Réžia:
Martin ŤapákKamera:
Beňo KrivošíkHudba:
Svetozár StračinaHrajú:
Jozef Kroner, Dušan Blaškovič, Karol Čálik, Slávo Záhradník, Július Vašek, Peter Debnár, František Velecký, Milan Fiabáne, Ivan Palúch, Juraj Kováč (viac)VOD (3)
Obsahy(1)
Pacho Matrtaj (Jozef Kroner) z horskej dediny Hybe je takmer v každom ohľade opakom legendárneho Jánošíka - je malý a slabý, nemá rád veľké slová ani veľké činy. Arogancia miestnej šľachty ho však donúti, aby sa zastal poddaných. Vyzbrojený podrezaným jazykom, poriadnou dávkou drzosti, prefíkanosti a smrteľne silnou pálenkou frndžalicou, Pacho vyhrá súboj o miesto zbojníckeho vodcu. Napokon, nebolo až také ťažké poraziť skupinu neohrabaných konkurentov. Pod jeho vedením sa zbojníci okamžite preslávia. Chýr o Pachovi sa dostane až do Viedne k samotnej Márii Terézii (Slávka Budínová), ktorá - podobne ako grófka Erdödyová (Ida Rapaičová) - považuje zbojníkov za veľmi príťažlivých chlapov. Preto vyšle do Pachovej skrýše v horách svoju armádu, aby zbojníkov priviedla na viedenský dvor. (TV JOJ)
(viac)Recenzie (172)
Slováci veľa vlastných komédií nenatočili (oproti Čechom), ale táto dokazuje, že predpoklady na to mali - aj keď je to absolútna šialenosť a nie všetky srandičky sú rovnako vtipné, stále je to zaslúžená legenda s viacerými nezabudnuteľnými scénkami a hláškami. Skvelý Kroner aj celá partia, hudba mierne od veci, exteriéry pekné a záver vrcholne absurdný ako aj celá táto paródia na zbojnícke a folklórne legendy. ()
Jsem Valach a možná proto je mi blízká zbojnická tématika (Portáši, Odráš, atd.), na Slovensko to mám kousek a Slovenské hory mám velmi rád. Když k tomu přidám, že rád sleduji výkony geniálního Jozefa Kronera a mám taky rád folklór, pak mé hodnocení nemůže být menší, než 4*. Jo a všimli jste si, že v Manínske Tiesňave je natočeno několik nezávislých scén z tohoto filmu? Až mě to překvapilo, kolikrát režisér použil stejnou lokalitu (samozřejmě v různých částech). Pár záběrů je tam i ze Sulovských skal, tak zřejmě proto, aby filmový štáb neměl velké přejezdy ;-) ()
Jediné, co mě lehce sere je menší jazyková bariéra, kvůli které se mi nepodařilo patřičně vstřebat všechny hlášky, které zde lítají jako z kulometu. Je to zkrátka film, který si užijí především naši slovenští bratři a sestry. Nicméně, hlášky které jsem vstřebat dokázal, byly fantastické. Pobavil jsem se mnohem víc, než jsem před zhlédnutím očekával. Velice svižný a úderný snímek, ve kterém nenarazíte na hluchá místa. Stále se něco děje a je to skvělá pokleslá zábava, která dokonale paroduje zbojnické snímky minulosti. [80 %] ()
Paródia na Janošíka je taká vlažnějšia. Nevtipnější je Juraj Herz ako generál. Jeho němčina na poradě vojska ve stanu je jedna z nejlepších scén. Jinak je to taký ľudový humor po slovensky. Na Trošku to sice trošku nemá, ale dialogy nejsou alespoň hloupé a občas i hláška zazní. Sexuální podtext má mnoho scén a při pohledu na Labudu a jeho choť se mi okamžitě vybavil Parouback a jeho nynější manželka - menší, tlustý, samolibý suvenýr a vcelku hezká, na něho úplně jiná liga opačného pohlaví. Slovenské filmy se k nám na dvd moč často nedostanou, jak už jsem vzpomínal nedávno a tak díky bohu za ty kvapky. ()
Každé Vianoce doháňam určité resty, čo sa týka slovenskej klasiky, tento rok prišiel na pretras aj Pacho, Hybský zbojník. A je z toho hneď najrozpustilejšia zábava sviatkov! Ako vznikajú mýty, ako sa dá urobiť z celej našej vážnej histórie poriadna švanda a ukážka toho, že naše pudy sú v živote to najdôležitejšie! V slovenskej kinematografii nemáme veľa bláznivých komédií, o to viac si treba Pacha vážiť a vidieť ho je rovnaká povinnosť, ako hociktorého Jánošíka. ()
Galéria (8)
Fotka © Slovenská filmová tvorba Koliba
Zaujímavosti (19)
- Film sa stal divácky najúspešnejším slovenským filmom rokov 1970-82, keď predbehol aj Hollého Medenú vežu a Orlie pierko. Videlo ho 843 300 divákov. (pravo)
- Natáčalo sa aj v rímsko-katolickom kostole v obci Brezovica, ktorý je maľbami najviac vyzdobený artikulárny kostol na Slovensku a je zapísaný medzi pamiatkami UNESCO. (Raccoon.city)
- Gróf Erdődy (Marián Labuda) v jednej scéne zapáli dedinu Važec. Táto dedina bola naozaj takmer celá zničená požiarom v roku 1931. (ČSFD)
Reklama