Réžia:
Iveta GrófováKamera:
Denisa BuranováHudba:
Matej HlaváčHrajú:
Vanessa Szamuhelová, Matúš Bačišin, Katarína Kamencová, Johanna Tesařová, Zoltán Schneider, Agi Gubíková, Martina SľukováObsahy(1)
Malá Jarka má mamu, ktorá nechce byť mamou. Zúfalo hľadá lásku a nachádza ju náhodou, keď za zvláštnych okolností vezme dve batoľatá do opustenej záhradnej chatky. Jej konanie je dojemným a detsky úprimným pokusom napraviť svet dospelých svojou hrou na rodinu, akú by chcela mať. (Cinemart SK)
Videá (1)
Recenzie (86)
Toto je pre mňa ten typ filmu, ktorý sa mi napriek krátkej stopáži zdal aspoň dvakrát dlhší. A bola som z neho nepríjemným spôsobom nervózna. A nemyslím, že to bolo len tými plačúcimi bábätkami. Veľmi sa mi však páčili niektoré zábery, za vizuál dávam palec hore. Inak nebyť anglických titulkov, tak by som niekedy ani nevedela, čo postavy hovoria. Niektoré repliky mi prišli tichučké, nezrozumiteľné alebo zamumlané. (Lumiere - 16.3.2017) ()
Věrohodné. Přitom, kdybych vám řekl, že film bude o desetiletý žábě, co šlohne dvě nemluvňata a v zahradní chatce je bude vychovávat s budoucím ajťákem, tak si na zadek nesednete. Jenomže kamera, realičnost a jednoduchý příběh se povedlo zkloubit. Začátek popíše prostředí, v němž malá musí žít, druhá polovina už je taková snová a závěr totál úlet. Doporučuji, záběry na bratislavské periferie jsou moc zdařilé. ()
Hezké filmové sdělení a vykreslená touha děvčátka po rodině. Tvůrčí talent ano, zejména je patrný cit pro estetickou stránku, ale nutno říci, že je vše ve velkých začátcích, ty umělecké ambice prozatím nebyly posunuty někam výše a ta chyba je spíš ve scénáři, který ani té kratší stopáži nestačí... slabší místa by zasloužila prostříhat, navíc by to chtělo i komplikovanější strukturu vyprávění, takhle se bohužel divák místy nudí... 55 % ()
Slováci jsou daleko lepší filmaři než my. Vybírají si zajímavé scénáře mapující skutečné lidi, skutečný život, skutečnou tvář chudoby a sociálních problémů. Nezesměšňují ve filmech zdravotně postižené a cikány, jako to umíme jen my a jako nic jiného již dál natočit neumíme. Jsme prostě ubožáci. Perfektní kamera, děj, každý detail i herecké výkony. Rovno severským snímkům. ()
Nemôžem povedať, že by som po vzhliadnutí snímky Piata loď spadol na riť, ale zostal som milo prekvapený!. Po predchádzajúcich počinoch (Až do mesta Aš, Slovensko 2.0) som zázraky nečakal, no ak sa ďalšie projekty režisérky budú uberať podobnou cestou ako toto dielo, budem sa na ne tešiť. Štylizácia scény a kamery pri zobrazení detského sveta hlavnej protagonistky je veľmi dobrý krok. Tiež kvitujem prácu s kamerou (podvodná sekvencia je veľmi pekná) Poetika filmu bola nádherná, niektoré kompozície a výprava boli výtvarne veľmi zaujímavé. Obdivujem aj vynikajúco zvládnutú prácu s detskými hercami, ich akcie, reakcie aj prejav nepôsobili strojene ako pri väčšine slovenských filmov s detským hercom, čo robí na uveriteľnosti príbehu veľa. Avšak... steadycamové zábery podľa mňa mohli byť nakrútené aj lepšie a ani plynutie deja alebo temporytmus nie je pre každého diváka - v niektorých momentoch to začalo zaváňať nudou. Je to celkom zaujímavé, lebo keď sa spätne vraciam k tomuto filmu, udialo sa v deji toho dosť, a niekedy aj dosť dramatického, avšak tým, že to tie decká zvládali bez nejakých väčších problémov začalo to po čase pôsobiť trochu nudne. ()
Galéria (27)
Zaujímavosti (4)
- Film bol v slovenských kinách uvedený s výtvarným experimentom, animovaným denníkom a dokumentom 39 týždňov, 6 dní. Ten natočili Joanna Kożuch a Boris Šíma. (Hamaradža)
- Film vznikl podle sedm let staré knihy „Pádá loď“ od Moniky Kompaníkové, která se zase inspirovala skutečnou událostí, kdy děvčátko v Čechách ukradlo kočárek s miminkem a hrálo si na maminku. [Zdroj: časopis Cinema 05/2017] (ČSFD)
- Jen do užšího finále na hlavní dětskou roli se dostalo rovných 100 děvčat. Castingu věnovala režisérka Iveta Grófová mimořádnou pozornost. Představitelku Jarky nakonec objevila v sousední ulici. (klukluka)
Reklama