Sting

"Sting". No tak som si to teda konečne pozrel. Prečo konečne? Pretože som to už dva krát odložil. Prvý raz som nad tým mávol rukou, keď som to mylne pokladal za nejaký životopisný film o kariére toho rovnomenného nudného anglického speváka. A druhý krát sme to odmávali spolu s mojou drahou láskou, keď hneď na začiatku skonštatovala, že by to zrejme len zhoršilo jej už i tak dosť rozvinutú arachnofóbiu. Tak som si teda dnes urobil čas, plnú misu pukancov, a v kľude si to pozrel. Film o malom vesmírnom pavúčikovi, z ktorého vyrastie poriadne veľká nenažratá obluda, ma pobavil. Je to jednoduchý spider horrorový námet, ktorý sa však austrálskemu režisérovi Kiah Roache-Turnerovi podarilo spracovať do vizuálne a i atmosfericky interesantnej formy. Páčilo sa mi aj komorné prostredie starého nájomného domu v new yorkskej štvrti Brooklyn, kde je dej situovaný. Užil som si to, bolo to fajn. **** (26.07.2024)

Rozhodne na nižšej úrovni, ako posledný pavúči pokus "Vermines", no stále dostatočne zábavný, bez toho, aby v človeku prevládali vyslovene negatívne dojmy. Tak, ako to uvádza vo svojom názore užívateľ "tron", poväčšina týchto ECO hororov, je z dôvodu kvality prevedenia prakticky na hrane sledovanosti, a tak keď sa objaví aspoň takáto priemerná "lastovička", prečo jej aspoň jednoručne nezatlieskať. (30.05.2024)

Možná někdo zapomněl do žánru uvést sci-fi? Ale ok. Holka co adoptuje pavouka z vesmíru co se zpočátku zdá jako roztomilá pískací hračka, dá mu roztomilé jméno, nejen, že ho zpočátku krmí sama, on se postupem času začne obsluhovat sám. Tomu říkám domácí mazlíček, postará se o sebe sám. Rád prolézá ventilační šachty činžáku stejně jako jeho panička a dostane se téměř všude kam zrovna chce a kde uvidí cokoliv chutného k snědku. Chvilkami mi přišel děj celkem dost absurdní. Nevím čím to je, že většina hororů obsahující hmyz, bývá většinou zklamáním. Přitom jsou pavouci jedny z nejzajímavějších tvorů. A abychom těch pavouků neměli málo, pak zrovna v kině běží další pavoučí párty, tentokrát ve Francii s názvem "Vermines" (Havěť). (30.05.2024)

Oproti Francúzskemu zárezu do žánru Háveď, je toto o trošičku lepšie. Hlavne preto, lebo si to priznáva od začiatku, že je to vlastne béčko ako sviňa, bez snahy byť čímkoľvek viac. Dokonca Roache-Turner prišiel s lepším nápadom mimozemského pavúka, ktorého biológia je v zásade neznáma a preto nie je nelogické, že by za noc narástol trojnásobne, čo Háveď trošku ( hrajúca to na existujúceho pavúka odniekiaľ z Dubaja) v rámci logiky výrazne pokašľala. A zároveň sa to nehralo na sociálne presahy. Herecky síce priemerné a vyslovene mi vadili aj lakačky ( rutinné a nezaujímavé) ale ten nadhľad a mierny humor ma bavil. Takže slabé tri a v súboji týchto dvoch priemerov, jasný víťaz. (19.05.2024)

O Sting sa hovorí ako o najlepšom pavúčom horore sveta. Tak si najskôr urobme rešerš. Pavúčie horory zďaleka nie sú také rozšírené, ako žraločie. Keď si ich zrátame a vezmeme do úvahy len čisté horory (teda nie Pána prsteňov: Návrat kráľa), so šokom si uvedomíme, že ich v skutočnosti za posledné desaťročia vôbec nebolo veľa, skôr naopak. A väčšina z toho boli tvrdé už ani nie béčka, ale rovno céčka na hranici pozerateľnosti. Dostali sme sa kvôli tomu do štádia, že za jeden z najvydarenejších kusov môžeme považovať pretrikovanú komediálnu blbosť Útok pavúkov s Davidom Arquetteom. V tomto (pavúčom) štádiu tým pádom výkriky „najlepší pavúčí horor na svete!“ majú len pramalú výpovednú hodnotu. Za mňa výsostne najlepším zostáva Arachnofóbia, ktorá majstrovsky spojila nepríjemný horor s čiernou komédiou. A to hororové komédie fakt nemám rád. Ono je pekné, že tvorcovia Stingu uprednostňujú postavy, ale čo z toho, keď sú útrpne neoriginálne? Herci sa síce snažia (prirodzenú Alylu Browne možno čaká kariéra), ale je to prd platné, keďže také klišé by neuhral ani Ian McKellen. Ostatné postavy (s výnimkou otca a dcéry) sú vyložené karikatúry, prípadne komické postavičky. Atmosféra zasneženej štvrte s činžiakom, v ktorom sa odohráva peklo, by mohla byť geniálna, ale to by sa v snehu muselo odohrávať viac, ako 120 sekúnd z 91-minútovej stopáže. Pri pozeraní sa mi často zo spomienok vynárali Critters 3, čo nie je práve najväčšia pochvala, ako iste sami uznáte Jasné, pavúk z vesmíru, čo my o ňom vieme? Ale dať sem tvora, ktorý rozumie ľudskému hlasu (!) a píska (!!) a pritom sa správa ako bežný (gigantický) pavúk, to som proste nepochopil, nebavilo ma to a sem-tam som starecky krútil hlavou nad detskosťou tvorcov. Samotný pavúk a scény s ním sú nechutné, hoc druhé Evil Dead nečakajte. To je škoda, myslím si, že ak už chceli byť tvorcovia iní, mali pritlačiť v píle práve pri gore, enormnom množstve pavučín, slizu atď. To sa odohralo len v zopár scénach a ani tie ma ako drsného hororového fanúšika nijak zvlášť neodrovnali. Dokonca si trúfať povedať, že ak by tvorcovia vystrihli 50 najdrsnejších sekúnd, bol by to rodinný film (!). Scenár je neskutočne neoriginálny (lezenie vetracími šachtami, pokazená baterka), predvídateľný (čo myslíte, ak sa na samom začiatku „náhodou“ ukáže, že je pavúk alergický na naftalínové guľôčky, budú vo finále použité proti nemu?) a dramaturgicky odfláknutý (aký malo zmysel na začiatku sa tváriť, že ide o budovanie vzťahu medzi pavúkom a dieťaťom, keď na konci z toho nič nezostalo?). Ale tak tie mizerné 3* si asi zaslúži, najmä v porovnaní s Lavalantulou 2. (21.05.2024)