Ripley

V prvé řadě bych rád vyzvedl kameru, myslím že slovo noblesní přesně vystihuje to co se předemnou odehrávalo, od filmu Roma mě nic takto obrazově neuchvátilo. Černobílé podání umocnilo zážitek výborného i když opravdu jako led studeného příběhu, což mu neubírá nic na výjimečnosti i přes to že příběh byl již natočen dříve. (09.05.2024)

Po první části se dostavují nepříjemné pocity z očekávání věcí příštích…Vím už totiž z knih Patricie Highsmith a z pár filmových zpracování co Ripley je zač a co dokáže. Steven Zaillian svým černobílým a značně artovým sdělením, kde obraz je nosným sdělením hrdinova nitra a mnohé viděné střípky či náznaky vypovídají o pokřiveném charakteru hlavního hrdiny mnohé. Teď jen zvědavý jsem do jakého cíle se série bude ubírat… (05.04.2024)

Vizualne a zvukove paradni, tam neni o cem. Co to ale srazi dolu je scenar a obsazeni, ktere kvalitou hodne pokulhavaji. Tvurci chteli posunout postavy jak vekove, tak i typove, ten posun uz ale neodrazili dal ve scenari. Zatimco u devadesatkoveho Ripleyho v podani Damona naprosto rozumite, proc by si ho nekdo nastehoval domu, Scottovi byste uz od pohledu nedali pohlidat ani krecka. Takze to na me pusobilo asi jako “postavu Julie bude hrat 40leta eskymacka, proste proto, jinak se ale budeme drzet klasickeho vykladu Romea & Julie.” Scott je ale aspon dobry herec. Kdo me v Ripleym opravdu vysostne prudil, byl/a Eliot Sumner, ktera/y tam zjevne byl/a jen kvuli tomu, ze je non binary, ne proto, ze by umel/a hrat nebo to nedejboze davalo smysl pro jeji postavu. (16.04.2024)

Pred pozeraním som si neuvedomil, že ide o známu predlohu Patricie Highsmith, takže už počas prvej časti som vedel, že tu máme Talentovaného pána Ripleyho len v čb prevedení, s inými hercami, artovo-noirovou atmosférou (pomocou nich dokázali tvorcovia skvele vygradovať napätie), nesmierne pomalým tempom a minimalistickými zábermi. Istotne to nesadne každému, no ak vás to raz vtiahne do deja, už vás to nepustí. A to všetko okorenené nádherným Talianskom. Pravda, tu a tam nájdeme slabšie pasáže, ale nič to nemení, že Ripley zaujímavý od začiatku do konca. Mimochodom, záverečné dve časti a hra mačky s myšou v podaní Ripleyho a inšpektora Raviniho je vrcholom celej minisérie. Andrew Scott podal fantastický výkon, postave vniesol vlastný rozmer sociopata bez empatie, vo svojej podstate bol odpudivý a príťažlivý zároveň. Som zvedavý, či sa mu ujde Emmy alebo Zlatý Glóbus, rozhodne by si nejakú cenu za tento výkon zaslúžil. Bavil ma aj výkon jednej z obľúbenkýň Dakoty Fanning, ktorá zvládla výborne aj taliančinu, akurát mi príliš nesadol Johnny Flynn ako Dickie Greenleaf. Tak či onak, dovolím si tvrdiť, že Ripley je prvým adeptom na seriál roku. Asi to ani inak dopadnúť nemohlo, keďže to robil Steve Zaillan (The Irishman, Hannibal, The Night Of, Schindlerov zoznam, Americký gangster, The Girl with the Dragoon Tattoo). P.S.: A ďakujem za zábery na Atrani, nové miesto do cestovateľského wishlistu. (18.04.2024)

Freddie Miles: „Jeho Rolexky. Jeho oblečenie. Jeho Ferragamos. Čo ešte máš, Tom? Jeho peniaze? Jeho Picassa?“ Dlho ma filmové dielo nenadchlo tak, ako tento Ripley. Starú verziu s Mattom Damonom si pamätám len pocitovo, môj ďalší krok bude, že si „Talentovaného pána Ripleyho“ zopakujem. Atmosféra 60-tych rokov je dokonalá. Film je natočený tak, až sa pristihnete, že ste jeho súčasťou. Upútajú vás viaceré podporné prvky – mačka, ktoré neustále sleduje Ripleyho pohľadom, vŕzgajúci starý výťah, ťažký sklenený popolník a novinové stánky, ktoré dotvárajú  atmosféru Talianska. Vyniká práca kameramana (Robert Elswit si zaslúži Oscara!). Zmysel pre nasvietenie je geniálny – snímok je čierno-biely, aj keď nie celkom. Čierna je hlboká a biela na plátne žiari a odráža sa od povrchov. A veľa, veľa odtieňov sivej. V mnohých scénach svietia stolné lampy, dodávajú scénam atmosféru renesančného šerosvitu. Spojitosť s Caravaggiom, z ktorej mrazí. Výsledný pocit bol, že sa pozeráte na výtvarné dielo. Andrew Scott je bravúrny, často kontroluje svoj výzor v zrkadle, s výrazom spokojného psychopata, ktorý má svoju šachovú partiu dopredu premyslenú. Tom Ripley (pozerajúc na svoj obraz v zrkadle): „Áno. Presne tak. Dickie Greenleaf. Rád vás poznávam." Skvele načasované napätie, intrigy a psychológia postáv. (09.05.2024)