Gerald's Game

Všetci odporci Mika Flanagana asi majú radšej klasické spracovanie moderných hororov, ktoré už začína byť na môj vkus maximálne predvidateľné, staré, otrepané a nudné. Pretože ja nechcem neustále sedieť pri filme a vedieť, kedy sa čo stane. To ma nebaví a už toho bolo moc. A potom príde človek, ktorý sa rozhodne poňať veci úplne inak, a zase sa im jeho štýl zdá nudný, pretože sa nedeje nič, kde by niečo vyskočilo, alebo by sme nadskočili v kresle v kine a podobne? Podľa mňa je to vynikajúce. Pretože nie je niekedy tak strašidelné nejaké strašidlo bez očí alebo s mŕtvolným ksichtom, ako skutočnosť, že počas mnohých momentiek vôbec nevieme čo sa deje, čo je skutočnosť a čo nie, a nemáme tu vypálené na maximum dolby efekty. Je mi už od začiatku jasné, čo môžem od CSFD očakávať, a tak už dosť tohto úvodu a poďme si povedať niečo o filme. A pokiaľ pôjdem proti všetkým expertom, tak je mi to úplne jedno. "Gerald´s Game" je podľa mňa veľmi dobrou adaptáciou jednej z Kingových najlepších kníh. Nakoľko som predlohu čítal, tak mám pocit, že tu funguje všetko presne tak isto ako tam. Halucinácie sú rovnako dobre spracované, šialenstvo hlavnej hrdinky je rovnako silné a dokonca aj všetky momentky, ktoré som v knihe miloval najviac sa dostali aj sem. Najmä scénka s pohárom vody. Atmosféra je tak vynikajúca, že skoro po celý čas som ledva dýchal a čakal, kedy sa dostaneme k tomu oslobodeniu. Je pravda, že film je posadený do dnešnej doby, kým kniha vyšla v roku 1992, no nejako to neruší a podáva to príbeh tak, ako keby sa to stalo dnes. Plus toto je príbeh, ktorý sa môže pokojne stať a verím tomu, že by sa to mohlo udiať. Kým v knihe mi vadilo, že sa to muselo prepojiť s iným Kingovým príbehom, tu to Flanagan spracoval tak, že to vôbec nevadí. Vlastne to všetko mohol byť iba sen. Obyčajný sen v studni, kde sa malá Jessie pozerala na ženu v červených šatách, ktorá počas zatmenia slnka spravila niečo, čo tiež ostalo na dne vyschnutej studne skryté. A dokonca musím povedať, že tu sa s Jessie rozpráva jej manžel a jej realistické ja, kým v knihe to boli asi tri verzie jej vlastnej ja. To, že sa do toho dostane aj jej manžel tomu dáva úplne iný nádych a podľa mňa to funguje. Čo by som tomuto filmu vytkol? Ja neviem. Celá atmosféra predlohy je dodržaná, každá postava má dostatok miesta, Carla Gugino je vynikajúca presne takto by som si hlavnú Jessie v tej situácii predstavil. Pre mňa je to jedna z najlepších adaptácií Kingových kníh. Napriek tomu, že to mnohí hororoví experti na tejto stránke neocenia. Nevadí. Ja som rád, že niekto konečne pristupuje k hororom inak. A konečne do toho dáva viac atmosféry, než ktokoľvek iný. Ak máte radšej štýl réžie ľudí ako sú Leonetti alebo Greutert, to je vaša vec. A ja si zase nechám svojho obľúbeného režiséra a scenáristu. Hodnotenie: A+ (01.10.2017)

Americký spisovateľ Stephen King napísal v roku 1992 román "Geraldova hra" (Gerald´s Game). Je to komorný dramaticko-horrorový príbeh o žene (Jessie Burlinghamovej), ktorá po náhlej smrti svojho manžela (Geralda), zostala v priebehu ich perverzných sexuálnych hrátok pripútaná k posteli v letnej chate na odľahlom mieste. Tam musí vyriešiť svoju potlačenú traumu z detstva a zároveň čeliť veľmi nepríjemnej situácii, v ktorej sa ocitla. Knihu som prečítal už tri alebo možno aj štyri razy. Maestro King to napísal veľmi dobre. V roku 2017 sa toto jeho dielo dočkalo aj filmového spracovania. Vzniklo v produkcii spoločnosti Netflix, pod režisérskou taktovkou Mike Flanagana. Jeho filmová verzia tohto príbehu je dokonalá. V maximálne možnej miere sa mu podarilo vystihnúť atmosféru a podstatu literárnej predlohy. ***** (21.11.2022)

Jakožto zdejší hororový expert z plna hrdla křičím: "Bravo!". Mike Flanagan nechal zapomenout na své drobné režisérské klopýtnutí u snímku Ouija 2 a opět se vrátil k hororovému nadstandardu. Nyní však udivuje i nebývalou sofistikovaností scénáře, v důsledku čehož tento strhující psychologický survival rozhodně nelze doporučit konzumnímu publiku, které bude patrně znuděno náročností látky. Gerald's Game totiž odkazuje na freudovský symbolismus, který zde elegantně přechází až do Lacanovy surrealistické psychoanalýzy. Mike Flanagan se po příběhové stránce drží Kingovy předlohy, ale nápaditým zpracováním gumuje její největší nedostatky, kdy ke ztvárnění vnitřního konfliktu využívá imaginárních antagonistických postav interagujících s opravdovou Jessie. Gerald's Game nepopiratelně aspiruje na medailové umístění v žebříčku nejlepších hororů letošního roku a já tak této inteligentní klaustrofobické symfonii děsu uděluji plných pět hvězd. (30.09.2017)

Pre mňa je Flanagan proste babrák babrákov, ktorý má talent akurát tak na "nápady", ale to má v dnešnej dobe takmer každý retard na psychiatrickej liečebni, takže z môjho pohľadu absolútne nič nové. Skrátka nuda, ako doposiaľ v každom jeho pokuse, pričom jeho snímky sledujem len zo zvedavosti, aby som následne na neho mohol "nakladať" :D Skrátka, je to "loser" a tento ďalší márno trápny pokus to len potvrdzuje, pričom skutočne neviem, v akom citovom rozpoložení by som sa musel nachádzať, aby ma zrovna takto podaný príbeh, emocionálne zasiahol. Predlohu som nečítal, no neverím, že je tak zlá, ako toto Mike-ovo spracovanie. (01.10.2017)

Námet šťavnatý,ale spracovanie o to horšie.No docela rýchle to na mojich hodinkách odsýpalo,kedže som tušila,že sa bude riešiť po celý čas jedna a tá istá situácia.I tu platilo staré známe pravidlo:,,Boh Ti nepomôže,pomôž si sám."A tak sa i stalo.Hl.hrdinka bola skutočnou hrdinkou a v konečnom dôsledku i šťastnou ženou,kedže sa jej podarilo i ked za dramatických okolností a na jej smolu nepriamo zbaviť tak úchylného manžela.Gratulujem.Nezabudli ani na pointu,ktorá prekvapila,ale to sa v drvivej väčšine od pointy očakáva.Priznám sa,ja som takú nečakala a príjemne prekvapila. (12.04.2018)