Sojky v hlave

Sojky v hlave sú prekvapivo filmársky vyzretý film. Obsahujú odvážne dvojzmyselné fóriky, ako napríklad "dáte si stehienko, alebo prsia?" Nesmie chýbať odhryznutie z jablka, čo je síce metafora značne otrepaná, ale v slovenskom filme pre väčšie deti je to ospravedlniteľné, ak nie chvályhodné. Striekajúca susedova hadica, hra na lekárov, kde už nikto vlastne nič nepredstiera. Je to ale celé family friendly, nič špeciálne, okrem prvých lások sa nerieši. To, čo si mohol dovoliť Plichta s mládežou v 60. rokoch je preč. Ale to nie je chyba, Lihosit s Dušekom natočili a napísali fajn film pre deti a mládež. Ako bonus žonglujúci Dančiak, ktorému to príliš s loptou nejde.... (11.03.2016)

Hořkosladký pohled na dobu v níž kluci na sobě ještě marně hledají druhotné pohlavní znaky, ale sojky v hlavě už mají. Celý film je nasměrován tak, že se postupně stává čím dál více lyrický a vážný, společně s vývojem hlavního hrdiny. Dokumentární hodnota pohledu na slovenské maloměsto začátku 80. let 20. století je ovšem nedocenitelná. (28.12.2010)

Sojky v hlave, prvé lásky... Poměrně slušně natočený vhled do duše dospívajícího chlapce, jehož Achillovou patou je dobový schematismus diktující nuceně bezkonfliktní pohled na choulostivou životní etapu a umělecký koncept, který jakoby chtěl nahradit emocionální plochost normalizovaného filmu hudbou Miro Žbirky a Petera Nagyho, což (zvláště dnes po letech) tak strašně nefunguje... (01.09.2009)

Z tohto filmu srší dobrá rodinná pohoda a pôsobí ako balzam na dušu. Hoci sa riešia chlapčenské problémy v puberte, či rodinné vzťahy, všetko je milé a uvoľnené. Lihositov vstup medzi mladých sa vydaril a úspech bol potvrdený aj neskorším filmom Vlakári. Všetko pod taktovkou scenáristu Dušana Dušeka. (24.02.2020)

Pre mňa úžasné prekvapenie. Dušan Dušek je pán spisovateľ a jeho podieľ na filmoch v 70 a 80 rokoch je podstatne výraznejší ako u rovnako dobrého spisovateľa Rudolfa Slobodu. Jeho tandém s Hanákom dopomohol k vzniknutiu Rúžovým snom a filmu Ja milujem, ty miluješ, ktoré považujem za najlepšie filmy najhoršieho obdobia v slovenskom filme. Sojky v hlave sú film o dospievaný, prvých láskach - Elena Podzámska bola nádherná ako dievčatko(nie pedofilným spôsobom) - a o problémoch s ktorými sa musia vysporiadať hlavný hrdinovia. Samozrejme, že to nemá žiadny dramatický vrchol, ale je to rovnako ľudský pohľad aký mal Solan so svojim A pobežím až na kraj sveta. A obsahuje to omnoho viacej úprimnejších nuáns ako Štefankovičovej Čarbanice. Pre mňa príjemné prekvapenie, ku ktorému sa vždy rád vrátim a ktorému v mnohom dopomáha aj krátka minutáž a otec v podobe Stana Dančiaka. Na obdobie jasný nadpriemer. (03.06.2013)