kitano

Tak toto je naozaj krute becko. Keby bolo vo filme trochu viac tej krvi a efektov, zabava by sa dvihla o 100%. Takto som pozoroval len partu debilov, ktory nonstop grcaju takmer nevstrebatelne blbosti. Miestami to bolo zabavne, ale vacsinou utrpenie. Nastastie, z casu na cas som sa dockal skutocne unikatnej hlasky, ci momentu (hlavne zaver) a to stacilo na to, aby som to v pohode dopozeral az do konca. Verim vsak, ze kedysi to byvalo dobre. Jedno je vsak iste - mrtvoly a pocitace nejdu dohromady :))). Stalo to za to:). (3/10)

Niekolko japonskych Kruhov, niekolko americkych Kruhov, niekolko japonskych Nenavisti, niekolko americkych Nenavisti...poviem vam, bol som tohto zanru nadlho prejedeny a to uz ani z niektorych menovanych som nebol dva krat nadseny. Proste som sa od tohto zanru distancoval. Na navrat som si vsak nemohol zvolit nic lepsie. V zaklade je to sice len vykradacka menovanych, ale od takej tretiny (konkretne od sceny "LIVE") mi bol veskery pribeh prakticky ukradnuty. Miike niekolkymi nenapadnymi ale o to hrozostrasnejsimi scenami dvihol atmosferu a napatie filmu skutocne vysoko a to malo taky ucinok ze az do konca som musel nervozne prehladavat kazdy tmavy kut obrazovky. A poviem vam, po dopozerani som bol normalne (v dobrom slova zmysle) unaveny. Nemam co riesit. A ten zaver je proste uzasny. (9/10)

Kazdym dalsim filmom, ktorym som od neho videl, som so Tsukamotom vacsi kamarat. Bude to hlavne tym, ze je skutocne tazke najst nieco, co by sa dalo s jeho tvorbou zrovnavat. Jeho rukopis je naozaj osobity - a mne sedi na 100%. Bullet Ballet je sonda do podsvetia, do spinavych ulic plnych nasilia a drog, do ludskej mysle pomaly prepadavajucej tomuto prostrediu a v neposlednej rade o jednej strelnej zbrani a jej dopadu na na vsetkych zucastnenych. Ak sa mame bavit o vyuziti ciernobieleho vizualu vo filme, Tsukamoto je jeho majstrom. Nic podobne dokonale (vyjma tetsua samozrejme) som este nevidel. A tento vizual v spojeni s neuveritelne agresivnou elektro-industry-neviem co muzikou, u mna vyvolava zachvaty nadsenia. Pripocitam si k tomu absolutnu nepredvidatelnost a vyklula sa moja dalsia srdcovka. (9/10)

Dielo do prasknutia narvane typickou japonskou poetikou, plnou nadprirodzena, nevyslovenej lasky a krehkosti a pomijavosti ludskeho zivota. V tomto filme sa najdu najma milovnici animakov od studia Ghibli, ci hraci serie Final Fantasy (hlavne priaznivci dielov X a X-2). A tym zrejme nebude vadit ani prepalena stopaz. (8/10)

Obrovske prekvapenie. A to takmer vo vsetkych smeroch. John Woo proste vie a je jedno, ci jeho hrdinovia drzia v rukach mece, alebo pistole. Bezchybny zanrovy pribeh s mnozstvom silnych momentov, skvele ustredne duo, skvely zaporaci, skvela hudba... Podobnosti s novsou tvorbou Johna Woo je tu naozaj vela (hlavne s filmom Killer), nieje to vsak zapor, prave naopak. Je dobre ked ma reziser svoj vlastny, rozpoznatelny rukopis. A prave Wooov typicky prvok - hrdinovia ktorych priatelstvo a ohvaha siaha az za hrob - je v tomto filme dovedeny do skutocne krasnych rozmerov. Dokonca sa mi jeho vyznenie pacilo viac ako v Killerovi ci Hard Boiled. Mozno pre to, ze z bojovnika zvierajuceho vo svojich rukach mec sala akasi vacsi hrdost a vznesenost - preto mi zrejme ono priatelstvo prislo take posobive. Akcia je uz sama o sebe slusna, ale je naviac taka...no Wooovska :). Vysperkovana mnohymi detailmy, spliechancami krvi a nemozu chybat ani paradne spomalene zabery. Proste som si to naozaj uzil. (10/10)

I ked je podla nazvu patrne, ze film sa do urcitej miery snazil napojit na uspech fantastickego Tiger a Drak, mimo toho, ze havnymi postavami su hrdinovia ohanajuci sa mecmi, vela tieto dva filmy spolocne nemaju. Flying Dragon, Leaping Tiger je klasicke wu-xia zo starej skoly, kde viac ako o hotcico ine ide hlavne o sermiarske suboje. Ocividne nie prilis vysoky rozpocet je slusne maskovany tym, ze cely film sa odohrava v prostredi pustnych banditov a osamelych hrdinov a cely film ma chytlavu, bezutesnu atmosferu rozlahlych planin pokrytych skalami a prachom. Hra sa predovsetkym na seriozny pribeh. Zrada, tragedia, stratene dcery a synovia a zuctovanie po dlhych dvadsiatich rokoch. Celkom pekna, putavo rozvijana zpletka. Ku konci uz pribeh sice straca dych, ale to je uspesne kompenzovane pocetnymi subojmi s vynikajucou choreografiou. Samozrejme to najlepsie pride na koniec a pribeh vrcholi v ohromnej rubanici, kde dokonca lietaju aj ludske koncatiny. A uplnou ceresnickou na torte je suboj Samma Hunga a jeho nepriatela na vrcholku kamennej veze. Pani, to bola parada. A vobec. Predstavte si Samma, zahaleneho v dlom plasti a s dlhymi, vejucim havranimi vlasmi. Neznie to skvelo? Treba spomenut, ze potesi aj pritomnosnt zijucej legendy Pei-pei Cheng (Come drink with me, Tiger a drak, Wing Chun). Co vsak nepotesi, je nevyrazna hudba a niekolko skutocne hnusnych a zbytocnych cgi efektov, ktore dost spinia celkovy dojem. Ak vsak mate radi klasicke wu-xia, tato pocta zanru vas urcite potesi. (8/10)

Typicky Chanovska slap-stick komedia, teda az na to, ze tu nehra Jackie, ale jeho dlhorocny kolega Yuen Biao. Vzhladom na to, ze sa jedna o komediu z futbaloveho prostredia, nuka sa prirovnanie s o "par" rockov novsim filmom Shaolin soccer. A podobnosti tu su a nieje ich malo. Cesta talentovaneho futbalistu za vrcholom, necestny manazeri, ci paradne finty (tu obmedzene tym co je mozne fyzicky zvladnut - co ma tak isto svoje caro). Ako som vsak uz pisal, ide skor o klasicky kus, kde superiacich kung-fu majstrov nahradili futbalisti a zbrane lopta. Biao ako tradicne ukazal, ze vie - na druhu stranu futbalovy travnik nieje zrovna miesto, kde by sa mohol predviest naplno. Predsa len, viac mu to pristane ako kung-fu majstrovi. Zrejme som uz prilis rozmaznany jeho superb vykonmi z filmov ako The Prodigal son, ci Knockabout. Skoda, ze tu nemal za partaka Sama Hunga. Ten by bol ako zavality brankar urcite neodolatelny :). Ani nahodov sa vsak nedajte odradit. Nieco ako nuda nehrozi. (7/10)

Absurdnost vojny nebola hadam este nikdy zobrazena hravejsim sposobom. Vaznost temy tento film ani v najmensom nepodcenuje, ale zaroven sa drzi hesla "zabava nadovsetko". Groteskny stret dvoch znepriatelenych stran za ucasti prostych ludi, ktori nerozumeju slovu vojna, je doslova krutym vysmechom vojny a zdrojom mnohych zabavnych a originalnych scen. Casto krat som si pri filme povedal "tak toto som este nevidel". A veru niektore pasaze ako napr "sekundarny mod granatu", alebo "utok napajedeneho divocaka", nemaju konkurenciu. Co ma trochu zamerzelo je koniec filmu. Sice bol skvelo natoceny a dobre so sa bavil, ale bol az prilis uleteny na to, aby drzal pohromade so zbytkom filmu, ktory ma tak krasnu humorno-vaznu atmosferu. (8.9/10)

Undergroundove hororove peklo. Priam dokonale vyuzitie digitalnej kamery, vyborna tvrda elektronicka muzika - 49 minut neustavajuceho audio-vizualneho tlaku na zmysly a psychiku. Fantazia. Kam sa hrabe Inland Empire. (10/10)

Invazia plysovych medvedov?! Iste je, ze ak sa niekedy taketo nieco stane, tento nezavisly filmik sa urcite stane obrovskym hitom. Preco? Popisuje totizto nezpocet sposobov, akymi sa daju plysovy maznacikovia znicit. Znie to sialene, ale je to naozaj sranda. Dokumentarnym sposobom detailne a so skutocne vynaliezavym (casto ciernym) humorom, nazorne predvedie ako si mozete plysaka upiect, uvarit, upalit, zabetonovat...fantazia tvorcov bola naozaj obrovska. Naviac filmik je naozaj profesionalne natoceny a ozvuceny, co tuto "exoticku" zabavku robi este chutnejsou. Ak budete mat moznost, pozrite si to. Za tu polhodinku to jednoznacne stoji. (8/10)