Richard Müller: Nespoznaný

Je to silné jako portrét zlomeného člověka, kterého drží pohromadě jen devadesátková sláva a jeho blízcí, kteří mu nedovolí od zpívání odejít. Ale je těžké si z toho odnést něco dalšího než tenhle znepokojivý obraz. Několikrát vás zasáhne kontrast mezi divokým černookým, černovlasým démonem co někde z plných plic zpívá v nočním klubu a utahaným, prošedivělým tátou, co chce jen, aby mu přestalo být smutno a mohl v klidu sedět a koukat do stromů. Ale dál nic dokument nepoví - jak k téhle změně došlo? Jen nemoc, nebo toho bylo víc? Co lidi kolem, jak na to reagovali? Do jaké míry skutečně drží ti pantátové RM v branži, i když on nechce, do jaké míry to reflektují? Sposta věcí by mě zajímala, ale vidím jen nahá záda nemocného chlapíka, kterého je mi hrozně líto. (29.08.2019)

Tak z tohto materiálu sa dalo vyťažiť viac, respektíve o Mullerovi by sa dalo nakrútiť 10 dokumentov a každý by bol o jednej téme. Tu je to všetko dokopy a je to potom značne povrchné. Choroba je iba načrtnutá a radšej vysvetlená psychiatričkou, aby sme vedeli, čo to Richard má. Archívne zábery potešia, ale zároveň vzbudia chuť vidieť nejaký komplexnejší dokument o vzostupe v 80. rokoch. Podobne je to aj so ženami, tam by sa zase viac žiadalo okrem dlhodobejších vzťahov zaoberať aj búrlivým životom na turné, pričom Bittová iba na kameru spomenie, ako to asi vyzeralo. Mnohých ale možno tento prístup, od každého niečo, uspokojí viac a bude mať svoju pravdu. Pre mňa Muller ostáva stále Nespoznaný. (08.09.2017)

Byť takú dobu s kamerou pri Richardovi a dozvedieť sa z jeho vlastných úst iba to, "že si 100 000-ový Cayenne, ktorý sa mu páči môže kúpiť za 80 000, ale napriek tomu si ho nekúpi, lebo je dosť kazivé" - je trošku málo. To bola zároveň jediná scéna, pri ktorej som sa zasmial. Neosobné a trošku vykonštruované očami režiséra. Myslíte si, že Richard sa nevie obliecť, alebo vystúpiť z auta? Jeho psychická choroba mu to hravo umožňuje, akurát má pri sebe ľudí, ktorý sa mu neuveriteľne pchajú do zadku. Diagnóza vážna, ale človek nie. Mimochodom je pravda, že posledný naozaj dobrý album vydal v roku 2004, ale to neznamená, že tento dokument nemohol naplniť svoj potenciál. *** len kvôli výpovediam Ivy a Soni, z ktorých by sme sa chceli takisto dozvedieť čosi viac. Pochopiť totiž jeho súkromie znamená pochopiť naplno jeho tvorbu... (07.09.2017)

Úvodné komentáre na hovno a akoby z iného filmu. Alebo ich tam dal Remo naschvál? Celý priebeh potom rovnakou mierou pútavý aj nepríjemný, finále mrazivé - to zredukovanie ľudskej bytosti na zdroj príjmu a spoločenskej prestíže nie je nič nové pod slnkom, tu prítomná miera obludnosti ale obávam sa nemá obdoby! Vycicajú ho, naoko oplačú a budú z neho ešte hodnú chvíľu v rôznych formách ďalej prosperovať. S pocitom, že pre neho robili a urobili maximum a že to za zásluhy. (17.09.2017)

Muller ma nekolik dobrych pisni, ktere se mi libi. Jinak neni ani mym oblibencem, ani ho nijak neodsuzuji. Krome jakesi zavislosti na drogach ci depresich o nem nic nevim. Presto jsem se z dokumentu o nem nic nedozvedel, krome toho, ze byl nekolik let pritelem Ivy Bittove. Dokument muze uspet jako obraz nekoho v dekadenci, mene uz jako medailonek jednoho z nejvyraznejsich slovenskych umelcu sve doby ci snad uceleny prehled nekoho vyznamneho. Podle me zbytecny film a promrhany namet. (10.09.2017)