Súmrak

Mam rad Yamadove civilne filmy o samurajoch, ktore nie su postavene na akcii (su tu len 2 niekolkosekundove suboje), ale venuju sa zivotu ludi z nizsej vrstvy a ich beznym problemom. Na rozdiel od americkych produkcii tu nikto kazdu chvilu nechce spachat harakiri alebo vyvzrazdit celu dedinu kvôli česti ako to bolo napriklad v miniserii Shohun. Film pôsobi ako taka sonda do zivota jedneho samuraja a zaroven je tu velmi pekne vykreslena doba v ktorej sa film odohrava. Ziadna depka sa nekona aj ked hlavny hrdina ma tazky zivot. Tentokrat sledujeme pribeh nizkopostaveneho bezvyznamneho samuraja, ktory by sa najradsej stal obycajnym rolnikom. Dej plynie pomaly a az postupne sa rozbiehaju nejake zapletky. Najkrajsia je ta romanticka v ktorej hlavne postavy k sebe prejavuju city ostychavo iba v naznakoch. Herecke vykony obidvoch su perfektne. Skvele je, ze tu absentuje nejaky zaporak a len sem tam sa objavi blbec, ktory dostane priucku. Az ku koncu s bliziacim sa subojom atmosfera poriadne zhustne. Ale napinavejsi ako samotny suboj je skvely rozhovor medzi supermi. Pôvodne som dal plny pocet hviezdiciek, ale po druhom pozreti mi uz trochu vadil hlavny hrdina tym jak neambiciozne pôsobi. Pokial by zil sam, tak by to bolo v poriadku, ale kvôli rodine by sa mal snazit, co po nom chcela aj jeho predosla zena. Takze v jednu chvilu odmietne dalsiu zenu, pretoze je zo zamoznejsej rodiny napriek tomu, ze ju miluje a mysli si, ze by jej vadilo, ze si pohorsi. Pritom ho nenapadne snazit sa viac, aby si ju zasluzil. On tvrdohlavo vyzaduje, aby sa zena prispôsobila jemu, pretoze on predsa kona spravne, ked sa citi stastny aj ako chudobny rolnik. Ale asi je originalne, ked hlavny hrdina nie je neomylny a ani uplneho happyendu sa nedockame. 9/10. (15.10.2016)

Nečakajte žiadne sekanie hláv za súmraku. Súmrak je prezývka, ktorú si vyslúžil jednu zo samurajov nižšej úrovne. Zomrela mu žena, preto sa vždy za súmraku poberá domov, aby sa staral o svoju mamu a svoje dve dcéry. V úlohe rozprávača nás filmom sprevádza jedna z jeho dcér a postupne sa dozvedáme mnohé, ale najmä to, že žiť sa dá šťastne i napriek chudobe. Aj keď je tento film o samurajoch, zďaleka nie je klasickým samurajským filmom. Ja ho vnímam skôr ako poctu otcovi, ktorý bol mimochodom samuraj. Celý film obsahuje iba dva súboje a v jednom z nich dokonca použije iba drevenú palicu. H. Sanada v úlohe samuraja, ktorého majú všetci za čudáka je dokonalý. Tá úloha mu výborne sadla, veril som mu každé slovo a aj napriek tomu, že film neobsahuje akčné scény, ho pokladám za jeden za najrealistickejších a najlepších na samurajskú tému. 100% (16.11.2011)

Za největší chybu filmu považuji trailer. Díky němu jsem očekával film plný akce, soubojů samurajů, citů, romantiky... Asi něco jako Tygr a drak. To ovšem Twilight samurai vůbec není - je to film mírný, poklidný... Iguchi Seibei je chudý samuraj. Umřela mu žena a on se musí starat o dvě dcery a senilní matku. Nosí roztrhané oblečení, v práci se mu smějí. Je ovšem hodný člověk, a proto za ním začne docházet sestra jeho známého.... Není to film o samurajích, tak jak jsem si ho představoval, ale přesto se mi líbil. Tím, že ukazuje samuraje v době jejich úpadku (tj. před Bakumatsu a dobou Meiji). Ne všichni samurajové jsou bohatí (např. právě Seibei), a ne všichni jsou "morálně čistí" (potomek jednoho bohatého samuraje) - časem samurajové "degenerovali", zneužívali své síly, atd. (23.02.2004)

Novodoba samurajska drama, ktora uspesne spaja tradicne prvky s modernymi. Neuprosny a tvrdy kodex samurajov, no i velmi citlivy a ludsky pribeh, ktory je nie nepodobny sucasnym azijskym melodramam. A vobec. Twilight samuraj je viac melodramou, nez samurajskym filmom. Pomalicke tempo, dej zamerany na uzucky okruh ludi, s omnoho vacim dorazom na sukromny zivot, nez na prostredie, v ktorom sa odohrava. Najviac si vsak predsa len film vychutnaju prave zaryty fanuskovia samurajskych filmov, aj ked je to v zanre film netradicny. Ale prave v tom spociva jeho najvacsie caro. Po dalsej projekcii pojde hodnotenie zrejme este hore. (8.5/10) (21.04.2008)

V prípade Súmračného Seibeia ide predovšetkým zrovna aj o to, že sa ním ústredný predstaviteľ v podaní tokijského rodáka Hirojukiho Sanadu, nielenže mimoriadne zviditeľnil, ale zároveň snáď obdržal i jednosmernú letenku - smer - Hollywood, ležiaci vo veľkomeste Los Angeles, a patriaci pod slnečný štát Kaliforniu, kde prakticky pôsobí až doteraz, čím sa v podstate zrejme (stále) jedná o najzaujímavejšieho, japonského herca, účinkujúceho v「Mekke filmu」, asi toľkoto zaujímavých informácii hneď na samý úvod... • Samozrejme, že „nikto učený z neba nespadol”, a ani on nebol toho žiadnou väčšou výnimkou, a tak musel na sebe tým pádom i poriadne popracovať, aby mohol napokon zakotviť a udomácniť sa v súčasnosti rýchlokvasiacom, filmovom priemysle, produkujúcom nespočetné množstvo najrôznejších brakov, v ktorých sa bohužiaľ už miestami objavuje i spomínaný herec, ale najskôr sa vráťme najprv na začiatok, keď tomu ešte tak našťastie vôbec nebolo, nakoľko v prvej dekáde 21. storočia, po poľutovaniahodných počinov, nie je chýru, a ani slychu, čo je vskutku veľmi dobre znamenie. • Dalo by sa povedať, že vďaka režisérovi Jódžimu Jamadovi bude už o rovný rok neskôr účinkovať i v Poslednom samurajovi, čím si ešte viac upevnil svoju pozíciu celosvetového, charakterného herca, ktorým sa stal už vo svojom naprosto prelomovom filme, ktorému sa momentálne teraz trochu intenzívnejšie venujem. • V prvom rade som túto snímku vnímal, ako One man show, ktorý ale príliš netlačil na pílu, i keď by vlastne kľudne mohol. Jedná sa o naozaj pomalejšie tempo, a to v priamej kombinácii ohľadom psychologického nastavenia hlavnej postavy, v nadväznosti na historický kontext s potenciálnymi, romantickými prvkami, ktoré sa priveľmi netlačili do popredia, čím by sa zbytočne vytvárala akási melodramatickejšia línia, aj keď podtrhujem, že nebyť obsadenia pôvabnej ženskej postavy Tomoei linumiovej v podaní Rii Mijazawovej, tak pevne verím tomu, že by konečný výsledok neobsahoval až toľko špecifických a k tomu i pozitívnych vlastností, koľko nateraz má. Skrátka, tomuto protagonistovi zväčša zručne sekundovala, a to i napriek tomu, že nemala zatoľko hereckého priestoru, koľkože by si možno jej postava nakoniec zaslúžila, pričom v obsadení figurovalo viacero hercov, ktorí boli na tom takmer podobne. • Jednoznačne ma tiež zaujala i postava akéhosi antagonistu Zenemona Jogoa v podaní Mina Tanaku, s ktorým mimochodom viedol Seibei "Súmračný" Iguči, dlhší a kľúčový dialóg, asi vôbec najzaujímavejšia pasáž, čo sa teda konkrétne týka celej tejto snímky so samotnou pochvalou pre hudbu Isaoa Tomitu. • Nenechajte sa odradiť anglickým prekladom tohto titulu, ako The Twilight Samurai, čo môže evokovať budúcu Twilight ságu, kedy v prvej možnosti sa jedná o celkom pozoruhodné, filmové dielo, zatiaľ čo v druhých eventualitách išlo najmä o to, ako čo najviac nasrať diváka! (29.05.2023)