Rex Mundi

Hej, bolo to šablónovité a koniec patetický... ale dobre sa mi to pozeralo. Na sobotné predpoludnie tak akurát.

Vopred som sa na sociálnych sieťach dočítala o strašných fyzikálnych kiksoch a vo filme som našla aj hromadu nelogizmov. Preto ma samú šokovalo, ako spokojne sa bavím! Bol to popkorn lepší než poslední Transformeri, mám rada emzákov, mám rada oceán a páčia sa mi aj veľké lode (keď nie sú ponorky). Taylor Kitsch síce podľa mňa vôbec nevie hrať, ale túto časť zaňho uspokojivo prebrali iní. Všetko ostatné bolo predvídateľné a samé klišé, ale hlavne, že bola sranda. Myslím, že z Battleship by som mohla mať niečo ako Jadro - guilty pleasure, ktoré keď ide v telke, môžem si naň prepnúť a spokojne dopozerať :-) P.S.: Rihaňa bola prirodzenejšia a dôveryhodnejšia, než tá kozatá blondína.

Mám rada Sachu aj jeho humor. Malo to nejaké slabšie momenty, ale väčšinu času som sa skvele bavila. Zaujímalo by ma, koľko Američanov pochopilo iróniu v preslove o diktatúre a demokracii ;-)

Áno, extra hrubé obočie hlavnej predstaviteľky aj mňa dosť odrádzalo už pred filmom. Ale pri pozeraní som si zvykla a neskôr usúdila, že aj toto bola súčasť premyslenej štylizácie poskladanej z mnohých detailov. I keď rozprávky príliš nemusím, táto bola príjemná a hlavne zábavná. Taká rozprávkovo milá, ale šitá aj na mieru dospelých. Štvrtú hviezdičku udeľujem špeciálne za záverečné bollywoodske hudobno-tanečné číslo, ktoré ma doslova odrovnalo. Pecka! :-) Keď som v titulkoch uvidela indické meno režiséra, bolo to jasné :-) Každopádne som rada, že mu producenti povolili takýto úlet, pre mňa to bola veľmi osviežujúca "vodka za správami". Pretočila som si tú časť ešte dvakrát :-)

Ale fajn, dalo sa. Záverečná tretina moralizovania a ťažkotonážnej romantiky ma už síce nudila... ale hlavné je, že prišiel aj môj miláčik Finch a Stiflerova máma :-)

Och joj, už prvé dva diely ma príšerne rozčuľovali a nemohla som si pomôcť. A to dnes, v roku 2012, ľudia nadávajú na nelogické správanie "vedcov" v Scottovom Prométeovi... to asi nevideli túto bandu tvorcov a postáv, ktorí pod rúškom vedy mixujú takú divokú zmesku "superstitious stuff" - povier, náboženstiev a morálky založenej na iracionalite - až to nie je zdravé. Biologička hádžuca smutné oči na likvidované vzorky králičích embryí a ťažko filozoficky sa zamýšľajúca nad tým, ako "zabíja" zhluky desiatich buniek... what the hell?! Ďalších príslušníkov tímu vyberaných na základe už neviemčoho a "kompatibility" ani rozoberať nebudem. Ešte si nejaké diely pozriem a očakávam, že atmosféra na Antarese bude čoskoro "zaujímavejšia" ako v reality šou. A čo má sakra znamenať, že keď omylom vystrelí z lode astronaut priviazaný bezpečnostným lanom, tak ho budeme priťahovať ručne??? Veď načo by sme na lodi za 10 miliárd dolárov mali NAVIJAK?! Škoda len, že pri tých blbostiach je to navyše aj hrozne pomalé a nudné. Proste mydlová opera vo vesmíre. Páči sa mi, ako to stručne zhrnula Hirnlego: (patos, hodnoty obrácené naruby, nezodpovědnost a demence jsou přece tak cool).

Parodické odkazy na Pomádu boli fajn, ale čoskoro ma tie bláznivé "taškařice" začali unavovať a výsledný dojem bol viac než vlažný.

Prvý a tretí príbeh sa mi páčili, ten stredný ma akosi nechytil.

Pred nejakými 15-timi rokmi sa mi náramne páčil špiónsky triler/romanca Záblesk s Douglasom a Griffithovou - Leningrad sa mi zdá podobný, lenže z tej romantiky som už vyrástla. Ak sa s takýmito filmami zahráte hru na fiktívnu pravdu (realita sa odohrala dávno, všetko po nej sú príbehy), unesiete to a nájdu sa aj dojímavé momenty. Ale romantika, ktorá páchne jednoduchosťou Hollywoodu, toho dosť pokazí. Čo sa dá robiť, pátos je pre veľkofilmárov prednejší ako autenticita či trochu realistického cynizmu.

Pri sledovaní filmu som často mala dojem, že nebyť toho, že som čítala knihu len toť nedávno, bola by som úplne stratená a netušila o čom to celé je. Možno je to deformácia tým, že sa mi pri sledovaní zlievala predloha z adaptáciou - vnímala som všetky rozdiely, zmeny a skratky, ktoré ma miatli, na pozadí vedľajšej postavy alebo krátkeho flashbacku som videla všetky detaily a okrem toho som intenzívne cítila, kde filmári knihu banalizujú, pôsobia nedôveryhodne a vytvárajú diery. Pochopiteľne na to mali oveľa menej priestoru ako autor, ale ten svojou dôkladnosťou spracovania dosiahol, že jeho dielo pôsobí tak realisticky, ako len fiktívny špionážny krimi-triler môže pôsobiť. Filmu sa to nepodarilo. Po tomto sa obávam, že tretí film bude najslabší.