Reklama

Reklama

Obsahy(1)

Ve filmu "Pole neorané", natočeném podle stejnojmenného románu slovenského spisovatele, národního umělce Petra Jilemnického, oživuje před diváky nenávratná minulost Kysuc, které svou bídou obviňují kapitalistickou společnost z toho, že odepřela chudému člověku nejen právo na uhájení holého života, ale i právo na lásku, na skromné lidské štěstí. Na příběhu kysuckých horalů dokumentuje film zápas slovenského lidu o lepší budoucnost a spravedlivý společenský řád. (Filmový přehled)

(viac)

Recenzie (17)

ripo 

všetky recenzie používateľa

Národní umělec Petr Jilemnický byl učitelem na Kysucku. Zde poznal zblízka bídu a zaostalost slovenských kopaničářů, vykořisťovaných vesnickými boháči, státem a církví, a jim věnoval svůj krásný román „Pole neorané", napsaný v době největší hospodářské krise a nejkrutějšího zotročení chudých zemědělců, v roce 1932. Hlavní myšlenkou, prostupující celým dílem, každou episodou románu i filmu, je růst postav k uvědomělosti. V tom je hluboký smysl cesty Pavla Húščavy do Vítkovic, v tom je smysl Koreskova působení na Pavla i odhalení Magátovy podlosti a pletich starosty Širance. Výsledkem je poznání, že proti organisovanému boji proletariátu jsou páni bezmocní. Sem dospívá Pavel Húščava, veliký příklad pro tehdejšího pracujícího člověka, strhující svými vlastnostmi a růstem k bojové uvědomělosti, jimiž může být příkladem i pro člověka dnešní doby. ... Poznámka: Vlado Bahna natočil jako svůj první celovečerní film podle vlastního námětu dokument o stavbě slovenské Trati mládeže „Ocelová cesta" (1950). Další jeho prací byl rovněž dokumentární film, tentokrát barevný „Dúha nad Slovenskem". Za tento dokument o výstavbě Slovenska po r. 1945 byl Vlado Bahna vyznamenán v r. 1952 státní cenou. — Vladimír Mináč, který zpracoval do scénáře román Jilemnického, je autorem námětu slovenského filmu „Boj sa skončí zajtra" (1951), — František Lukeš, Bahnův spolupracovník u kamery také při filmu „Dúha nad Slovenskem", natáčel v roce 1950 dokumentární film „Tatranský pohár". — Šimon Jurovský je autorem hudby slovenských filmů „Varúj" (1947), „Ocelová cesta" (1950) a „Lazy sa pohly" (1952). Filmový přehled 6/1954 ()

gogo76 

všetky recenzie používateľa

Starší film, ktorý má určite svoje kvality. Zaujme v prvom rade dobrým obsadením, ktoré robí čo môže...ale...Tento film má jednu veľkú vadu. Hlavne v druhej polovici je už tá komunistická propaganda v dialógoch tak zjavná, že to vážne kazí výsledný dojem a nedokáže ho napraviť ani môj obľúbený Jozef Króner. Zdar soudruzi! 60%. ()

Reklama

tron 

všetky recenzie používateľa

„Treba orať. Dokiaľ človek vládze.“ Knihu som nečítal, film sa dal – ale nie úplne. Dobrí herci striedaní slabými až nevhodne obsadenými (tradične na seba úplne zbytočne strhávajúci Jozef Kroner), dobré scény striedané s rozčuľujúcim až naivným klišé. Nevraviac o čudnom komunistickom motíve – tento film je skôr o tom, že komunizmus je lepší, ako nezmyselné exekúcie na majetku už beztak chudobu derúcich sedliakoch. Občas som z filmu cítil presne to, čo sa mi na „dedinských slovenských drámach“ páči: zlé medziľudské vzťahy, silný vzťah rodič/dieťa, jednoduché dialógy a ťažko uchopiteľná atmosféra tvrdého života na kopaniciach, kedy cítite prašnú suchú zem na dlaniach a nie a nie sa jej zbaviť. Hneď nato sa ale dobrý príbeh zvrtne v nedobrú scénu, končí akosi uprostred a Zlo (krčmár, richtár) navyše nie je potrestané, čo mi prekážalo. Film skáče od politiky a „štátnych záležitostí“ po ťažký život na dedine a to mu na údernosti nepridáva. ()

Havenohome 

všetky recenzie používateľa

Ďalší z filmov, ktoré si rovnako ako päť hviezd zaslúžia aj odpad! Odpad preto, lebo to je odpad. Päť hviezd preto, lebo na jedno pozretie je to strašná sranda. Nemožno sa nesmiať na filme samotnom a na nemotornosti tvorcov zároveň. Zábava graduje každým novým ideologicky za vlasy pritiahnutejším výstupom, každou démonizovanou alebo idealizovanou figúrkou (krčmár podnikateľ, církevní predstavitelia, protialkoholická liga, atď) a vyvrcholí, keď začne opitý chlap v krčme spievať o tom, aká je v Amerike psota a bieda. To som sa od smiechu válal po zemi.....................Réžijne čistá "bahnovčina"! Veď to aj točil sám Bahna. Transparentnosť - návod pre proletariát kto je zlý a kto dobrý. Ochotnícke herectvo, popisnosť a doslovnosť kráľovských rozmerov.........................Dá sa povedať, že tento film je pre slovenskú kinematografiu svojím spôsobom veľmi signifikantný. Učebnicová audiovizuálna negramotnosť prítomná v Poli sa dá vidieť aj v množstve súčasných slovenských filmov.....................Že bol tento film ideologicky zhubný už v dobe svojho vzniku, je snáď všetkým jasné. A že je ideologicky zhubný aj dnes, o tom svedčia aj niektoré komentáre uživateľov čsfd. ()

Marina111 

všetky recenzie používateľa

Neviem, čo by ste v danom časopriestore, v ktorom tento film vznikol, čakali od "sociálnej drámy". Pole neorané sa nevyhlo ani propagande, ani klišé, ani naozaj unavujúcim a dnes nepochopiteľným (v lepšom prípade úsmevným) scénam, no popri takpovediac "povinnom" socialistickom podtóne sa tu objavujú i naozaj príťažlivé dejové línie (aspoň do čias, kedy nezahynie hlavná hrdinka) a nezabudnuteľné scény z každého súdka (romatické sledovanie hviezd, veľkonočná oblievačka, dojemné úmrtie na krížnej ceste ...) ()

Galéria (6)

Zaujímavosti (6)

  • Film vznikol na motívy rovnomenného románu Petra Jilemnického z roku 1932, ktorý pre potreby filmu scenáristicky spracoval Vladimír Mináč. (rudeboy)
  • Natáčanie prebiehalo v lokalitách Nová Bystrica, Ostrava, Oščadnica, Riečnica a Stará Bystrica. (Raccoon.city)

Reklama

Reklama