Hráč

Všetky filmové ocenenia ohľadom Hráča sú miestami dosť nadnesené, než si v skutočnosti táto „altmanovka” zaslúži, a to i napriek tomu, že som sa mal pri pozeraní cítiť, ako ryba vo vode, čo sa aj z časti stalo, ale celkovo povedané, zápletka bola čoraz viac postavená na hlavu, a z extrémneho počtu postáv, ktoré vo filme vystupujú, som si defacto neobľúbil ani jednu jedinú, ba ani ústrednú, toporného Griffina Milla ! _ Totiž, pohybujeme sa v hollywoodskom priemysle, keď už úvodná, 8 minútová, neprerušovaná sekvencia ma dokonalo zoznámila s týmto atraktívnym prostredím, ktoré je vo svojom vnútri prehnité, ako bársktoré jablko zo stromu. Čím lepšie sa orientujete (vyznáte) v klasickom a post-klasickom Hollywoode, tým skôr vycítite atmosféru, ktorou je “MOTION PICTURE” doslova nasiaknutý, čiže množstvo všelijakých klasických odkazov a vyvesených plagátov vám normálne vylepšia náladu, ale to je asi tak nateraz všetko, čo ma najväčšmi oslovilo. _ Situácia sa točí okolo hollywoodskeho vedúceho pracovníka Griffina Milla, ktorý má na starosti potenciálne scenáre, z ktorých by mohli byť veľké filmové hity, vyostruje sa, keď totálne ignoruje takéhoto scenáristického kandidáta Davida Kahana, ktorý mu na oplátku zasiela vražedné pohľadnice priamo do štúdia, a rúca sa, keď ho menším nedopatrením zavraždí po predchádzajúcej smrtnonosnej hádke, kedy vyšli z baru. Onedlho vzniká flirt s „vdovou” Davida Kahana, June Gudmundsdottir, ktorú absolútne nezaujíma, že Mill je hlavný podozrivý políciou, a tak tu máme LOVE STORY, ako z tureckej telenovely-Tisíc a jedna noc, len trochu pritiahnutej za vlasy ! _ Pre mňa osobne nakrútil Bob Altman veľmi rozporuplný film, ktorý bohužiaľ nezachraňuje ani početný herecký ansámbel so samými hviezdami na čele, ktoré väčšinou disponujú minimálnym h. priestorom. Ak by som to mal ešte na záver zhrnúť (zosumarizovať), PROTAGONISTU, ktorého stelesnil Tim Robbins, bol úplne mimo mňa, a tak preto trochu načrtnem dve postavičky, čo mali čosi do seba-Detektívka Avery a zapálený scenárista Tom Oakley... Čakal som o niečo viac, keď začínam usudzovať, že je Altman vo svojej záverečnej fáze režírovania už akosi preceňovaný... (10.10.2019)

Vedle Truffautovy Americké noci nejhezčí film o filmu. Zatímco Truffaut ale ukazuje období, kdy se klasická žánrová kinematografie přerodila v moderní, a svým autotematickým dílem to přímo dokládá, tak Altman ukazuje éru "Nového (nového) Hollywoodu", kde producenti opět vládnou příběhům. Hráč velmi vtipnou formou vypráví o tom, jak je producent pohlcen do typizovaného příběhu, jaké sám produkuje. Je to zlý, ale báječný film. (25.02.2003)

Parádna satira na Hollywood, popretkávaná množstvom odkazov na slávne diela a filmárske postupy ponúka takisto výbornú možnosť na nahliadnutie do kuchyne fungovania filmových štúdií. Kriminálna zápletka je vedľajšia a hlavnou myšlienkou je ukázať tragikomickosť filmovej branže na čele s nenásytnými producentmi. Zvlášť výživný je mikropríbeh vzniku projektu bez hviezd, klišé a happy endu, zaklincovaný skvelou bodkou ukazujúcou, ako to vlastne v továrni na sny chodí s autorskou víziou ambicióznych tvorcov. Husársky kúsok sa Altmanovi podaril takisto pri castingu. Vyše 60 hviezd strieborného plátna si tu strihlo cameo bez nároku na honorár. Klenot, ktorému sa postupom času zďaleka nedostáva takej pozornosti, akú by si zaslúžil. Držiteľ nominácií na Oscara za najlepšiu réžiu, adaptovaný scenár a strih. (30.03.2016)

Kedysi sa mi niekto sťažoval, že diváci v kine (slovenskom) boli z tohto diela absolútne zmätení. Ak by som naňho išiel aj ja v dobe jeho uvedenia, nechápal by som zrejme tiež vôbec nič. Niektoré filmy vyžadujú určitú solídnu znalosť kinematografie a aj vyzretosť osobnosti, aby takúto hračku jedného z najlepších hráčov hollywoodu pochopili. Popri chytrom scenári sa môžete zabávať aj naokolo visiacimi plagátmi známych filmov a hľadať ich významy v spojitosti s Hráčom. (27.05.2012)

Nesmírně vtahující satirický neo-noir a zřejmě to nejupřímnější zrcadlo, jaké kdy Hollywood sám sobě nastavil. Nehorázně úžasná je už úvodní osmiminutovka na jeden záběr, kdy se nám před očima jednak zhmotňuje filmové studio s důrazem na představování nových scénářů před producentem, jednak se začíná pomalu odvíjet příběh kolem výhružných dopisů, jednak se otevřeně naráží na slavné dlouhé záběry v dějinách filmu - jen tím se okamžitě stanovuje tempo a tematický rozsah celého filmu. Je to jako typicky nehollywoodský příběh, bloudící zdánlivě nesouvisejícími uličkami a dávající na odiv vlastní sebeuvědomělost, a zároveň jako klasický love-letter filmovému průmyslu, v jehož pokrytectví se skrývá nevysvětlitelná vášeň. Závěr se dá interpretovat různě a rozhodně má daleko ke standardně uzavřenému rámci - záměry Altmana a Tolkina ovšem naplňuje bezpochyby dokonale a hlavně cinefilům přináší podobné ironické uspokojení, jaké v emocionální formě nabídl Wilderův Sunset Boulevard. 90% (01.12.2020)