Divoká zver

„Hororová brána otvorila svoje brány dokorán.“ Ak máte radi ekologické horory, v ktorých háveď všetkého druhu kántri ľudskú populáciu, bude pre vás DIVOKÁ ZVER pokusom o ultimátny horor. Sú v nej zastúpené snáď všetky „bežné“ žánrové zvery, od ľudožravých krýs cez ľudí rozdupávajúce stáda slonov až po prefíkané psovité a mačkovité šelmy (zábavná pasáž gepard verzus auto), ktorým z kútikov chlpatých papúľ ešte kvapká čerstvá teplá ľudská krv. To najlepšie si však tvorcovia nechávajú na samotný záver, keď mama objaví svoju dcéru. Je dobre, keď tvorcovia hneď na začiatok umiestnili tradičné priznanie, že zvieratám vo filme nebolo ublížené – pretože inak by som tomu asi neveril Takže dole klobúk pred prácou ľudí, ktorí zvieratá pripravovali na ich veľké herecké sóla. Bohužiaľ, scenár je veľmi riedky, prakticky sa jedná o na seba voľne nadväzujúce útoky, často sa odohrávajúce v noci. Napriek tomu to má niečo do seba. (18.01.2009)

Scénář pro tento film je určitě zajímavých nápadem a mohl dopadnout velkým úspěchem. Vždyť horror se zvířetem v hlavní roli je velkým lákadlem pro diváka a tady bylo velké množství různých zvířat a tím pádem i nepřeberné možnosti, které nedokázali filmaři využít. I když zde bylo spousty scén, kdy zvířata doslova trhala kusy masa – věrohodnost zničila figurína, která měla znázorňovat oběť a léta vzduchem jak kus hadru. Na druhou stranu musím říct, že se mi líbila honička geparda s autem nebo hyeny a prasata. To byly pěkné okamžiky, na které budu celkem rád vzpomínat. (12.11.2009)

Velice slabý horor, který však mohl být špičkou žánru. Přeci jen splašená zvířata je celkem slušný nápad. A když si vezmete, že škála zabijáků je zde vskutku vysoká a lidi zde vraždí všechno od psů až po slony mohl vzniknout opravdu napínavý a krvavý horor. Ale nestalo se tak. Je zde sice pár slušných gore scének ale vše přebíjí nuda podpořená špatnou režií a špatnými herci. A navíc ten konec byl opravdu hodně divný. (11.07.2008)

Neraz som napísal, že mám rád filmy o zvieratách, ktoré agresívne napádajú a zabíjajú ľudí. Som priaznivcom tohto špecifického horrorového subžánru. Videl som vraždiacich psov, vlkov, žralokov, kosatku, krakaticu, krokodílov, mačkovité šelmy, medveďa, diviaka, krysy, vtáky, hady, mravce, osi, včely, zajace, pirane, žaby, slimáky, kobylky, pavúky, netopiere a všelijaku ďalšiu háveď. Videl som ich však útočiť a zabíjať vo filmoch, ktoré boli zamerané na jeden konkrétny druh. Mnoho druhový zvierací atack som prvý krát zhliadol až, keď som si pozrel  americký snímok "Deň zvierat" (Day of the Animals) z roku 1977. Ako dlhoročný priaznivec animal horrorových titulov som bol príjemne prekvapený. Preto som sa ihneď vrhol aj na ďalší multi druhový zvierací masaker. Pustil som si taliansky snímok "Divoké zvery" (Belve feroci), ktorý bol natočený v roku 1984. Chemicky kontaminová voda premení zvieratá vo Frankfurtskej zoologickej záhrade na vraždiace beštie. *** (27.10.2021)

Taliáni nemajú s animal žánrom vôbec problém. Pecky ako KILLER CROCODILE 1 a 2, či GREAT WHITE sú ukážkou takmer baletného prednesu tejto odnože strašidelného pojatia plyšových zvieratiek. A keď sa ( ako v tomto ) filme vynechá animatronika a použije sa Frankfurtská Zoo a jej obyvatelia nasnímaný v gore sekvenciách, môžme len gratulovať tvorcom, že sa im podarili také pekné zábery. (09.01.2018)