Chuť makrel

Presne takéto kresby som kreslil pri príprave na prijímačky na vysokú školu. Jednoúbežníkové perspektívy, občas narušené tými dvojúbežníkovými v takej harmonickej mizanscéne, že si každý maliar, respektíve priaznivec perspektívnej geometrie chce každý jeden záber prekresliť a prerysovať. Silná pravouhlosť a členitosť interiérového zariadenia toto ladenie ešte umocňuje. K tomu využitie farebných akcentov, celkovo mi farebné ladenie pripomenulo nablýskané interiéry a exteriéry Sirkových melodrám. Paradoxne tak môže Chuť makriel pôsobiť na Japoncov trochu fádne a nám, západným ľuďom, toto vizuálne ladenie filmu pripadať ako príjemný osviežujúci prvok. Áno, je tam aj príbeh, kto už niečo od Ozua videl, tak hneď je doma. Len sa vám tie jeho filmy môžu trochu medzi sebou pliesť. Ale každý režisér má svoju silnú tému, ktorú variuje celý život. (28.04.2014)

[3,5*]     "Mr. Horie, you were vice-president of your class, weren't you?" "He's still vice-president. His wife is president."     Intímna rodinná dráma skoro až divadelného charakteru, ktorá je v podstate remake filmu Pozdní jaro (1949), z môjho pohľadu podstatne pútavejšie nakrútený. Pre režiséra znamená zakončenie jeho bohatého celoživotného diela, ktoré je charakteristické svojou štylistickou jednotnosťou - typické znaky jeho štýlu sú statická kamera snímajúca z podhľadu (pekne od podlahy), pomalé vyprávanie a opakujúce sa témy, ako vyrovnávanie sa so starobou a samotou, medzigeneračné rozdiely, rozpor medzi tradíciami a modernosťou. A ďalším znakom je herec Čišú Rjú, ktorého režisér obsadil snáď do každého svojho filmu, hoci jeho prejav je značne strojený (akoby ho režisér protežoval). Hlavnou dejovou linkou filmu je príbeh vdovca a jeho dcéry na výdaj, okolo ktorého sa odvíjajú nemenej zaujímavé mini príbehy, veľmi citlivo podané. Zaradené v zozname 1001 filmov, ktoré musíte vidieť, než umriete.     "I'm glad she took it well." "Yes, indeed. I was afraid she'd cry." "Yes, I thought she'd be more disappointed. She looked so calm." "Yes, thank goodness." "What's with sis?" "What do you mean?" "Looks like she's been crying." (05.06.2022)

Sonda do života obyčajných Japoncov. Je to môj prvý Ozu, ale podľa toho, čo som sa o ňom dozvedel, predpokladám, že jeho štýl bude tvoriť akési opozitum ku Kurosawovej pompéznosti a bude sa zaoberať aktuálnymi problémami súdobého japonského človeka. Svedčí o tom aj táto snímka, plná statických, avšak beztak krásnych záberov (farba tomuto filmu veľmi svedčí). Dokonca aj z väčšiny exteriérových scén mám pocit, akoby sa odohrávali v kulisách (a zrejme budem mať aj pravdu). Napriek svojmu pomalému tempu si však film dokázal udržať moju pozornosť. Možno sa na tom podpísala aj istá exotickosť, ktorú z neho európsky divák vníma, avšak je to práve citlivé vykreslenie človeka a človečenstva, vďaka ktorému je film taký pozoruhodný. (25.09.2015)

Príjemný film, pri ktorom som si uvedomil ako veľa diel sledujem, pri ktorých dochádza k násiliu, zrade, pomste a celkovo vyhroteným situáciám. Tento kúsok je oddychovka s pomalým tempom a rozumiem, že nemusí sadnúť každému. Príbeh zo života starnúceho otca, ktorý sa nakoniec "obetuje" a uvedomí si, že je správne ak deti majú svoj vlastný život a že jeho samého čaká v starobe len samota. Jeho precitnutie je v závere krásne nafilmované. Priamočiarosť deja je príznačne lemovaná interiérmi, v ktorých je vždy všetko pekne rovnobežné, priame resp. pravouhlé. Stopáž trochu uletela, no viac mi vadilo, že nám nebol predstavený ženích nevesty, o ktorom sa dlho rečnilo a venoval priestor, minimálne tak ako vdovcovým kamarátom, ktorí občas klábosili o ničom. (17.01.2020)

Ach, jak jen psát o takovým díle? Popisujte Rembrandtův obraz, účinek Brahmsovo symfonie nebo pohled na Nanda Devi! Poslední Ozuův film, podle některých poznamenanej smrtí jeho matky, rozhodně více emocionální než obvykle, více vtahující do děje (rozuměj, v rámci Ozuova stylu). Příběh je podobnej jako v Pozdním jaru (Banshun), otec usiluje o provdání svojí dcery, která se tomu víceméně brání a když se nakonec provdá, tak si otec uvědomí, jak mu bude chybět. Taky je zde silnej vedlejší příběh stárnoucího profesora, kterej zase svou dceru ze sobeckých důvodů neprovdal a štěstí to nepřineslo ani jednomu. Po filmařskej stránce všechno nádherný, pěkná hudba a strhující Chishu Ryu. Pocit lehounce bolavý krásy nám zůstává v srdci. (30.12.2007)