Madsbender

30. roky už nepriniesli mnoho zásadných zmien do spôsobu filmovej reči, ktorý nastolil David Wark Griffith a jeho súčasníci takmer 20 rokov dozadu. Na druhej strane sa vtedajší tvorcovia učili stále dômyselnejšej a metodickejšej práci s dostupnými prostriedkami, a John Ford sa skoro zaradil do eskadry kvalitných a úspešných režisérov. Je trochu paradoxom, že táto legenda ranného westernu získala všetky zlaté sošky za filmy, ktoré sa dobrodružstvám kovbojov Divokého Západu, odchádzajúcich do zapadajúceho slnka, žánrovo ani trochu neblížili. Svojho prvého Oscara získal práve za snímok Denunciant, ktorým amerického diváka zaviedol do prostredia pre nás ešte stále pomerne nedávneho dlhotrvajúceho konfliktu medzi Írskom, bojujúcim za nezávislosť, a britským impériom. Príbeh sa odohráva priamo v írskom Dubline behom jedinej noci, a sleduje trochu nahlúpleho siláka a opilca Gypa Nolana, ktorý sa pretĺka po uliciach a žije z ruky do úst. Na jednej stene objaví plagát s vypísanou odmenou 20 libier na svojho priateľa Frankieho McPhillipa, člena írskeho odboja, ktorý je hľadaný za vraždu. Zhodou okolností naňho ešte tej noci narazí, a hlavou mu neprestane vŕtať myšlienka na udanie. Keď zistí, že potrebuje 10 libier na to, aby mohol so svojou láskou Katie odísť do Ameriky, je rozhodnutý... Ford a Nichols si berú len to najlepšie z avantgardného hnutia vykreslenia ľudskej duše, a zobrazujú Gypa ako človeka hlúpeho, naivného a ľahko manipulovateľného, ktorý si neuvedomuje ďalekosiahle dôsledky svojho konania. Rozhodne sa vykonať niečo strašné, a od tej chvíle ho prenasleduje vlastné svedomie, a on mučenú myseľ a žiaľ utápa v alkohole, hýri, zabúda na všetko a vo svojej hlúposti vystaví nebezpečiu seba aj mnohých ďalších. Komorná psychologická tragédia, ktorá už svojou výstavbou dáva najavo, že to nemôže dopadnúť dobre. Victor McLaglen je v hlavnej roli skvelý, a i keď je badať vo filme silný závan pátosu, a miestami teatrálnosť, čo mi robí často problém, všetky Oscary sú z môjho pohľadu po práve zaslúžené. Navyše je film správne dramatický, vygradovaný a miestami aj veľmi napínavý, takže sa ho vôbec nebojím odporučiť aj dnešnému divákovi. 80%

Rutinérska, neinvenčná tradičná kriminálka o korupcii a prehnitom mocenskom aparáte, akých nájdete všade haldy. Avšak úplne tuctová zasa nie. Je tu vidieť inšpirácia filmami ako Čínska štvrť, dokonca sa uberá presne tou istou schémou - začína sa to ako obyčajná nevera, to za prvé, a za všetkým hľadaj ženu, to za druhé. To by ešte šlo, scenár nie je na zahodenie a má zopár pre niekoho prekvapivých momentov, ale trpí akútnym nedostatkom napätia a poriadnej atmosféry, ktorá by diváka prikovala do sedačky. Akoby nechcel diváka zaujať a zabaviť. Miesto toho je tu pár známych mien v nevýrazných úlohách, ktoré sa nevymykajú bežnému stereotypu ich obsadzovania, a pokiaľ čakáte niečo zaujímavé a originálne, pravdepodobne sa do konca filmu pominiete od nudy. Keď však pristúpite na Hughesovu a Tuckerovu hru, môžete si oddýchnuť pri nenáročnej kriminálnej dráme na jedno pozretie. A to je škoda, lebo miestami sa ukazuje, že mal film na viac. 60%

Narozdiel od Usmívající se paní Beudetové režisérky Germaine Dulac ma film francúzskeho teoretika Louisa Delluca nenadchol, ani nezaujal, ako po stránke formy, tak obsahu. Čiastočne je to zavinené možno tým, že sa dochoval iba fragment snímky, čiastočne príšerným hudobným sprievodom, za ktorý by som toho idiota, ktorý si myslel, že sa to k tomuto filmu celkom hodí, dal sťať, ale svoj podiel na tom mal aj afektovaný, teatrálny prejav hercov, absencia akéhokoľvek sprievodného textu, miestami veľmi podivne koncipovaný strih a nudný, uťahaný (a miestami mi prišiel aj trochu rozpačitý) dej. 20%

Zaujímavý krátky film z éry avantgardných snáh o zobrazenie duše človeka, v ktorom sa snúbi prepracovaná dramatická dejová rovina s preludmi prenasledujúcimu hlavnú hrdinku, jednu z tisícov obyčajných žien v domácnosti. Napätie medziľudských a sociálnych vzťahov je tu vykreslené v pôsobivej postave duševne nevyrovnanej, utrápenej manželky, nespokojnej so svojím životom, ktorej protipólom je neurotický manžel so sklonmi k agresii, ktorý je v afekte schopný všetkého, navyše ju psychicky tyranizuje, a v jej fantázii sa z neho stáva netvor, ktorý ju prenasleduje. Manžel samotný, ako je už zrejmé, nie je o nič lepší, a pokiaľ od nej niečo chce, neváha sa uchýliť k citovému vydieraniu, a dokonca sa vyhráža samovraždou. Potešili ma skvelé herecké výkony, ako aj réžijný um Germaine Dulac, spolu s výborným komorným scenárom, pripomínajúci literárnou výstavbou deja poviedku, resp. novelu. Predsa len by som však mal jednu výhradu - videl som 38-minútovú verziu a myslím si, že to šlo spraviť ešte kratšie a konzistentnejšie, čím by film dosiahol ten aj pre dnešného diváka ideálny rytmus. 80%

Veľmi príjemná, citlivá komediálna dráma o starobe, otcoch a synoch, vzťahoch v rodine a nedoriešených dávnych záležitostiach, a zároveň malebný miestopis americkej malomestskej krajiny. Krásna čiernobiela forma, skvelí herci, hudba a úplne obyčajný, bežný príbeh zo života. Takéto film mám veľmi rád, a Nebrasku si určite pozriem aspoň ešte raz. Viac v recenzii.

Tak toto je setsakra ťažké. Mám na mysli nájsť spôsob, ako objektívne zhodnotiť toto nevšedné filmové dielo, ktoré posunulo hranice možností Hollywoodu tam, kde sa s nimi dnes pohrávajú tvorcovia ako súrodenci Wachowski či Christopher Nolan. Jasné, toto je trochu iná žánrová sorta, ale čo sa komplikovanosti a štruktúry premysleného scenára týka, dajú sa istotne z hľadiska vývoja postupov porovnávať. Je to trochu zvláštny film, ktorý sa dá ťažko prirovnávať k inému rukopisu ako tomu Polanskiho. Má všetky základné kamene noiru, alebo lepšie povedané neo-noiru, no pohráva sa so zápletkou a rozvíja ju do miestami až nepredstaviteľných, a vždy nečakaných krajností. Ako vravím, je ťažké to rozoberať. Vlastne by sa Čínska štvrť dala označiť za precedens inteligentnejšej časti moderného Hollywoodu. Miestami to bolo na plný počet a ďalšie zhliadnutie je nevyhnutné. 85%

Nu pagadi! Nostalgia je nádherná a zákerná zároveň - avšak pri No počkaj, zajac! sa skutočne nepamätám, že by sa mi to niekedy nepáčilo, nudil som sa či som sa pri tom o dušu nesmial. Fakt. Jeden z nesporných prínosov komunizmu pre zvyšok hlúpej, kapitalistickej Európy, ktorá netuší, o čo s prijatím demokracie vlastne prišla... Tento animák zbožňujem. A že som v tej dobe ešte nebol na svete? Ale choďte, však toto sa pomaly ešte aj dnes dá občas vidieť v televízii :-D 100% (a čo ste čakali, krémeše?).

Wow. Originalitou sršiaci, netradične pojatý hororový príbeh, ktorý si neberie servítky... Ako o tom niečo povedať, aby som nevyzradil fantastickú pointu? Jednoducho - toto si proste musíte pozrieť! Udeľujem rozkošných 85%. Perfektné. Video tu.

Róbertko Homošvestka si po mierne komunizmom zaváňajúcom RED vzal na paškál ďalší, pre niekoho asi zásadný, pre mňa absolútne neznámy komiks... a tentoraz to už tak dobre nedopadlo. Čo to trepem, maximálne to sprznil a ešte za to zhrabol prachy. Taký je už Hollywood. Scenáristická dvojka by sa mala vrátiť do útrob ústavu, z ktorého vyliezla (súdiac aj podľa ich ďalších umeleckých skvostov), aby sa z toho Schwentkeho kariéra ešte dokázala spamätať. Samotný film je trapárna plná ultimátnych klišé, humoru mentálnej úrovne húpacieho koníka, slastne retardovaného deja, ohavnej animácie a hnusných, miestami až zarážajúcich efektov, na ktorých si niekto zjavne kompenzuje komplexy, a preteká autorským nihilizmom smerujúcim k reálnej apokalypse popcornového filmu. Reynolds sa opäť potvrdzuje ako nesympatický ťuťko, Bridges je otravný až na zabitie a Bacon je nudný tak (za toto vám gratulujem, páni, nechápem, ako sa vám to podarilo), až sa mi z toho roztekajú oči. 1* za pár zľahka nadpriemerných fórkov (krycie identity - najmä scéna Číňana bežiaceho s banánom v ruke, úvodných 30 sekúnd... a to je už asi aj všetko). Výsledok? Úbohá paródia na Mužov v čiernom, ktorá sa trasie v kúte aj pred takými filmami ako Abraham Lincoln: Lovec upírov. 20%

Ani neviem, čo sa mi vlastne kedysi na tomto filme tak páčilo... Indikátor toho, že by som si ho mal pozrieť znovu, nech som schopný zmysluplného a objektívneho komentára.