Sladká Charlotte

Úvodní vražda v minulosti evokuje whodunnit slasher, ale vyleze z toho jen ukecané/hysterické drámo - na horor málo atmosférické a děsivé, na thriller málo napínavé a celkově zbytečně dlouhé. Respektive je to hagsploitaťák, který spáchali přímo tvůrci Baby Jane - Davis a Aldrich (kdo viděl Feud, je doma). Není to špatné, ale čekal jsem od toho něco jiného. (09.06.2020)

Proč natočil Robert Aldrich dva roky po úspěšném filmu Co se vlastně stalo s Baby Jane? podobně laděný thriller a opět s Bette Davisovou v titulní roli, to je myslím jasné. Filmy jsou si podobné jak tématem, tak i celkovou atmosférou. O to lépe se dají srovnat. Zatímco Baby Jane byla po všech stránkách vyrovnaná, Charlotte už trochu kulhala. Ale ne moc. Jinak bych nemohl dát pět *. V Baby Jane byla velká tíha vložená na bedra obou hlavních představitelek a jejich hereckých výkonů a i kdyby selhaly ostatní složky, Bette Davis a Joan Crawford by to utáhly. Ve Sladké Charlotte už tomu tak nebylo. Obě hlavní představitelky už nestály tolik v popředí, bylo tam větší množství vedlejších postav, z nichž některé mi připadaly nejen zbytečné, ale dost špatně zahrané. Všechny slabiny Sladké Charlotte ale rázem zapomenu, když vypíchnu naprosto skvělou kameru, která si dokázala pohrát nejen s detaily, ale naopak ve chvílích, kdy čekáte detail a kamera zabírá celou scénu, vy se uvnitř třesete na to, abyste už konečně viděli famozní mimiku tváře Bette Davis. A propos - Bette Davis. Má cenu tady skládat ódy na její herecké umění? V jedné ze závěrečných scén na schodech mě při jejím opravdu zvířecím kvílení lezl mráz po zádech. Vedle ní působila Olivia de Havilland tak trochu jako tupé ořezávátko. (02.10.2008)

Zhruba pred nejakými tými 24. mesiacmi nakrútili spoločný sugestívny snímok - významná herečka klasického Hollywoodu, Bette Davis, a pomerne renomovaný americký režisér, Robert Aldrich + scenárista Heller, film sa volal : What Ever Happened to Baby Jane ? , čiže spolupracujú opäť, ale nemyslím si, že je to po kvalitatívnej stránke, také strhujúce, ako predtým ! Namiesto nenávidenej Joan, má tentokrát k dispozícii ANTI - sympatickú Oliviu de Havilland ( takto pôsobí iba v tomto snímku ), ktorá inak patrí medzi moje obľúbené herečky, áno, tu je poriadna sviňa ! Pamätám si ju ešte z Classic Hollywood. Obidve stelesnili príbuzné, konkrétne - SESTERNICE, keď akože, tá dobrá, prichádza po dlhých rokoch, na pomoc, tej „chorej, labilnej, troske”, a to z dôvodu plánovaného počatia výstavby mosta, ktorý má viesť cez jej pozemok, ale Ona o tom nechce ani počuť ! Z Charlotty sa medzitým stala známa čudáčka, lebo práve pred viac, ako tridsiatimi rokmi, zavraždili v tomto dome jej milenca Johna, s patričnými otáznikmi ? , a aby som nezabudol, v súčastnosti žije taktiež so slúžkou Vilmou, ktorá na ňu dáva i pozor. Mám tu i doktorského šarlatána, ktorý namiesto liečenia, dopuje pacienta drogami. Čoskoro zíde z pôvodného plánu pomoci, aby sa Miriam angažovala, že zachráni sesternicu. V myšlienkach ide len po majetku, ktorým dotyčná disponuje... Psychologický TEROR na OBZORE ! Všetko toto, čo líčim, sa oplatí určite vidieť, ale s tým, že prvá spoločná vec, týchto výborných umelcov, dopadla presne podľa mojich predstáv a očakávaní... (03.06.2017)

Skláňam hold režisérovi Robertovi Aldrichovi. Vytvoril film, o ktorom sa nedá napísať takmer nič, aby sa nevyzradila pointa. Zároveň ide o skvelé, napínavé pozeranie s prepracovaným scenárom. Na deji a spracovaní sa dá celkom dobre ilustrovať téza o zhlúpnutí ľudstva. Pretože ak porovnám Sladkú Šarlotu s väčšinou súčasných hollywoodskych thrillerov, tieto pred Aldrichovým filmom blednú ako intelektuálne tak herecky ako aj režijne. Zároveň si, na rozdiel od väčšiny spolukomentátorov nemyslím, že Olivia de Havillandová sa zhostila svojej úlohy nejako nemastne-neslane. Práve naopak, jej akoby nezúčastnenosť sa veľmi hodila k typu, ktorá predstavovala. Taktiež nezdieľam názor, že film predstavuje akúsi menej vydarenú kópiu režisérovho predchádzajúceho filmu Čo sa stalo s baby Jane?, pretože tentoraz je vzťah dvoch žien o niečom inom ako o kainovsko-ábelovskom súrodeneckom nenávistno milostnom vzťahu. Tentokrát ide o tú druhú vec, pre ktorú je človek schopný urobiť naozaj takmer čokoľvek. Áno, vážení a milí, nemýlite sa, tentokrát ide o prachy. A tak jediná vec, s ktorou sa so spolukomentátormi stotožňujem je skutočnosť, že napriek viacerým scénaristickým kiksom v Baby Jane, išlo o lepší film a to vďaka celkovej atmosfére, ktorú sa tu, napriek snahe, nepodarilo spracovať tak, aby diváka vtiahla do príbehu absolútne, bez výhrad. Drobná chybička, no vďaka nej nemá u mňa výsledok absolútne hodnotenie. Ostáva však veľká spokojnosť, o čom svedčí opakované pozretie si filmu, bez straty kvetinky a zaujatia ním. (24.09.2016)

Ťažkopádna snaha parazitovať na úspechu Baby Jane. Oceňujem pokus ozvláštniť to verným prenesením literárneho žánru southern gothic na plátno; myslím, že Faulkner by mal radosť. Je tam asi všetko: upadajúci plantážnici, ich osamelé pustnúce sídla ako symbol neschopnosti adaptovať sa dobe, groteskná šokujúca brutalita, či duchovia minulosti číhajúci na každom rohu. No podobne ako Faulknerove knihy (aspoň to čo som čítal) je to zároveň aj strašne zdĺhavé a ťažkopádne vyrozprávané. Vystrihnutím minimálne (fakt minimálne!) tridsiatich minút by ten film vôbec nestratil, práve naopak. Veď najlepšia Faulknerovka je aj tak jeho pár stranová poviedka Rose for Emily, čo odporúčam každému koho zaujala atmosféra tohto filmu. (10.01.2013)