Cinka Panna

"Gadžom sa nehovorí pravda", jedna z mála vět filmu která měla hlavu i patu. Jinak blbost na blbost. Nemohu si pomoci, ale zdálo se mi, že mrtvá dívka si klidně dýchá, hra na housle se mi jevila podivná, rychlé trylky a smyčec skoro v klidu?? Ale jsem hudební antitalent, možná to tak je. Jeden z Romů, mimochodem všichni hovoří slovensky, romsky jen sem tam, pravidelně navštěvuje kino, neb věta na válku jsou třeba peníze, peníze a peníze už v jednom filmu zazněla i když nářečím. Stále jsem marně čekal na zápletku, příběh, nebo na něco. Vydržel jsem to 45 minut a pak film nechal prostě jet a dělal si svou práci. Udělal jsem dobře, protože jen hudba v pozadí stála za poslech, jinak nic. (27.07.2010)

Páni kritici...Film nie je až taký zlý... Možno sa z čiernej diery hodnotení po rokoch vyhrabe. Faktom je, že režisérom je Dušan Rapoš. Naňho majú mnohí vďaka fontánam zlé srdce. Ale Rapoš už pochopil, ako sa robí hudobný film. Že sa pieseň nestrihá uprostred scény, že muziku treba nechať doznieť... Kto vydrží do konca, nemôže dať hodnotenie odpad. Áno, sterilný dabing cigánov, írečitá a čistá slovenčina v ich ústach trhá uši. Namaskovaní gadžovia do role cigánov kolú oči. Bratia Česi, ruku na srdce. Roaming dopadol rovnako, alebo ešte horšie. Teny by som si druhýkrát nepozrel. No film má svoje plusy a odpolovice celkom dobre odsýpa.Škoda, že bol určený do kinodistribúcie. To mu uškodilo. Cinka Panna dobre obstojí ako TV film a tak ho treba chápať. Tak som ho i dopozeral. V budúcnosti to vidím na celkom peknú backgroundovú TV reprízu. (16.08.2012)

Šišmárja Dušan, takto sa to predsa nerobí! To svetu nestačia tri fontány plné kalnej vody, ktorých reprízami nás televízie obťažujú už desaťročia a ich soundtracky si prespevujú aj moji starí rodičia? To mala byť konkurencia tomuto skvostu? Že som to ja blbec nevypol už po úvodných gýčovitých spomalených záberoch na kone utekajúce cez vodu, ktoré mali byť zrejme metaforou na nespútanosť a slobodu rómskeho etnika. Ó aké poetické. To by som ale prišiel o také skvosty ako predabovaná mladá nádej slovenského herectva Vanesska Šarkozyová (víťazka už ani neviemakej realityshow), herci nehuslisti, ktorí ledva ťahali slák po husliach, ale do uší mi zneli hotové árie, Zuzana Kronerová nakrémovaná do bronzova, odveci Jánošík sediaci sám v krčme a všetci rómovia rozprávajúci írečitou a spisovnou stredoslovenskou slovenčinou bez prízvuku. Mať tak doma nejaké husle tak po dvoch hodinách ( na strižňu nezostalo?) tejto martýrie by som s nimi spravil to, čo robia s gitarami rockeri na konci koncertu. Z cimbálu mám opuchnutú hlavu ešte teraz, proste Dušo - ďakujem za nesmierne kvalitnú drámu a prínos do zlatého fondu slovenskej kinematografie. Nezabúdaj, že najväčší géniovia boli väčšinou vo svojej dobe zaznávaní, takže možno raz... (26.06.2009)

Tento film bola taká zmena v tvorbe, ktorá vznikala v túto dobu. Bol to historický film o osobe, ktorá nie je tak prezentovaná a známa z našich dejín ako napríklad Alžbete Báthory, Jánošík, či udalosti ako druhá svetová vojna a židia, ale tentokrát vznikol príbeh o cigánskej primáške z 18. storočia. Prekvapilo ma obsadenie neznámej herečky Anny Giorgobiani známej aj ako Anna Gurji. Bola veľmi pekná a do roly cigánky sa celkom aj hodila. Navyše Jozef Vajda vyzeral ako pravý cigánsky vajda a Martin Huba ako pravý šľachtic. Zuzana Kronerová ako veštica ušla, ale nebolo to to pravé, navyše som nechápal, prečo niekedy hovorili svojím jazykom a niekedy slovensky. Taktiež mohli ten rómsky alebo ak chcete cigánsky jazyk prekladať aspoň v titulkoch. Obsadenie Dejdara ako kováča, ktorý hovoril česky, takže mal byť asi český cigáň, ktorých v tej dobe veľa nebolo, bol zlý nápad. Nepochopiteľné zaradenie Jánošíka do deja, nedobové výrazy, veľa bielych hercov, ktorí hrali cigáňov a pritom neboli dôveryhodní, slabé súvislosti v deji, elektrické lustre, portréty rakúsko-uhorského cisára Františka Jozefa I. a Alžbety Bavorskej(Sissi), ktorí v tej dobe ešte nežili boli veľké chyby celého filmu. Symbolizmus bol síce prvoplánový, ale tentokrát mi v mnohých situáciách nevadil, možno kone a bociany tam boli až príliš veľakrát, dokonca ten istý záber, ale ako tak sa to zniesť dalo. Trocha šialené bolo, keď Anna utekala lesom a zrazu ju v poslednej chvíli zachránil znenazdajky sa zjaviaci jej filmový manžel a tiež až jeho zavraždenie mladým šlachticom, ktorý sa záhadne zjavil až po milovaní sa dvoch hlavných postáv a následné ďalšie sa objavenie v pravej chvíli záchrancov Anny, teda jej filmových bratov. Preto chápem rozhorčenie jednotlivých ľudí nad týmto filmom. Ja som sa pri ňom však častokrát zabavil, dokonca tam bolo veľa vtipných hlášok a aj veľa trefných hlášok, ako pri bitke, keď cigáni vraveli, že my nič my muzikanti. Nepáčilo sa mi predabovanie viacerých hercov. Dobrý šľachtic v podobe Martina Hubu, ktorý mal radšej cigánku Annu ako svojho syna bol zahraný vysoko profesionálne. Film mal oddychový náboj a bolo z neho cítiť životný príbeh. Historicky bol film s jednotlivými tradíciami dobrý, aj keď som mal pocit, že sa nejedná o našich cigáňov, lebo z dnešnej doby máme prevažne iné skúsenosti. Mne sa však príbeh páčil, páčil sa mi celkom aj film a pôsobil skôr nadčasovo, kedže dátum vzniku by som mu nedokázal presne určiť. Z tých komerčných filmov, ktoré sa však v danej dobe natáčali bol iný, bol lepší. (20.04.2012)

Čo k tomu dodať??????? Nechce sa mi veriť (a to už tvrdím roky) že D. Rapoš natočil taký skvost ako je Utekajme už ide a potom natočí kopec ale fest kopec blastu, odpadu a hnoja. Po rôznych odporúčaniach som si 2 roky po premiére odvažil skuknuť tento skvost. A bol som veľmi, veľmi rád že som sa na to nebol v kuknúť v kine asi by ma tam jeblo. A čo bolo najhoršie že to vôbec nebolo vtipné (ak samozrejme nerátam Vajdu v úlohe Vajdu, ktorá mu neskutočne "sedela",- ešte doteraz mám pred sebou tie jeho fúziská...) a vôbec som nepochopil pointu-pintu. No holt asi nerozumiem artfilmom.............. (06.06.2010)