val.fut

Výsostne expresionistická, alegorická nočná mora, miestami až nekompromisne štylizovaná vo svojej brutalite a naturalistickej krutosti. Čiastočne odôvodnená dobovým kontextom Kodane po 1. svetovej vojne, v ktorej je hlavná hrdinka vyňatá na spoločenskú perifériu spolu s ďalšími ženami "opustenými spoločnosťou," navyše čeliace ďalšej životnej skúške: materstvu. Morálna špinavosť dievčaťa s ihlou je iba následkom mizérie, ktorej je hlavná hrdinka vystavená. Jej jazvy a duševné traumy (vo filme znázornené najmä cez jeho manžela, ktorého vojna znetvorila na nepoznanie) sú mozaikou zablátenej robotníckej triedy spamätávajúcej sa z následkov prvej svetovej vojny. Najvýraznejší štylizovaný vizuálny "gore" tohtoročného Cannes. “The world is a horrible place, but we need to believe it is not so.” [Cannes Film Festival 2024]

Formálne inovatívny, výraznou obrazovou aj zvukovou štylistikou vyšperkovaný 'Disco Boy' (Franz Rogowski) prezentuje už štandardne-festivalové témy identity a migrácie neštandardne výrazným formalizmom s takmer-vyprázdnenou naráciou. Z počiatočného realizmu sa do podvedomej hypnotickej sugescie dostávame hlavne cez gradujúci sound-design, vďaka ktorému všetky vonkrajšie konflikty príbehu sú upozadené na úkor tých vnútorných. Pocitový tranz, manipulácia filmového času a priestoru, abstraktné magické snenie = jeden z najvýraznejších počinov na Berlinale. Strieborný medveď za mimoriadny umelecký výkon zaslúžený. [Be2Can 2023, Speciální cena poroty]

Östlund vystriedal Štvorec za trojuholník, nápadne pripomínajúci dialektickú triádu, kde akákoľvek snaha o rovnoprávnosť stroskotá (a to doslovne) a kde sa protipóly sociálnej nerovnosti otočia každému protagonistovi o 180 stupňov v každej kapitole príbehu. Trojuholník smútku nie je vrchol len Cannes, je vrchol aj Varov, a zrejme každého ďalšieho festivalu, ktorého sa zúčastní. Hrany tupých uhlov modelov a influencerov tu striedajú tie ostrouhlé, obrusované upratovačkami a palubným personálom, pričom nikto z tejto sociálnej mozaiky nevychádza vo výsledku ako kladná postava - práve tento (dis)balans robí z trojuholníka smútku jednu z „najproporčnejších“ satír súčasného artového filmu pre mainstreamového diváka.  [56. KVIFF 2022]