Sopholojong

Jedna utla hotelova izba (v zavere na chvilu i recepcia), dnes uz legendarna Emma a akysi "marokansky" gigolo zajacik... s polo-intelektualnymi konverzackami (o sexe, existencii etc.), patriacimi na divadelne dosky a lacnou formou statickeho snimania, akej ja fanusikom nikdy nebudem. Jedine tak od Polanskeho (Carnage), alebo Mendesa (Revolutionary Road). PS: Full frontal Emmy ma nijako neznechutil, videl som uz aj ovela horsie kreacie! 5/10

Zhruba do stvrtej epizody je to varenie z vody predchadzajucich serii (prehlbovanie vztahu s Chozenom, "konzekvencie" veci minulych, Miguel vs. Robbie) a nad logickymi lapsusmi sa uz vobec nepozastavovat (absencia policie, "dedci v akci" - hlavne Kreese), avsak nastupom stareho znameho vo vaznici sa to piatou epizodou vrati opat do tych orgastickych "guilty pleasure" vysin, kde nechybaju suboje kazdy s kazdym a najma zaverecna epizoda ("ferovky" v Silverovom sidle, Cobra Kai dojo precitnutie, utek z...) je symbiozou reziserskeho, produkcneho, hereckeho (a neviem akeho este) entuziazmu, z ktoreho vznika opat jedna z najlepsich TV (ak nie najlepsia) zalezitosti roka. Mimochodom, hudbu ma Cobra Kai epickejsiu a lepsie skomponovanu ako amazonsky Pan prstenov a HBO House of the Dragon dokopy. 9/10

Tej starsej "pi..." by som jebol tranquilizer ako prvej. Ak sa prenesiete cez asi 20 az 25 minut uvodnej (prolog s pytliakmi bol poslabsi) hlusiny, tak je to celkom "survival-thrilling" zabavna "kormakurovina" (i ked je to viac o psychologii, rozpolozeni postav, nez o krvilacnych vyjavoch, alebo subojoch - tie vypuknu prakticky az v poslednej polhodine). Lev ale holt nie je zralok, alebo aligator, ktore su viacej nekompromisnymi, predatorskymi zivlami, nez "spomaleny" cicavec. Na druhu stranu Idris je charakterovejsi "drzak" a africke realie su omnoho pritazlivejsie ako kus modrej zatoky, alebo zatopeny "sklep" domu. 7/10 PS: Hlava mi nebere, kam sa to dostal hudobny mag Steven Price. Od Oscara za Gravitaciu az k stredo-rozpoctovym beckam?

Nechcel som tomu verit, ale je to naozaj take zleeee! Najhorsi Disneyho remake "so far"... a od Roberta este vacsia podpasovka ako minule Carodejnice (50%). Tie najotravnejsie mozne pesnicky (ta pocas zaverecnych titulkov je doslova vykupenim), osarpany (taliansky) vizual (jedine Gepettov shop je jakz-takz solidny), hallmarkovske triky (tie v scene s velrybou su doslova otrasne) a masky, zaporaci k smiechu, infantilnost "kam se podivas" a k pribehovej sterilite sa skoda vyjadrovat. Dve slabe hviezdy jedine za "stareho dobreho" Hanksa (bolo mi ho ale luto do akej sracicky sa to dostal) a dirigenta Silvestriho, ktory si ako "only one" odviedol svoju pracu na sto percent. A absolutne chapem "mysiakovskych bossov", ze to nepustili na velke platna, pretoze uz na VOD je to ostuda. Dufam, ze Guillermo to na Vianoce napravi! PS: Zemeckis moze dakovat mojmu milovanemu Gumpovi, lebo po tomto by hned vyletel z Top 10.

Ak je Batman najsofistikovanejsim blockbusterom roka, Top Gun najnostalgickejsie pritazlivym, tak "forth Hammer Hand" je potom blockbusterovou (velmi farebnou) hrackou roka. Guns N Roses, "awkward divadlo", Van Dammeho roznozka, Van Dammeho otocka, lucenie s Guardians (LOL), upistane kozy (nevadili mi), rozkuskovanie Mjolniru (super akcia jak hovado), Jane Fonda & Jodie Foster (haha), rebelujuca sekera, zzenstily Zeus (a jeho solo s Thunderboltom), nahy Hemsworth, rozpadnuty Korg, prechod do ciernobielej (suboj na Shadow planete je estetickym zazitkom roka), carodejnicky Bale (prepaleny v dobrom slova zmysle), "We shall do our worst" decka s Thorovou silou (opat "Gunsaci" a odo mna standing ovation), nastup Portmanky verzus Bale ("Eat My Hammer" a druhy potlesk), Mjolnir lamajuci Necrosword (krasa!) a slzy dojatia na zaver (Jane, pochopenie carodejnika).  Taika Waititi je macher na pribehy s nadhladom v kombinacii s umeleckym ohurenim. Druha naj komiksova komedia (po Ragnaroku) pre geekov, ktory ziju audiovizualnymi zranicami a vsemoznymi (dobre urobenymi) popkulturnymi odkazmi. PS: Zase som raz veril nenavistnym recenziam a zmeskal kino. PPS: Chcem to vidiet este raz. Okamzite!

The Notebook 2: Marsh or Swamp spinoff... kto sa v tom ma vyznat? Nadherna audiovizualna poetika (krasny klavir Dannu) juzanskych mociarov, pobrezi a krovin s jednou nadhernou scenou milovania s prvym "frajerom" v pozadi nalietavajucich "crawdads" do jazera. Vo "zveraku" banalneho, "sparksovsky" telenoveloveho pribehu, kedy znesitelnejsiu prvu (viac s prirodou spatu) polovicu, vystrieda druha s arogantnym, nasilnickym frackom a pocitom, ze ti dvaja niekde z clna vyberu "smartfony" a zacnu "selfickovat" o sto sest. Tak rozporuplne sa ta retro atmosfera bila s modernejsimi charaktermi a konverzaciami "zamilovancov". Len uvod (voiceover, rodinne trampoty) zaujimavo vtahujuci a zaver (po zostarnuti) emocionalny strhujuci. Vsetko medzitym tu bolo uz (10)tisic krat. PS: Bill Kelly v ulohe policajneho bossa vyzera ako otec Roberta Patricka.

Pedrova az sialena posadnutost cervenou (este aj "invalida" ma vozicek tejto farby), vzdanie holdu majstrovi napatia Alfredovi (na to je ale jeho rezia az prilis psychologicky "softacka"), nadherna Victoria Abril (bend over pred vozickarom, sledovanie jej soft porna nim na TV obrazovke, slavna "vanova" scena s potapacom-hrackou) a samostatna jednotka Banderas (zivelny, vasnivy, nasilnicky, nezadrzatelne sa formujuci z regionalnej hispanskej hviezdy na tu medzinarodnu). 7/10

Dalsi "pobrezny" prolog s "dracikom" a skvelou hudbou... a jump, sme o dva roky dalej. "Let me introduce myself, princess... Jason Lannister!" a hned sa to pozera lepsie. Medzitym sa polo-intriguje, kral sa vyberie na "Name Day" lov, dvojrocneho uz zenia s teenagerskou princeznou, kral sa ozerie, zdochne diviak, jelen zdochne (chudacisko! - zatial najdrsnejsia scena)... Nuz a potom pride zaverecne "Statocne srdce" s dracou podporou a ja nemam preco nedat plnu palku.

Jedna z najlepsich sportovych komedii s romantickym nadychom. A dvoma u mna legendarnymi scenami, ktore su vo vybliskanej vitrine mojej Filmovej siene slavy - lucenie a nasledna "otocka" tych dvoch do narucia v bare za tonov Stingovho "Every Breath U Take" a analyza manevru na scanovaciu tabulku prstom cez obrazovku komentatorom (scena, ku ktorej sa hodi veta "Skoro som sa dostal od smiechu" ako ku ziadnej inej). Brooke Langton je najkrasnejsou "cheerleaderkou" na platne/obrazovke ever.

Hned na zaciatok dalsia vypiplana "akcoska" s "prolhanou" tehotnou zenskou - vynikajuca gradacna a kaskaderska robota. Biela zima tomu pristane este viac ako sychrava jesen, akurat tvorcovia zacinaju akcne sceny vidiet viac ako samoucelnu atrakciu ("vybijana" v zasnezenom lese druhej casti, odbachy na panskom sidle v tretej, ambush v stvrtej, zaverecna akcia na letisku uz len opakuje tu z velkomesta), nez spontanne divacke krmivo medzi viac-menej chybajucim pribehom a budovanim postav (a ak sa tak deje - "mansion" tretia epizoda, "negri" v patke, prechadzky lesmi v sestke, "chata u jezera" v sedmicke - filmari idu stale "priemernu ligu" prvej sezony). Ta navonok realistickost stale bavi, "rodi" kopec WTF momentov (dcera striela ako rodeny sniper, dcera-psychopat), avsak aj napadov (stale zivi zombies primrznuti k zemi, odstrelena polovica tvare, svetlica). Tentoraz slabsia osemdesiatka za chaoticke mnozstvo jednotvarnych postav (Jaime King excluded) bez komplexneho pozadia (v com je Walking Dead pedantnejsi). Kaskaderi a kameramani ale na medailu.