kitano

Prekliatim tohto flicku je Carpenterove meno stojace za nim. Nieje to zapor samozrejme, ale zklamal zrejme vela ludi, ktory Carpentera poznaju trochu inak (Vec, Hmla). Ak by to reziroval niekto iny (v resp. bol by to ten isty film s inym menom na poste rezisera), verim tomu, ze film by sa stal jednym z najoblubenejsich becok 90-tych rokov, hned vedla Desperada ci Od sumraku do usvitu. Pre mna takym aj tento film je, Zabavne, stylove, napratane tvrdackou atmosferou a paradnym soundrackom. Mas dva dni. Avsak nech pojdes kdekolvek, ja ta najdem. Najdem ta a zabijem ta. A to dievca tiez. (8/10)

Goro akoby pocas tohto filmu hladal sam seba.Svoju formu, styl, obsah, myslienku.....to vsetko zo zaciatku viazne. Postradal som tu japonsku fantaziu, bizardnost, muziku, film sa podobal viac ako na anime ktoremukolvek zapadnemu fantasy (to, ze knizna predloha je zo zapadu v pripade anime nic neznamena). Avsak zaver, to uz je ine kaficko. Ten je taaak prenadherny, ze mi dal takmer zabudnut, ze sa mi na filme nieco nepacilo. Gorova fantazia rozkvitla do krasnych rozmerov, myslienka nadobudla ostre kontury a do toho hrala nadherna, japonsky spievana piesen. Toto si necham pacit. Groro, drzim palce, a tesim sa na tvoj dalsi film. (8/10)

Stvrty diel Zatoichiho. Odmena za Zatoichiho hlavu rychlo stupa a pokial na zaciatku filmu je to 10 yenov, na konci je to uz 300. A tato suma zmami uz nielen yakuzakov, ale aj tych, ktorym Zatoichi pomohol, dokonca aj tych, ktorych miloval. V zavere filmu vidime Zatoichiho prvy krat skutocne rozhnevaneho a naozaj to stoji za to. Uz to nieje ten muz, ktory sa snazi drzat od konfliktu co najdalej, ale monstrum-zabijak, ktory sa vyruti voci hadam 40-nasobnej presile. Skvely okamih. Askutocnou lahodkou je zaverecny suboj jedenna jedneho, ktory je urcite najlepsi z prvych styroch dielov. Skvely filmovy moment je taktiez prva-neozbrojena konfrontacia Zatoichiho so svojim uhlavnym oponentom, s ktorym sa obidu na schodisku a len v tomto kratkom okamihu prebehne posobivy suboj mysli a ostrazitosti. Velmi posobive. (10/10)

Ano, efekty su skutocne posobive, a ten "lov burok" by som este tiez zozral, avsak niektore sceny su natolko debilne (Vsetko leti, krava leti, chalupa leti, avsak nasi mily hrdinovia neletia, pretoze sa drzia kovovej trubky), ze film som dopozeral z kislou grimasou na tvari. Odial potial. (4/10)

To, ze sa tento snimok nestal takou klasikou ako King kong, ci japonske Godzilly (alebo neskorsie kusky Raya Harryhausena), je sposobene slabuckym dejom, ktory nema absolutne co ponuknut. Cela prva polovica je vyplnena nudnymi ba az zbytocnymi dialogmi. Ta druha polovica je uz cisto v rezii Harryhausena, kamera sa dostava z uzavretych miestnosti aj do ulic (posobive zabery na vyprazdnene ulice velkomesta) a to uz sa veru je na co pozerat. Pre fanusikov monster filmov povinnost, ostatnym vsak fillm vela neponukne. (6.5/10)

Ako velky fanusik hernej serie Silent Hill, som sa na filmove spracovanie velmi tesil. Srdce mi podskocilo radostou, ked som sa dozvedel, ze rezirovat bude Gans, reziser mojho oblubeneho Bratstva vlkov. A niesom sklamany. Aby som vsak bol presnejsi. To z coho tazi herna seria, je atmosfera vecne zahlmleneho mestecka Silent hill, ktoreho minulost je zahalena temnotou, bizardne prisery ktore su stelesnenim najhorsich nocnych mor a pribeh plny cudackych individui a nevyjasnenych okolonosti a vobec... je to riadne psycho. To co sa vo filme podarilo, je zobrazenie samotneho mesta, ktore sa lepsie hadam ani nemohlo podarit. Tak isto prisery monstra su prevedene naozaj bravurne. Priam akoby vystupili rovno z hry. Naopak to co nevyslo je pribeh, ktory sa sice zo zaciatku rozvija slubne,neskor vsak sklzne do starndarnych dejovych klise a prilis doslovneho rozpravania. Uprimne, viac ako premysleny pribeh som cakal omnoho viac toho nevysloveneho, toho tajomneho zla ktore sa v Silent hill skriva, avsak nevieme co vlastne To zlo je. V tom film zlyhava. Velmi ma vsak potesil uplny zaver, ktory je presne v tej atmosfere ako by bol aj v hre. Ten sa vazne podaril. Takze, sklamany niesom, a som rad ze Ganz tento film uchopil za spravny koniec a tesim sa na pokracovanie. Dufam len, ze sa nedockam len novej zapletky zasadenej do toho isteho prestredia. Nuz, nechajme sa prekvapit. (7.5/10)

Pre kazdeho ktory je stale aspon trochu dietatom, a rad sniva, bude pozeranie tejto carovnej rozpravky radostou. Vstup do zeme oz je minimalne taky nadherny, ako vo Forsterovom Finding neverland, hudone vystupy a ustrednu melodiu uz z hlavy zrejme nikdy nedostnem a vyzual a kostymy su priam rozpravkove :) Tam kde do teraz u mna sidlil jedinecny Moulain Rouge, sa zaradil aj The wizard of oz. Maju pre mna spolocnu, rozpravkovu atmosferu, kde vsetko ma vlastne pravidla, a predsa je to skutocne, skutocny svet, tam kdesi za duhou..... (10/10)

Mohol by som napisat to iste, co som napisal aj pri druhom diele (ktoe som videl skor). Tie iste malicke neduhy (trochu krcovite rozvijanie priehu) a tie iste klady (je to jednoducho skvele :)). Predsa len ohodnotim trosku vyssie a to koli fantastickej protialkoholickej kure, ktora som si isty, by vyliecila aj tie najhorsie stratene pripady :) (8.6/10)

Atmosfera a vizualna stranka ktorou obvplyva tento film je proste uzasna. Je to pravy opak noveho trendu, ktory sa snazi priniest co najvacsiu davku realnosti. Gone with the wind rozprava pribeh. Vlastne nie. Tento film je jednym orovskym pribehom, ktory sa rozvija na nasich obrazovkach, ktory na obrazovkach zije. Kazdy obraz a farby su pouzite tak, aby umocnili dany moment, a aj ked je v tom velka davka staromodnosti, tento sposob rozpravania je jednoducho nadherny a dovoluje divakovi dejove momentky skutocne prezivat, nech su akokolvek sentimentalne. A hlavny hudobny motiv je skutocne prenadherny. Tato melodia v sebe nesie veskere caro a osudy hlavnych hrdinov, je vesela a smutna zaroven, je stelesnenim celeho tohto nadherneho pribehu. Gone with the wind je film, ktory si svoje caro stale nesie zo sebou a dokaze svojou krasou omamit tak isto, ako pred sedemdesiatimi rokmi. A to je naozaj uzasne. (10/10)

Sfantazirovany, presladeny biopic, ktory si zo skutocneho Bruceoveho zivota berie len strucny obsah. Jedinym vyraznejsim kladom je Jason Scott Lee, ktory sa svojej role ujal zo ctou, a dodal Bruceovej postave skutocny rozmer. Film vsak sam o sebe, koli mnohym poprekrucanym faktom, ci vymyslom, velku hodnotu nema. Bruce si zasluzil omnoho viac. (4/10)