Reklama

Reklama

Obsahy(1)

Film zasiahnutý "normalizáciou" mal pohnutý osud. Od verzie, dokončenej talianskym koproducentom sa autor v r. 1972 dištancoval, po rokoch sa v nových podmienkach k dávnemu projektu vrátil, výrazne ho prepracoval, dokrútil niekoľko sekvencií, zmenil dialógy. Bizarná feéria s prvkami čierneho humoru v charakteristickom prebujnelom štýle je rámcovaná symbolickou ideovou rovinou, značne poplatnou revolučnej súčasnosti... Skupinka čudných ľudí sa oddáva hrám na akomsi vidieckom sídle. Živočíšne scény sú sprevádzané úvahami o smrti, "filozofickými" meditáciami, surrealistickými motívmi i narážkami na národnú tému. To všetko sa rozvíja v retrospektíve: svet je postihnutý katastrofou, z ktorej sa má ľudstvo zachrániť v arche. Hrdinovia sa odmietnu podriadiť krutému diktátu terorizujúcich "záchrancov", vyvolajú revolúciu a odchádzajú tam, odkiaľ nedávno prišli. Tajomná špirála večného ľudského boja sa dostáva do ďalšieho bodu... Bohatá obraznosť (Jakubisko tentoraz aj kameramanom) nenachádza odraz v proklamovanej závažnosti "výpovede", zamýšľaný presah sa utopil v inscenačných výstrednostiach. Zaujímavým prvkom je využitie zostarnutých hercov v dokrútkach. (oficiálny text distribútora)

(viac)

Recenzie (56)

honajz2 

všetky recenzie používateľa

Klasický Jakubisko, samé bizarnosti, ale kruci, když už je tam toho tolik, že mi to leze na nervy, tak se asi něco děje. Já se ani kámošovi nedivím, že z toho filmu má p*del, několik věcí je tu vyloženě směšných a není jich málo, třeba když jednou v tom kočáře a hází tam bomby po nějakých policistech, jako, to fakt nešlo brát vážně, hlavně to bylo sestříhané úplně nesmyslně šíleně, ostatně jako celý film. Jo, chápu, o co tam jde a co mi ten film chtěl říct, ale kruci, je to zpracované tak nedějovitě, otravně a směšně... Nejblbější je ale ta finální scéna, kde lidi máchají vlajkami - bože, vždyť tam ta myšlenka je jasná, není třeba ji ještě dovysvětlovat takovým kýčem. Jako jo, pár momentů je zajímavých, ale jinak je to sled nesmyslů. 2* ()

Flego 

všetky recenzie používateľa

Kým sa v predchádzajúcej tvorbe snažil Jakubisko o sofistikovanosť, v tomto prípade na plné ústa vykričal svetu, čo si myslí o totalite a neslobode. Jeho jazyk je síce zvláštne umelecký, živočíšny a pobláznený, ale osud filmu bol na dlhé roky aj tak spečatený. Oceňujem perfektnú kompozíciu obrazov ( režisér stál aj za kamerou ) a výber hercov. Záver filmu je však pre mňa trochu podivný, ponovembrová eufória slobody však zapôsobila na Jakubiska natoľko, že dokrútke neodolal. Z hlavných úloh nahovorila Schoberovú Oľga Solárová a Melkoviča Stano Dančiak. ()

Reklama

Autogram 

všetky recenzie používateľa

Filozofujúci Jakubisko o konci sveta a ďalších príjemných veciach pribalil do filmu slušnú dávku pekných žien, takže aj v slabších momentoch sa je na čo pozerať. Veselé, akoby divadelné scény, ukazujú nezvyčajné výjavy, taký náznak popravy dieťaťa sekerou k nim určite patrí. V chaotickom deji som sa veľmi nezorientoval, ale až tak mi to nevadilo. –––– Tak čo, videla si, ako sa robia deti? – Tvojim čuráčikom! –––– Nie prvý raz sme na svete, a nie naposledy. ()

darkrobyk 

všetky recenzie používateľa

,,Život je obraz, sen a vzdech." Surrealistická alegorie, podobenství o době, které režisér, jenž o sobě vždy tvrdil, že chtěl být hlavně malířem, převedl do svých osobitých obrazů. Příjemně mne překvapilo, že i po dlouhých letech, kdy jsem film viděl, mě opět uchvátil. Snad jen kdysi jsem asi více vnímal politický podtext a kritiku komunismu, které se vinou celým filmem (bez ohledu na dotáčky) jak červená nit. Je jasné, že tvůrci v čele s Jakubiskem se nehodlali jen tak smířit s okupací Československa. Spíše překvapí, že se mohla většina filmu v té době ještě realizovat. Řada režisérů nové vlny (Chytilová, Němec, Juráček aj.) využívala množství symbolů, metafor, alegorií, podobenství z různých důvodů a Jakubisko mezi ně patřil rovněž. Navíc jeho výtvarné oko je znát na každém záběru. Protiklady života a smrti najdeme ve většině Jakubiskových filmů, zde ale jakoby dominovaly. Kromě kritiky totalitní společnosti se film opět zamýšlí nad úlohou člověka na tomto světě. Jestliže zabíjení domácího zvířectva (dnes by jej ochránci asi nevydýchali) vypadá jako bohapustý masakr, pak honička lidí v autech, kteří se střelbou navzájem zabíjejí, je koncipována jako groteska... Nad dotočeným koncem se asi většina dnešních mladých diváků uchechtne. Pokud by však zažili euforii roku 1989, pak by nejen pochopili, proč Jakubisko tuhle část přidal, ale současně by jim to příliš směšné nepřišlo. Třešničkou na velmi pestrém dortu obrazových orgií je nádherná nahá Olinka Bérová (Olga Schoberová). ()

MontyBrogan 

všetky recenzie používateľa

Po tomto filme prestávam pochybovať, že Jakubisko svojou ranou tvorbou pripomínal Felliniho. Rovnaká absencia príbehu a podobné obrazy, zaujímavé nesúrodosťou prvkov, ktoré obsahujú (viď začiatok môjho komentáru k jeho predošlému filmu). Ale napríklad oproti Amarcordovi, tento Jakubiskov počin vyniká navyše aj nejakým posolstvom alebo názorom. Aj keď je zahalený do pohľadu na neviazanú zábavu niekoľkých bohémov žijúcich na kope, ako to už režisér rád zobrazoval, stále je to posolstvo aspoň čiastočne vidieť. Trochu z kritiky režimu (úbožiaci všetkých krajín, spojte sa - apropo, trezorový film) a trochu z kritického pohľadu na náboženstvo. A hlavne, oproti hoci aj najlepšiemu Felliniho počinu, toto ma omnoho viac bavilo. No dobre, ani minutáž nebola práve závratná... ()

Galéria (8)

Zaujímavosti (6)

  • Filmovanie prebiehalo v lokalitách Liptovský Ján, Liptovský Mikuláš a okolie, Ráztoky, Štrbské pleso, Žiarska dolina a v roku 1990 sa v Korytnici a Lakšárskej Novej Vsi konali dokrútky. (Raccoon.city)
  • Olga Schoberová si počas nakrúcania začala románik s režisérom Jakubiskom, ktorý trval tri roky. (Raccoon.city)
  • Film sa natáčal v spolupráci s talianskymi spoločnosťami Stella Telecinematografica Roma, RAI TV 2 Roma a lichtenštajnským štúdiom Gold Film Anstalt Vaduz. (Raccoon.city)

Súvisiace novinky

Zemřel režisér Juraj Jakubisko

Zemřel režisér Juraj Jakubisko

25.02.2023

Československá kinematografie přišla o jedno ze svých velkých tvůrčích jmen, ve věku čtyřiaosmdesáti let totiž v pátek 24. února v Praze zemřel legendární slovenský režisér, scenárista, výtvarník a… (viac)

Reklama

Reklama