Deň, ktorý neumrie

Debilných partizánskych filmov sa natočilo viac než dosť, tento nevyčnieva z radu. Za hodinu tu padlo asi viac výstrelov než v celej druhej svetovej vojne a keď stíchol hluk guliek, mnoho divákov si mohlo myslieť, že sú v nejakej jazykovej škole. Vo filme sa okrem slovenčiny hovorí aj poľsky, rusky a nemecky. Ťažké sústo aj na skúseného polyglota. (27.09.2018)

Tenhle snímek má krásný národní patos, ne přemrštěný, ne nacionální, ale takový, u nějž válečná generace mohla uronit nejednu slzu. Ženské oko zajisté potěší přehlídka krásných chlapů Československa, ničí ucho nepotěší přehršel němčiny a to ještě bez titulků. Ruštiny je mnohem méně, samozřejmě také bez překladu. Ale poslední slova snímku ho ani nepotřebují: "Не плачь папа, твой сын живет, герои не умирают.". (01.09.2013)

Film nejde žádný postavě až do kostí, takže příběh se zužuje pouze na boj parytzánů s náckama. Bojový scény nejsou natočený špatně i když samozřejmě vše ve prospěch partyzánů, takže náckové padaj po stovkách. Scéna v lomu mě sice přišla dobře natočená, ale logicky nesmyslná. Vadilo mně, že tvůrci vysrali na titulky, když mluvil němec nebo rus, byli snad tak součástí příběhu a když už jim tvůrci dají dialogy, možná by stálo za to, aby se dostali k divákovi. (31.08.2014)

Na filme vidno, že išlo o solídnu produkciu (pancierový vlak), občas zaujme akčný spôsob naočenia. Aj obsadenie je pôsobivé (Brzobohatý). Lenže , zrejme aj preto, že som film videl takmer štyridsať rokov po jeho vzniku, mám pocit, že je "len" priehrštím tradičných SNP zápletiek. Bližší pohľad na nacistov je fajn, ale v porovnaní s klasikami ako DEMETEROVCI či TVÁR V ROSE mi tam chýbali zaujímavejšie charaktery.... (30.08.2013)

Každý má toho svojho Nemca. Treba pochopiť, že toto nie je osobná vojna. Deň, ktorý neumrie, mohol byť osobnou psychologickou drámou, mohol byť klasickým revenge flákom. Keď Štefan Kvietik hovorí, že musí toho svojho Nemca zabiť, ide z neho strach ako z Charlesa Bronsona. Nakoniec je to ale spektakulárny vojnový akčný veľkofilm. Čo je myslím nakoniec aj dobre. Keď už je tých fráz veľa, tak vždy nastúpi ratata a treba uznať, že je sa teda na čo pozerať. Ono pri akčných filmoch až tak tá schematickosť nevadí, takže si viac zapamätáte tanky, samopaly a všadeprítomný rachot, ako napríklad dievča, ktoré je ochotné obetovať svoj život za to, že namiesto bandita povie partyzán. Len tá netitulkovaná nemčina vám už po tých mnohých našich vojnových filmoch začne pripadať ako zámerný žart režisérov na divákov, ktorí nemecky nevedia. (31.08.2014)