Autogram

Vzhľadom na Buriana je to pre mňa jedna z jeho lepších komédií. Žiadne gúľanie očami, ale skutočne bláznivé scény, omyly, prevleky, kaskadérske kúsky, skoro ako v skutočnom blázinci. Nečakané boli scény z telocvične, Adina Mandlová na kruhoch, a celkom jej to išlo. Škoda, že záver je trochu urýchlený, akoby sa im nečakane minul filmový materiál.

Všetko o spisovateľke a jej základných dielach v krátkom čase 43 minút. Obdivujem, ako ľudia dokážu rozpravať o kriminálkach bez toho, aby pri ktorejkoľvek prezradili pointu. –––– Když si začnete myslet, že jste na správné cestě přijít záhadě na kloub, v tu chvíli vás zavede na cestu plnou zákrut a na úplném konci přijde s rozuzlením, které by vás vůbec nenapadlo.

Životopisný film, ako má byť. Trochu detstva a potom už len zaujímavé a dramatické momenty, pár veľkých hitov a malý súdny proces. Ničoho nie je priveľa, všetko na seba nadväzuje aj keď preskočíme viacročné obdobia, takže som spokojný. Film končí práve začiatkom Tininej najväčšej slávy, a to už je obdobie, ktoré my starší poznáme.

Umieranie na rakovinu asi po stý krát a zase trochu ináč, s humorom, čiernym humorom aj bežnou komédiou. V spojení sa začiatkom nového zivota je aj to umieranie trochu znesiteľnejšie, ale človek sa nevyhne slzám, hlavne keď niečo také už zažil. Veď kto nezažil, asi sa už nenájde nikto, kto by hoci v širšej rodine rakovinu nezažil. Film je na lepšie tri hviezdy, no v kombinácii s hudbou a sympatickymi hercami zaokruhlim nahor. –––– Ať na mě děti nezapomenou. Řekni jim, co jsme spolu vyváděly.

Film asi chce povedať, že hudba môže spojiť aj dva nespojiteľné svety. To teda môže, ale len pokiaľ znie v koncertnej miestnosti. Ak doznie, súžitiu je koniec, a nezachráni to ani čistá láska mladých ľudí. Tá je jednou zo slabých stránok scenára, ich láska sa vzala z ničoho nič a tak aj nejako bezdôvodne skončila. Pesimistický záver je dnes potvrdený aj skutočnými udalosťami a prognóza je oveľa horšia, ako si vysníval tento film. –––– Hráte proti sebe. Lebo sa navzájom nepočúvate. –––– Izraelčania a Palestínčania môžu spolu žiť. Dá sa to. Možno nie dnes ani zajtra, ale možné to je. Ak s tým začnete.

Vôbec nie také slabé, ako som očakával. Dej je, samozrejme druhoradý, ide o tie dobové pesničky a asi aj o neskutočne krásne ženy. Zvlášť Sylvie Vartan, jej vystúpenie bolo akoby z iného filmu, nasnímané kamerami z veľkého detailu, to bola radosť pozerať. A tiež počúvať, spievaná francúzština je niečo celkom iné, škoda, že nedokážem rozumieť textu. Skupina francúzskych černošských liliputánov, to bolo tiež niečo nečakané a zaujímavý zjav. Až som chcel dať štyri hviezdy, ale uvedomil som si, že ako film to na štyri nie je.

Výborný dokument, v ktorom Studenková ide naozaj do hĺbky svojho vnútra a otvára svoje aj tajnejšie komnaty. Zo začiatku nechýba prežívanie detstva a mladosti, vzťahu s mamou, a objaví sa iba zopár významných hereckých míľnikov. Netreba tu vôbec hľadať prehľad filmovej tvorby, na to sa tento dokument nezameriava. Ani nemusí, pretože voľné rozprávanie herečky je to, čo sa najlepšie počúva. –––– Herectvo je strašná otrava. Na toto ja nemám nervy. A tým aj najprv skončilo. –––– Môj život má hodnotu pre mňa dovtedy, kým som schopná ho zvládať sama. Nechcem ho nechať napospas niekomu inému a byť na príťaž. Tak nechcem žiť.

Dosť temný príbeh, ktorý sa až na takú temnotu nezdá na začiatku. No ale s pribúdajúcimi minútami je to stále menej zaujímavé, a viac ako tri hviezdy z toho nie sú. –––– Nikdo není chytřejší, než moje žena. Věř mi.

Nadštandardne kvalitná česká kriminálka, a trochu aj slovenská, ktorú som zhltol naraz, a to pri troch hodinách je čo povedať, keďže som ju videl ako film, bez akýchkoľvek predelov medzi epizódami. Spravodlivosť na česko-slovenský spôsob je vystihnutá dokonale, Maštalír filmu vládne a jeho spôsoby vyšetrovania za hranou nielen zákona, ale aj zdravého myslenia, vo filme zaujmú. Vedľajším produktom nespravodlivosti v systéme býva to, že ľudia chcú zobrať spravodlivosť do vlastných rúk. –––– Ač se tehdy stalo cokoliv, ještě je čas to napravit.

Surový príbeh zo surovej diktatúry, a to je väčšina potenciálnych brutálnych scén vynechaná alebo rozostrená, aby bol film ohľaduplnÿ aj k neotrlému divákovi. Malý Udaj Saddám ako syn veľkého Saddáma je poriadny zmrd a stále iba čakáme, kedy mu to niekto spočíta a stále nič. Na necelé dve hodiny film toho stihne veľa v dosť veľkom časovom období, takže som sa nenudil. Len som celkom nepochopil význam dvojníka, o ktorom každý vie, ale asi to nejaký účel malo.