Sopholojong

"Heroinacke socky" z Huntingtonu. Short dokument s dobrym narativom, ale zabaleny do filmarskej priamociarosti. To, o com vypoveda, je prakticky suboj s veternymi mlynmi na dlhu trat, ktory - pokial neodstrihnu velke kartely - nemoze byt vyhraty.

V scenach "mordovania" ma tvorcovia nesmierne potesili zakomponovanim protiprudovych zanrovych ocakavani (zatvaranie dveri na chladnicke - uz, uz viete, ze tam bude bubak a nic!). Vyborne intro s paradnymi zvratmi ("Scream" vrah je "naoko" u kamaratky, filmovy kviz) a stavnatym gore (zlomena noha, noz cez dlan - celkovo tu krv strieka coolovejsie nez vo vsetkych Halloweenoch). Potesia i stare zname ksichtiky - "homeless-looking" Dewie z karavanu, Courtney ako vyhlasena televizna reporterka, Neve ako "joggingova maminka" s kociarom - niekolko mnamkoznych (ale ocakavanych) zvratov... LENZE patetickou, vseobjimajucou rodinnou moralitou je to prehnite asi tak 3x viac ako v starych dvoch devatdesiatkovych klasikach (pre mna uz su). Ta mladsia sestra, schytavajuca to v prologu, neustale v nemocnicnych "satach", s infuziami utekajuca pre "morderom" takmer celu stopaz je na jednu velku facku + ten "loser" z The Boys sem vobec herecky nepasuje. 7/10 najma za tie prekvapive "akcne" vychytavky (zaver v dome je excelentny) a "jakz-takz" atmosferu prvych filmov.

30-minutovy kratas, ktory svojou hravostou (vrabec medzi mysami) a vizualnymi napadmi (brlohy "zahradnej luzy") hravo strka do kapsy vsetky tohorocne Encanta, Raye, ci Lucov. Animak o inakosti a prekonani strachu z toho, bez tlacenia na pilu. "Aardman at its best" a chcel by som to vidiet v celovecernej forme.

Indicke "devcence" sa ucia ako ovladat androidy. A medzitym sa snazia utekom od sporaka a zehlicky dokazat znasilnenia, zbitia, korupciu, utlacanie zien... Politicky, existencne, ideologicky velmi inspirativne - fimarsky fadne, priamociare, vizualne neatraktivne.

Bhutanska oscarova telenovela o najzvedavejsich, ale i najzadubenejsich ratolestiach na Zemi, jednom otravenom, ale neskor svoj zivotny ciel nachadzajucom ucitelovi s krasne nasnimanymi lokaciami Himalaji a ich okolia. Mile, pomaly prameniace, neskodne, presumitelne... s posvatnym jakom v triede.

Norsky neorealizmus s velmi rozmanitym soundtrackom. Severska vypoved o stave dnesnych vztahov, vyprazdnenosti dennej rutiny, pominutelnom stasti a neporozumeni medzi muzmi a zenami v chladnom, neprijemnom, betonovom, postmodernom Osle (v zivote by ma tam nikto nedostal zit). Hlavna hrdinka je paradoxne svojim odludstenym vykonom "najhorsie" hrajucim hereckym prvkom. Muzski naprotivkovia su omnoho hrejivejsi, porozumenia-hodnejsi, spontannejsi - no ved chlapi... Poeticky krasna scena so zastavenim casu a rozbehnutim sa za milencom (kaviaren, posedenie na lavicke) verzus ta najnechutnejsia halucinogenna po uziti drogy (tampon, zvraskavene telo, "baby" v hotdogu). Poloartova vyprazdnenost (jasny zamer), ale so solidnymi rezijnymi finesami a originalne "zo zivota" napisanym scenarom. 7/10

Najlacnejsie vyzerajuci z tohtorocnych na Oscara nominovanych filmov. S bravurnymi hereckymi vykonmi hluchonemych rodicov, hlavne "Kocura" v roli svojrazneho otca. Marlee Matlin to ma v rukach a doma jej vitrinu uz jeden plesoun z 80's zdobi. Co ma naopak mierne otravovalo su "lahsie" vykony omladiny, najma outsiderskej Emilie Jones, ktora sice je motorom tejto rozmanitej rodiny, ale v kombinacii s "nehollywoodskym" televiznym lookom to posiela do emocionalne prijemnych, lenze kvalitativne filmarskych, priemernych vod.

Dokument o tom, aki sme my "clovecie kreatury" idioti. Tu si nejdem zastavat ani jednu stranu barikady. Oni su tak hlupe, nechat sa takto viditelne nachytat, on zase sofistikovany, nechat si budovat stastie na ludskom (zenskom) nestasti. A prave pre toto nie som na nijakom Facebooku, Tinderi, Instagrame a inych "wasting time and money" picovinach. Samozrejme po filmarskej stranke Netflix opat seka dokumentarny pocin par excellence. V tomto zanri nema konkurenciu.

Najkrajsia scena s orlami vratane starsej slavnejsej trilogie... a Shore taktiez svojou hrdinskou instrumentalkou minimalne vyrovna cokolvek najlepsie z nej. "Trpajslov" som si oblubil uz od startovneho prepadnutia nory, Gandalf je este "zivelnejsi" ako v Spolocenstve a od "hadaniek v tme" to chyti tu najlepsiu stredozemsku atmosferu od starej trilogie. Plus master Jackson sa opat vytasil s bohovskym prologom o pade Morie a jej uchvateni drakom. Nadhera! Sice s viac CGI prispevkami a mensou inovaciou vdaka "pohodlnym prachom", ale stale je to ta hrava, dokonalou fantastikou prezrata "jacksonovina".

Najcharizmatickejsi a najbystrejsi "hromotlk" na mile daleko. Mucenie tehotnych zien, odrezane vajcia, unosy deti, vystrelene mozgy, polamane koncatiny, "vedra" krvi, tyranie zvierat - ziadna "cruiseovska" selanka. Len stara dobra old school kriminalka s buddy prvkami (sledovat tych dvoch kohutov - cierneho a bieleho - bola ohromna radost), vysperkovanymi "real-contact" bitkami (vazenske "ubikace" vladnu, ale schodiskove obesenie za tonov "Spirit in the Sky" je do Siene zanrovej slavy) a - to hlavne - "zahadne" vybornou scenaristickou pracou, ktora vas vcucne a drzi pod krkom az do satisfakcneho konca, plneho prestreliek, krvi, hlasok a jednej najcoolovejsie hodenej cigarety v historii pohybliveho obrazu. 10/10 na paradu.