Poločas rozpadu
Half Breakdown
Half-Life
Réžia:
Vlado FischerScenár:
Viliam KlimáčekKamera:
Ivan FintaHudba:
Oskar RózsaHrajú:
Ján Kroner ml., Klára Pollertová-Trojanová, Iva Janžurová, Táňa Pauhofová, Diana Mórová, Matej Landl, Slávka Halčáková, Marek Geišberg, Ady Hajdu (viac)Obsahy(1)
Tragikomédia zo súčasnej Bratislavy o rozpade vzťahov a hodnôt, o miznutí elementárnej slušnosti z nášho života. Sympatickí a úspešní štyridsiatnici sa v zajatí každodennej banality s ľahkosťou a šarmom – akoby mimovoľne – dopúšťajú drobných podrazov, klamstiev a nevier, až sú náhle konfrontovaní s neúprosným odhalením. Autor s jemnou iróniou a humorom zachytáva rôzne bizarné, smutnosmiešne, provokujúce i nebezpečné pokusy ako prekryť utajované pocity úzkosti a nespokojnosti s osamelým, vyprázdneným životom. A pritom niekde celkom blízko nich uteká pred skutočným násilím nelegálna imigrantka z Arménska...
Majiteľ prosperujúcej firmy Viktor náhodou zachráni mladú ženu pred utopením. Vysvitne, že zachránená Mia len experimentovala s fotografovaním svojho autoportrétu vo vlnách Dunaja. Ženatý muž sa do nej zamiluje, hoci študentka fotografi e žije s výstredným muzikantom a ošetrovateľom laboratórnych zvierat Konzim a je pritom aj rebelujúcou dcérou Viktorovho priateľa z mladosti Patrika a jeho ženy Bibi. Hlavný hrdina sa zapletá do nerovného vzťahu stále viac, zatiaľ čo jeho osamelá, bezdetná manželka, bývalá lekárka Karla hľadá východisko z depresie, ktorú jej komplikuje oddané dvorenie neúnavného Valéra ako aj kleptomanské výstrelky problematickej mamy, snažiacej sa takto upútať jej pozornosť. Viktorov únik zo zabehaných vzťahov potvrdzuje aj odchod obchodnej partnerky, niekdajšej milenky z firmy. A tak sa mu postupne „zosúva“ jeho schizofrénny život až po nečakane definitívne finále... (oficiálny text distribútora)
(viac)Videá (1)
Recenzie (103)
Už som prišiel na to, prečo sú naše filmy také... ehm... nedokonalé. Vieme točiť, ale nevieme písať. Preto bude vždy víťaziť forma nad obsahom. Z hovna sa totiž bič upliesť nedá. Nechcel som byť vulgárny, ale v Polčase rozpadu je tiež veľa vulgárností, takže som si to nemohol odpustiť. Po technickej stránke sa nedá filmu prakticky nič vytknúť (vyzdvihol by som predovšetkým vynikajúcu kameru). Problém predstavuje "len" debilný scenár. Už dlho som nesledoval tak slaboduchý príbeh a nepočul tak príšerné dialógy. Čo sa týka castingu, obsadenie Janka Krónera do hlavnej úlohy nepovažujem za najšťastnejšiu voľbu. Typovo bol značne nepresvedčivý, ba dokonca miestami nechcene smiešny. S ostatnými hercami som v zásade problém nemal. Ale aby som to zhrnul do jednej vety – toto je ukážkový príklad dobre (kvalitne) natočenej slovenskej nudy. Možno, že ide o polčas rozpadu (alebo rozkladu?) slovenskej kinematografie a práve na to sa snažili tvorcovia filmu v skrytej podobe upozorniť. Mimochodom, Pauhofová má pekné prsia. 30%. ()
Rád to opäť zopakujem a aj keď mám TÁŇU rád, poviem to vulgárne: Slovenská kinematografia je v hajzli a nezachráni to ani TÁNINA sexi riť(ka). :-) (smiech cez slzy) A absolútne súhlasím s užívateľom -Mates-. A prisahám Vám, že ak na Slovensku raz vznikne nejaký zmysluplný hraný film, pošlem jeho tvorcovi blahoprajný telegram a zadarmo mu budem robiť reklamu. (5.2.2009) ()
Maxim E. Matkin meets Ivan Tásler Súčasné slovenské umenie (či už je to hudba, film alebo literatúra) ma nekonečne vytáča dvoma vecami. Jednak potrebou riešiť „prehnité a nemorálne“ vzťahy, rozpad „hodnôt“ a „reálny“ svet kde šuká každý s každým a jednak potrebou ovenčiť túto „nápaditú“ tému veľkým filozofickým posolstvom o tom čo je, keď stúpa dym. Vychádza z toho potom taká plytká pseudofilozofická šukačka, ktorá možno funguje na blondýnečky, ktoré budú donekonečna rozoberať aké úžasne vtipné a inteligentné knihy píšu ženy ako Matkin. Nuž a Polčas rozpadu je presne ten prípad kondenzácie všetkých týchto neduhov. Formálne je film na slovenské pomery veľmi slušný, v prvej polovici to vďaka svižnej réžii veľmi pekne odsýpa a baví. Figúrky sú sympatické, bohužiaľ nejde o žiadne plnokrvné prepracované postavy a všetky sympatie pre nich získavajú výborní herci (Diana Mórová jednoznačne rulezz). Všetko sa však zvrhne a padá z kopca akonáhle dôjde k odhaleniu „prehnitosti“ vzťahov na pôde výstavy fotografií. Autori sa asi snažili o nejakú „očistu“ prostredníctvom „nastavenia zrkadla“ aktérom ale šlo to teda totálne mimo. Posledným klincom do rakvy je záverečné deus ex machina zakončenie s granátom, ktoré v rámci príbehu nemá žiadnu logickú funkciu a mám z neho skôr dojem "šokovať!!!!"...áno šokol ma poriadne, tak že som filmu strhol ďalšie body za ďalšiu „originalitu“. Nič v zlom ale svojho času veľmi vlažne prijaté „O dve slabiky pozadu“ od Šulajovej boli IMHO omnoho úprimnejším filmom. 5/10 ()
Problémem Poločasu rozpadu je to, že se nerozpadá až v polovině, ale rovnou na samém začátku... Psychologická sonda do duší úspěšných čtyřicátníků? Spíš jednoduchý příběh o běžném manželském trojúhelníku, okořeněný tím, že jednou stranou trojúhelníku je kamarádova dcera. Nicméně solidní herecké výkony a to, že si při sledování uvědomíte, jak v jednom krátkém okamžiku můžete ztratit vše, co jste léta budovali a na čem vám záleží, zaručují tomuto věčnému příběhu průměrné hodnocení zcela dostatečně. Challenge Tour Special - Filmový lov - červen 2015. ()
Nenechal som si újsť premiéru na STV, uznávam, že len zo zvedavosti, ako obstojí nový slovenský film v mojich očiach. Musím priznať, že J. Kroner mi veľmi nesedí, ale tu mi nevadil, dokonca mu to aj celkom sedelo. Zaujímavá kamera, možno pôsobivé filtre, pretože miestami film pôsobil všelijako, len nie ako slovenský film. To je myslím dobrá pochvala, ale boli to iba určité momenty. Hudba, aj keď kvalitná bola takmer v každej scéne a časom sa mi zdalo, že jej je až príliš. Tesne pred záverom sú posteľné scény s T. Pauhofovou zbytočne naťahované a bolo už toho trošku moc. Jej miestami nepochopiteľné správanie tiež zbytočne zráža body. Suma sumárum, priemerný film s dobrými základmi pre lepšie zajtrajšky. Film 60%. ()
Reklama