classic

Už teda konkrétne i jedna Občianska vojna kedysi na území Spojených štátov amerických prebiehala, resp. v druhej polovici XIX. storočia, pričom tentokrát sa bude situácia, bohužiaľ, zase znovu opakovať, ale v úplne inom kontexte a nasadení [pomocou oveľa sofistikovanejších zbraňových prostriedkov, než tomu bolo povedzme zrovna predtým: 1861-1865], a predsa stále v tom istom ponímaní, nakoľko po vskutku naprosto turbulentných udalostiach na politickom poli, nastávalo akési déjà vu v tom zmysle, že sa tým pádom naprieč akurátne prebiehajúcim XXI. storočím, akosi priamo vytvorili - dva znepriatelené tábory, na ktoré sa bude odteraz nazerať iba prostredníctvom optiky fotožurnalistiky, totiž lepšie povedané skrz-naskrz týchto postáv v života ohrozujúcich situáciách, ktoré s fotoaparátmi v rukách, zaznamenávali jednotlivé, vojnovo-konfliktné udalosti počas cesty [v tomto prípade ako v nejakom road movie] do Washingtonu D.C., kde napokon konečne došlo ku očakávanému bodu zlomu; pritom po absolvovaní tejto mimoriadne vyčerpávajúcej trasy - mám ako človek a divák v jednej osobe - naozaj pomerne dosť zmiešané pocity, pretože skrátka tento »vriaci kotol« neustále kypí i v skutočných podmienkach; je len otázkou času, keď k tomu kľudne môže dôjsť aj v reálnych reáliách, alebo univerzálny režisér len disponuje v rámci svojej tvorby akousi bujarou fantáziou? → začínam byť čoraz viacej znepokojeným, lebo nielen U S A ako celok - k tomu súčasne pomaly i speje, a tak sa teraz pre malú istotu radšej opýtam: „kam sme to vlastne ako ľ u d s t v o, medzičasom dospeli a vyspeli, keď sa stále medzi sebou vraždíme azda už úplne odjakživa?,” ← asi toľko z mojej osobnej strany na samý začiatok. • Čo sa ešte týkalo spracovania vyššie uvedenej problematiky, tak pôvodom britský autor v podaní Alexa Garlanda; ktorý vzápätí vytvoril akési pozoruhodné «audiovizuálne dielo» vo vyváženom balanse obsahu & formy; jednak mal zaujímavo napísané repliky pre tieto zainteresované postavy, keď dokonca jedna z nich prešla i akousi cynickou premenou, a vôbec toto skromné obsadenie sa nevyznačovalo ani hollywoodskymi hviezdami; to znamená, že vtedy som sa mohol s nimi lepšie identifikovať; proste nastalo určité, a k tomu i civilnejšie poňaté herectvo, v ktorom bola "najznámejšou" len predstaviteľka Lee Smithovej v podaní Kirsten Dunstovej, ktorá zrejme predviedla i jeden zo svojich najlepších hereckých prejavov kariéry, ale zároveň jej v jednej sekvencii zručne sekundoval i Jesse Plemons ["dvojník" Matta Damona], ktorý patrí vedľa nej do reálneho manželského zväzku; ale tentoraz to malo celkom opačné zafarbenie, ako si asi myslíte; a jednak som si tiež pripadal, ako by som sa nachádzal i v akomsi bode epicentra, tak bola samotná vizualizácia príbehu strhujúcou, kedy všade navôkol mňa iba lietali samé smrtonosné projektily; ďalej, dynamický zvuk to ustavične len podporoval, a to ani nehovoriac o kvalitnej montáži, ktorá spojila všetky obrazové p u z z l e dohromady; a uprostred diania rovnako stáli i postavy, automaticky hneď pripravené stlačiť spúšť...fotoaparátov = atypický filmový zážitok; ako by sa dianie vo vojnovom Vietname - podstatne neskoršie premiestnilo i do amerického prostredia s dokumentárnym nádychom v podobe dokumentovania príslušných príhod cez opticko-mechanické zariadenia s navrch bystrým zrakom, ktorý je teoreticky i prakticky ochotný zaznamenávať nie moc lichotivé obrazy so surovým vyznením → bez akejkoľvek cenzúry! • Sú predchádzajúce slová varovným signálom, a či len trebárs hudbou budúcnosti?

Spletitý príbeh o atypickom mileneckom vzťahu medzi neplnoletou francúzskou študentkou a plnoletým bohatým čínskym mužom na pozadí daždivého vietnamského prostredia v roku 1929, čo podľa mňa minimálne aspoň vo filmovej reči zaváňalo i akousi pedofíliou, ak by som mal byť teda následne i naprosto pravdovravným [zatiaľ čo v reálnej podobe našťastie nie!], pričom napokon to zase ani nijako extra zvlášť nepredstavovalo hocaký rušivý element, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať, ale skôr niečo úplne odlišného, čo by som vskutku asi charakterizoval, ako povedzme nedostatočná štruktúrna línia zachytenia daného príbehu, na ktorú sa postupne nabaľovali dráždivé, a k tomu zároveň i pomerne dosť explicitné sexuálne scény, ktoré v podstate ani nikam poriadne nesmerovali, len vypĺňali daný čas a priestor, a to isté platilo aj o vývoji ústredných protagonistov v zložení muža a ženy bez tohto konkrétneho dodatku, aby som vôbec tušil, ako sa vlastne pomenovávali; a mimochodom si myslím, že celkovo neboli príliš vhodne obsadenými vo formáte ich hereckých predstaviteľov, ktorí väčšinu času iba živočíšne a náruživo sexovali, alebo miestami filozoficky debatovali ohľadom ich [anti]budúcnosti a ďalších náležitostí sa s tým azda automaticky spájajúcimi, keď okrem toho mi už tento erotický titul nemal čo zaujímavého ponúknuť, čo by som si nakoniec predsa trocha viacej vryl do svojej pamäte. • Francúzsky autor: Jean-Jacques Annaud, sa z časti tiež inšpiroval i [polo]autobiografickým románom francúzskej spisovateľky - Marguerite Durasovej, ktorá mala vyčlenený priestor i v tomto titule v úlohe »hlavnej rozprávačky« v podaní ďalšej významnej Francúzky - Jeanne Moreauovej, ktorá dôkladne popisovala jednotlivé udalosti práve tak, ako zrejme uznala za vhodné; netuším vlastne koľko prichádzajúcich a odchádzajúcich situácií bolo autentických, čo mi je totálne jedno, keďže samotné režisérske uchopenie väčšinou pôsobilo len akosi nemastne-neslane; kedy sa tentoraz neviem poriadne rozhodnúť v tom zmysle, že čo viac fascinovalo režiséra: a to buď interiérové pasáže s neustálymi vyvrcholeniami v rámci všetkých pohlavných stykov vyššie pomenovaných postáv, alebo skrátka exteriérové zábery Vietnamu, ako takého, bohatého i na prírodné úkazy, a tak si mal dopredu určiť, čo malo väčší potenciál, lebo takto je to taký nesúrodý mix všetkého. • Naopak, čo by som aspoň pochválil, je Yaredov vnímavý hudobný doprovod a akustickú výbavu, ktoré dopĺňali príslušnú atmosféru, ktorá mala ešte zo začiatku i potrebný šmrnc, no neskoršie začala už pomaličky vyprchávať. • A to ani nehovoriac o tom, že toľko scén vyšlo len do stratena; čiže radšej pre istotu skôr siahnite po rovnomennom knižnom titule, ako zrovna po tomto nedopečenom koláči...? PS : Oveľa podnetnejšie spracovanie na podobnú tému, by som určite skoršie odporúčal napríklad túto klasickú Lolitu, ktorá rozhodne [za]ťala do živého.

„Naše mestečko má 14 000 duší, o niečo menej problémov, tri fabriky a kameňolom; okrem toho starý most kamenný, mladší železný, nemocnicu a dva cintoríny,” → T R N A V A; kedy slovenský režisér a scenárista - Peter Solan, ktorý sa mimochodom narodil práve vtedy, keď zase ja oslavujem meniny; vytvoril vskutku naprosto pozoruhodný, poviedkový titul, rozdelený na tieto 3 kompaktné diely → I. poviedka s podtitulom Ž A L O B C A : zaoberajúcou sa o prokurátorovi - trubkárovi - muzikantovi v jednej osobe, Vladovi Žoldošovi, ktorý momentálne riešil i akýsi vnútorný vzťah s učiteľkou - speváčkou, Barborkou "Babetkou" Vernerovou; keď sa počas jednej scény dokonca prechádzal s kočiarom aj predseda Rajčáni v podaní pána Ladislava Chudíka na futbalovom štadióne, kde som si jednak vlastne i koľkokrát taký futbal tiež zahral, pokým som ešte mohol, pretože asi necelých 200-300 m vzdušnou čiarou od tohto miesta, jednak i pochádzam; áno, totižto som rodákom priamo z Trenčína, kde sa nakrúcala i značná časť Tváre v okne, a preto ma postupne ovievali aj akési »nostalgické časy,« akonáhle som spoznával známe lokácie. ZNÁMKA : 3* • II. poviedka s podtitulom O B H A J C A : pre zmenu pojednávala o niekdajšom (?) advokátovi, no teraz azda najmä i o akomsi pacientovi - pánovi Sadloňovi; situovanej do nemocničného prostredia trenčianskeho špitálu, a to teda i so samými, bielymi plášťami, ako bonus extra naviac, a kde sa medziiným i váš milý recenzent, o viac, ako dve dekády neskoršie narodí; so známymi tvárami, akými páni Kvietik s Mistríkom určite sú, pričom predstaviteľ pacienta - Zdeněk Štěpánek, ktorý rozprával spisovnou slovenčinou a rovnako tiež disponoval i akousi človečinou, si vybudoval pevné puto s jedným z nich. ZNÁMKA : 4*. • III. poviedka s podtitulom S U D C A : venujúcej sa nielen akémusi «rozvodovému sudcovi,» ale zároveň aj mladému, manželskému páru, ktorý by mal akože rozviesť; alebo každé ráno sa znovu Boženky zase opýta: „Čo sme dneska vyfasovali?” → akoby sa skrátka tomuto protagonistovi - Bednářovi; jeho stereotypný spôsob života, vzápätí v opakujúcej sa slučke odohrával, tak som mal z toho zvláštny pocit v tomto úplne najlepšom podaní. ZNÁMKA : 5*. • Suma Sumárum: Pozor, síce sa môže kľudne zdať, že sa daný počin odvíjal v jednom slede bez čoby len jedinej zmeny lokality, no vôbec to tak nie je; čiže ak by ste mali povedzme potenciálny záujem o budúce sledovanie, najprv si pozrite „filmové miesta” v tu priloženom odkaze: [https://www.filmovamista.cz/1750-Tvar-v-okne] → PREDTÝM & POTOM; a hneď na to sa následne rovno pustite i do príslušného, kinematografického diela, ktoré ma hodne oslovilo, a v ktorom ešte cítiť i akúsi príchuť československej novej vlny! → jednoznačne každému vnímavému divákovi iba vrelo odporúčam, t.j. palec nahor. ☺• PS : Ak chcete vidieť i československú hereckú smotánku, tak ste presne na správnej adrese. PS 2 : Napísanie už jubilejnej 2500-tej "recenzie."