Melies

7 / 10 Vyčerpávajúci pohľad do súkromného i profesionálneho života tohto popredného hudobníka zavalí diváka obrovskou dávkou zaujímavých informácií a pikošiek a neraz vás prinúti nad Philovou výnimočnou osobnosťou len pokorne skloniť hlavu, ale chýba mu motor a spád mnohých iných biografických dokumentov - ak ste po sledovaní snímku Life in a Pictures o živote a práci Stanleyho Kubricka mali chuť natočiť nejaký film a dokázať svetu, že ste NIEKTO, tak teraz zrejme odídete naprázdno - ale možno budúci hudobníci a ľudia počúvajúci Collinsovu hudbu sa na to budú pozerať úplne inak, ktovie? Ako informačný zdroj vám však Life Less Ordinary poslúži skvele.

6 / 10 Hodiť tento filmu do odpadu by bolo príliš jednoduché a hlavne neprofesionálne, takže sa pripravte na moju vyčerpávajúcu etudu s názvom "Patriotizmus v priebehu vekov", pohodlne sa usaďte do kresla, zavrite oči a nechajte si predčítať : "Kde bolo tam bolo, za siedmimi horami a siedmimi dolami, bola raz jedna Amerika. Kedysi dávno ju založili kolonisti z Európy, ktorí tam prišli hľadať bohatstvo, náboženskú slobodu a plodinu, ktorá sa mala čoskoro stať základom rýchleho občerstvenia. Prvé roky neboli vôbec jednoduché - bola im zima, nemali čo jesť a do cesty sa im neustále plietli podivné červené tvory napádajúce ich rečami typu "Me Vinettou, me lovez you so much!", alebo "Me have food, me give you one!" - po takomto očividnom prejave agresie ich preto žiadny normálny človek nemôže súdiť za to, že všetkých príslušníkov tejto rasy pracne, jedného po druhom vystrieľali. Poriadok musí byť! Samozrejme, že to nebolo zo dňa na deň, ale trvalo to dlhé roky - za ten čas sa kedysi panenská príroda zmenila na nepoznanie : lesy spravili miesto pre prvé osady, prvé osady pre prvé mestečká, prvé mestečká pre prvé mestá a tie zas pre prvé veľkomestá; krištáľovo čisté rieky sa postupne zmenili na zmes zlatokopného odpadu, krvi a ohnivej whiskey a vzduch sa naplnil pušným prachom a telesným pachom. Po dobre odvedenej práci, tj. po pochovaní posledného červeného brata, sa ich zmocnili nepríjemné výčitky svedomia, no zároveň aj pocit hrdosti - hrdosti na všetko, čo vlastnými rukami dokázali. No a odvtedy ju manifestujú na každom kroku : americké vlajky, červeno-modro-biele tričká a čiapky, oslavné ódy, ohňostroje, sošky, plagáty, odznaky a filmy. A tu začína náš príbeh..." Už je vám to jasné?

9 / 10 Spolu s mojim zbožňovaným Maverickom asi najlepšia komédia, akú som kedy videl - absurdná zábava prešpikovaná inteligentnými narážkami a myšlienkami a navyše o mojej / vašej / našej obľúbenej téme. Síce nie všetky časti sú dokonalé, ale na druhej strane sú tam pasáže, počas ktorých sa budete chytať za brucho (prípadne za inú časť tela) a plakať od smiechu. Vrelo odporúčam aj anti-allenistom a ľuďom, ktorí sa s jeho tvorbou ešte nestretli, pretože toto je film skutočne pre každého - teda pre každého, komu neprekážajú slovné prejavy typu "Oh no! Ravaging boo!!!" PS: Woody hrajúci spermiu pred štartom je jeden z mojich najsilnejších filmových zážitkov.

5 / 10 Neskutočné sklamanie zabalené do pekného digitálneho šatu sa síce tvári ako filozoficky hlboké veľdielo, ale v skutočnosti je to len kŕčovitá snaha nejako sa vyvlieknuť z jedného veľkého prúseru - prúseru, do ktorého sa bratia Wachowski dostali v momente, keď veľmi nerozvážne vyhlásili, že Matrix bol už od začiatku plánovaný ako trilógia. Je podivuhodné s akou eleganciou a noblesou sa dokázali tvorcovia oboch pokračovaní vymaniť z okov prvého dielu a doslova poprieť svoje korene - tam, kde nás pôvodný Matrix udivoval nádhernou vizuálnou stránkou skombinovanou s myšlienkovou plnosťou, tam druhý a tretí diel len bezmocne tápu v tme - ale na rozdiel od Reloaded, ktorý zachránila úchvatná automobilová naháňačka a pár ďalší momentov, Revolutions neponúka nič iné, ako úbohú popkornovú zábavu. A ten koniec už nie je nič iné ako nie príliš vtipná groteska. Holt, vidina peňazí je veľmi silná a opojná droga. PS: Ak si ešte stále myslíte, že Wachowsky dali vzniknúť dnes už legendárnemu bullet-timu, mýlite sa - v skutočnosti za ním stojí tento vizionár (viď. Smirnoff - Smarienberg)

1 / 10 Viem, že tu s tým svojím hodnotením vyzerám ako kacír, ale toto bolo skutočné utrpenie - naivné herecké výkony, veľmi mizerné dialógy (a scenár vôbec), nevýrazná vizuálna stránka a čo je najhoršie - pre mňa osobne neznesiteľná hudobná zložka. Pôvodne som chcel celý film hodiť rovno do odpadu, no nemal som na to žalúdok - to však nič nemení na fakte, že tá jedna * je skôr zo súcitu.

4 / 10 Pokračovanie tínedžerského hitu, ktoré si síce so svojim mladším bratom nezadá v počte krások na meter štvorcový, ale fakt, že už ide len o mlátenie prázdnej slamy, sa zakryť jednoducho nedá - a úporná snaha tvorcov nasilu a za každú cenu narvať do scenára čo najviac vtipných momentov tomu práve príliš nepridáva. Navyše, ak sa vám prvý diel zdal nadnesený a nereálny, tak American Pie 2 radšej ani nepozerajte - keby sa každá ženská správala rovnako ako v tomto filme, populačná explózia by už nebola otázkou budúcnosti. Alebo žeby to tak v USA chodilo?

5 / 10 Klasická komerčná srandička, ktorá na jednej strane síce pomerne presne vystihuje myšlienkové pochody pubertálnej mládeže, no na strane druhej ich prezentuje v tak preexponovanej, nadnesenej a nereálnej forme, že to môže u naivnejších (a mladších) jedincov vyvolať veľmi nepríjemný pocit menejcennosti - dvadsaťroční herci hrajúci osemnásťročných panicov (fakt povzbudivá predstava), jedna nadržaná krásavica strieda druhú a všetko, čo im stačí ku šťastiu, je pár sladučkých slov (ach áno, presne takto to funguje). Navyše, po vete "Vykuř mi ho, krásko!" by nenasledoval milý úsmev a dobrá rada do života, ale opovrhujúca grimasa a kopanec do rozkroku. Určite to neskúšajte!

2 / 10 "Stoj, lebo mamička vystrelí!" mali povedať scenáristovi v momente, keď sa rozhodol napísať túto kravinu.

1 / 10 Gýčová kravina s nie príliš sexi hlavnou hrdinkou (teda ak vo vás slovo bičík nevyvoláva zvrhlé sexuálne fantázie) a tak tupým dejom, že je z toho až mdlo. Ruky preč! PS: Lucy Lawless je lesbička - márna snaha.

4 / 10 Zeus sa určite v hrobe otáča, ale čert ho ber - tento seriál síce rozhodne nie je nič pre intelektuálov, ale na skoré sobotné rána, keď je ešte mozog oslabený po piatkovom vymetaní barov, je to solídna zábava bez vedľajších príznakov.