Marhuľový ostrov

Atmosféra ako v knihách Ladislava Balleka a zobrazenie dedinského života, ktorý hádam už ani neexistuje. Niekto by mohol namietať, že hlavná hrdinka je prelietavá nymfomanka, ktorá má na mužov veľmi nízke nároky. Pocitovo sa ale jedná o veľmi sugestívnu vec, ktorá zachytáva krásy "hlbokého juhu" a jeho jedinečné genius loci. Z mosta do prosta, tak ako mám v obľube Pokoj v duši pre zachytenie lesov Horehronia, tak mám v obľube Marhuľový ostrov pre zachytenie Bodzianskych Lúk. (27.08.2022)

Nech sa na mňa nikto nehnevá, ale závod s bratmi čechmi o to, kto natočí skutočne uveriteľný príbeh zo života sme vyhrali vďaka Marhuľovému ostrovu tentokrát my, Slováci. Moc sa v ňom nenakecá, nie je ani o čom na dedine, často sa robí, občas sa oslavuje, ale hlavne, že sa stále slope (predovšetkým pri spomenutých činnostiach). Žiaden obávaný láskavý ani silený humor, žiadne nereálne hlášky, ktoré by zosmiešňovali postavy, iba realita života, samozrejme v rámci možností. Výpovedná hodnota filmu ale nie je až natoľko silná, aby sme si nevšimli, že sa občas vlečie a dostaví sa sem tam aj pani nuda. Ako pravý vlastenec ale musím pridať od radosti na uchádzajúcim slovenským filmom jednu hviezdu. (07.07.2012)

Krásny, jemný, dojemný, príjemný, poetický, baladický ... aký len chcete. Balans medzi realitou dnešných dní a osamelým domčekom stratenom v marhuľovom sade autorom - podľa mňa - mimoriadne vyšiel, herecké výkony si ozaj zaslúžia ovácie (KONEČNE dialógy, ktorým som ochotná veriť, vykreslenie maďarsko-slovenských i mužsko-ženských vzťahov zodpovedá realite a zďaleka sa vyhýba zaužívaným klišé ... Čo viac si priať ? Snáď len tolerantnejších divákov. Osobne tento film však považujem za slovenský filmový počin roku 2011. (15.07.2012)

Zdravíčko, na začátek bych rád podotknul, že slovenská filmová produkce se shodně s českou, na přelomu milénia, odrazila ode dna, a teď pomaloučku stoupá vzhůru. Celovečerní debut seriálového matadora nabízí příjemnou podívanou, mísící humor s vážnější linkou (slovo ´drama´ podle mě není na místě) a jeho návštěvou v kině rozhodně nic nezkazíte. Jasně, je tu spousta filmařských bot, ale doslova "nad vodou" vás celých sto dva minut bude držet výborný mix Francie s východní Evropou Juraje Dobrakova, a taky neokoukaná Szidi, která celý film uhrála svýma krásnýma očima! ;-) Mějte se filmově. Woo. (21.03.2012)

Dotek starších artových filmů, které mám ráda. Dotek léta, prázdnin a dětství, které s příběhem nemají nic moc společného. Výborná hudba Juraje Dobrakova a spousta drobných hezkých detailů. Snaha pochopit život? Tak jo, proč ne... přitom vědět dopředu, kolik minut se na plátně ohřeje György Cserhalmi, zřejmě bych ani nešla do kina. (17.04.2012)