prezývali "Raketa", a o hre, ktorá bola dlhé roky najrýchlejšou kolektívnou hrou, akosi nepasuje. Ani tie politické veci som príliš nechápal - boli protežované americké tímy oproti kanadským? Alebo iba niektoré americké? Išlo iba o tom, že Richard nevedel hovoriť dobre po anglicky. Nepochopil som ani čo mal vlastne proti svojmu švagrovi. Keď potreboval pomoc so sťahovaním, tak mu bol švagor dobrý, a keď ten švagor chcel od Maurica lístky s lepším výhľadom na hokej, tak už mu bol na obtiaž, ako keby si od neho pýtal pôžičku niekoľko tisíc dolárov. Pre mňa ako hokejového fanúšika veľké sklamanie...

Taký typický taliansky životopisný film, tenotkrát výnimočný v tom, že zobrazuje osudy ženy, ktorá predbehla svoju dobu. Neviem nakoľko je film historicky verný, lebo niekedy mi pripadalo, že načo Luisa siahla, to sa premenilo na zlato, a všetky prekážky, ktoré jej boli kladené, vždy hravo zvládla...

Tie dve hviezdičky som tu pridal kvôli námetu a tomu, že tam hrá veľa slovenských hercov. Inak je ten film samá katastrofa! Ak chce niekto natočiť historický film, má viacero možností. Prou je tá, že sa pokúsi natočiť film, ktorý síce nebude kinovým trhákom, ale aspoň bude historicky verný a nikoho tým neurazí. Druhou je tá, že síce trochu pokrútí históriu, ale zaujme plynulým dejom, bojovnými scénami či nádhernými kostýmami. Bohužiaľ tento film nemá ani jedno, a vôbec sa ani len nepribližil k rozprávkovej Sisi z 50. rokov 20. storočia. Z vlády Márie Terézie a jej reforiem by sa dal urobiť aj seriál, a tvorcovia filmu z 40 - ročnej vlády ukážu iba prvých asi 5 rokov, z ktorých Mária Terézia vyzerá ako rozmaznaná princezná. Možno aj bola, keďže väčšinu reforiem začala prevádzať až v druhej polovici svojej vlády. Niekde som čítal, že by sa mali natočiť ešte ďalšie diely, v tom prípade prečo nedali prvým dvom častiam názov "Mária Terézia - nástup k moci"? Vtedy by bolo jasné, ktorému obdobiu sa film bude venovať a divák by tak nebol sklamaný po vzhliadnutí tohto filmu. Ono keby to natáčala iba STV, tak sklamanie by nebolo také veľké, ale že sa do tejto frašky zapojili aj susedné štátne televízie, tak divák očakáva nejakú tú kvalitu. Jasné, je to iba TV film, ale tým bol napr. aj životopisný film Luisa Spagnoli, od ktorého by sa mohli tvorcovia Márie Terézie inšpirovať. A nielen tento, celkvoo vedia Taliani točiť pekné historické filmy bez megalomanských rozpočtov (čo sa niekedy používa na obranu TV filmov, ak nei sú dobre spracované, ale v tomto prípade určite nebol problém v rozpočte, ale skôr v osobe, ktorá písala scénar, a v osobách, ktoré ho schvaľovali, veď taký Eugen Savojský sa musí v hrobe obraciať, po tom ako ho zobrazili v tomto filme).

Seriál, ktorý sa začínal dosť nudne (prvá hodina a pol), potom sa aj začalo niečo diať a záver bol úplne nah.... Je mi jasné, že je to TV seriál z roku 1984, takže som aj očakával, že tie efekty nebudú stáť za veľa, ale predsa len som čakal, že výbuchu Vezuvu sa tu bude venovať viac priestoru než poslednú pol hodinu. Navyše bol tu zobrazený úplne inak ako to bolo v skutočnosti - väčšina ľudí zomrela udusením z jedovatých plynov, ktoré sa uvoľnili v druhý deň erupcie Vezuvu, nie tým, že sa na nich zrútili nejaký stĺp, stena či strecha. Tvorcovia seriálu sa mohli pohrať aj s tým, kto túto katastrofu prežije a kto nie, pretože viac-menej tie postavy, ktorým aj človek fandil. Povedal by som, že tento seriál je skôr sondou do života obyvateľov rímskej ríše v 1. storočí nášho letopočtu než nejakým verným vyobrazením prírodnej katastrofy. Ale je pravda, že seriál bol natočený podľa románovej predlohy z polovičky 19. storočia, kedy sa toho o erupcii Vezuvu zrejme nevedelo toľko čo dnes.