James Bond: Moonraker

Zvyknem pri komentároch k filmom Jamesa Bonda vypisovať stručne klady a zápory, ale tu sa to nedá. S výnimkou často samoúčelnej a nevýraznej akcie vo filme nie je nič ani zlé ani dobré. Najlepšie to vidieť na tej sci-fi línii - je to zábavné, ale tak veľmi hlúpe a brakové ... áno, James Bond bol vždy brakom (teda lepšie povedané nenáročnou zábavou), ale mal štýl a úroveň. Vesmírny súboj s laserovými zbraňami bol vrchol - zábavný, ale potupujúci. (24.11.2007)

V roku 1977 jeden sci-fi snímok zmenil nielen svoj žáner, ale aj pohľad na film ako taký. Nebudem ho menovať, všetci predsa vieme. Malo to za následok vzniku množstva podobne ladených filmov, či už väčšej alebo menšej kvality. Tejto mohutnej vlne sa nevyhol ani populárny James Bond a vsadil na spektakulárne dobrodružstvo odohrávajúce sa tým pádom samozrejme aj vo vesmíre. Ohromujúci rozpočet ( na svoju dobu ) dovolil rozbaliť náležité trikové scény, ponúknuť nám tie najkrajšie lokácie a dekorácie takmer všeho druhu. Čo sa týka atmosféry, opäť sa rozhodlo pre odľahčený štýl z dostatkom gagov takmer ako z RUŽOVÉHO PANTERA, ale samozrejme nesmie chýbať aj tradičná veľkolepá akcia. Zaslúžený úspech. Totižto kombinácia bondovky a sci-fi mala u mňa stále väčšie plus, ako klasickejšie bondovské špionážne príbehy. (30.11.2010)

Takové scenáristické kličky, nelogické lapsy a přehnanou absurditu bych si uměl představit ve video béčku s Jasonem Stathamem z ranku Kurýra 2, ale ne v oficiálním bondovském velkofilmu. Vše je zde špatně - od scénáře, který absolutně nedává smysl, přes banální kompoziční motivace (Jaws se zničehonic zamiluje do dívky, aby si na konci mohl uvědomit, že je hodný a pomoct Jamesovi) a marnou snahu o intertextuální provázanost (James si vyjede na projížďku ve stylu Sedmi statečných, honička na lodích hudbou zase odkazuje k Connerymu apod.), která se absolutně míjí účinkem. Přijmout Moonrakera jako přiznanou parodii, bylo by vše pořádku, ale na to mu schází jeden zásadní element - je zoufale nudný a svou tupostí neskutečně iritující. Vesmírné finále už je jen konečnou tečkou tohoto zpackaného projektu, který veškerou bondovskou osobitost utopil v guláši trapnosti. Moore už zde navíc čím dál více nevypadá jako vycvičený tajný agent, ale jako obyčejný klikař, který spoléhá na neschopnost svých soupeřů. Pomineme-li fakt, že je Moonraker vystavěn naprosto stejně jako jeho předchůdci (i se stejnými scénami), máme tady rovnou jednu z nejhorších bondovek vůbec. Kdyby to tak pokračovalo dál, nemusel by vzniknout ani Austin Powers... (01.09.2012)

„Moonraker” je v prvom rade ihneď odcudzený raketoplán, a to hneď na samom počiatku celého problému, keď ich je samozrejme ešte o čosi málo (na)viac, ale neupresním koľko presne, maximálne len to, že všetky majú jeden spoločný cieľ, za ktorým stojí odveký mizantrop, miliardár a magnát v jednom, 3x M - HUGO DRAX, čo si vo vesmíre (vy)budoval orbitálnu stanicu s prešibanou rušičkou radaru, čiže je naprosto neviditeľný, kde by najradšej vyviezol astronautov, a taktiež i k tomu vypestoval (vyšľachtil) akúsi super-rasu budúcich (nad)ľudí, tým pádom by sa musel zbaviť tých nižších, pozemských, tam dole, kam by najradšej vypustil satelitné balóny naplnené smrtonosným, nervovým plynom, pričom ich má k dispozícii neuveriteľných 56, že jeden dokonca vyhľadí až 100 miliónov ľudskej populácie, a tak si ich chce rozmiestniť presne tak, aby bol výsledok čo extrémne najúčinnejší ! Akonáhle sa do toho opäť zamotá James Bond, nebude ani jedného, voľného dňa, čo by sa ho niekto náramne neusiloval zniesť z tohto sveta, ide najmä o verného sluhu a zabijáka Changa, ktorý je jeho zlikvidovaním priam magicky posadnutý, a keď už ani jeho sily nestačia, tak sa na scénu vracia milovaná Čeľusť, aj s niekoľkými príjemnými prekvapeniami, extra. Spojku nachádza v Dr. Holly Goodhead, vycvičenej astronautke a agentke CIA, bez ktorej by sa asi vôbec nezaobišiel, zároveň sa stáva i jeho dievčaťom, ako to už býva vo zvyku. / „Mesačné hrable” , ako znie trochu divne preklad tejto jedenástej bondovky v sérii, je v podstate akousi podivuhodnou exhibíciou samých, akčných sekvencií s Jamesom Bondom, ktorý sa väčšinou nachádza vskutku v nezávideniahodnej situácii, a to len preto, že H. Drax príliš tlačí na pílu, keďže v ňom vidí svojho najväčšieho rivala, čo mu chce zhatiť všetky smelé plány, čiže sa časom možno sám otupí ? Ďalej, sci-fi nádych našťastie neprevláda po celý čas, iba vo finále, a pritom si myslím, že sa sem bohvieako nehodí, je to skrátka pritiahnuté za vlasy i občas zaujímavé, súčasne a prepchaté samými, popkultúrnymi odkazmi, len si treba na ne spomenúť... Záporák v podaní Michaela Lonsdalea bol podľa mňa vôbec jeden z najlepších ? Na to, že by mal byť Moonraker vesmírnym dobrodružstvom, obsahuje množstvo exotických scén z odľahlých kútov sveta, čo mu len pridávalo na samotnej atraktivite, áno, opäť výborná výprava Kena Adama, ale zároveň obsahuje i určitú predvídateľnosť, no aj skvelé, vizuálne efekty, za ktoré sa nemusí absolútne nikto hanbiť. Váhal som medzi 60 a 80 %, keď som sa nakoniec priklonil k tomu priemeru, ale v tomto prípade treba podotknúť, že ale k lepšiemu NADPRIEMERU, t. j. skutočné hodnotenie zodpovedá na stupnici 7/10, čo je zhruba niekde v strede. (25.07.2020)

Moonraker je veľmi zvláštny film. Počas jeho sledovania som sa nemohol ubrániť porovnávaniu s inými snímkami s tej doby. Hlavne ku koncu je inšpirácia Kubrickovej vesmírnej odyssei a Lucasových hviezdnych vojen badateľná, ALE bol som veľmi prekvapený, že aj napriek tomuto uvedomeniu, pre mňa film nestratil nič na svojej hodnote. Pretože nech sa delo na plátne čokoľvek tak som vždy sledoval Jamesa Bonda, a aj keď porušoval všetky základné fyzické a reálne zákony, ako opäť nenudil a predviedol - aspoň mne osobne - kus poctivého dobrodružstva. Gilbertová posledná Bondovka sa dá ľahko porovnať s jeho predchádzajúcou - Agent, ktorý ma miloval - v ktorom zase hlavný hrdina chce vytvoriť vlastné podvodné mesto - v Moonrakerovi je to vesmírne miesto a aj keď majú tieto dve Bondovky na prví pohľad veľa spoločného, každá je rozdielna. Osobne sa mi to veľmi páčilo. Roger Moore dokázal, že je rovnako dobrý Bond ako Connery a jeho vystupovanie je sebavedomé a hlavne omnoho viacej ironické ako v Conneryho prípade. Plus Richard Kiel ako Jaws bol ako obvykle neprekonateľný. (27.08.2009)