Halloween: Predvečer Sviatku Všetkých svätých

Parádní horor. Už sice není tak hrůzný jako dřív, ale i přesto strčí díky svojí atmosféře většinu svých následovníků hravě do kapsy. Sice se říká, že člověk se nejvíc bojí toho, co nevidí, ale když vidíte vraha u něhož nejsou poznat díky zakrytému obličeji emoce, má to možná ještě větší účinek. A hudební motiv si budete pískat ještě dlouho potom, co film dokoukáte... (23.08.2002)

V roku 1978 natočil americký režisér John Carpenter filmový slasher "Halloween: Predvečer Sviatku Všetkých svätých" a zrodila sa legenda. Veľká, kultová, horrorová ikona - Michael Myers. Psychopatický zabiják v bielej maske, v čiernom mundúre a s dlhým kuchynským nožom v ruke. Sériový vrah ktorý nepozná zľutovanie. Vraždiace monštrum, čo nemá žiadne city. Už ako adolescent zabije svoju staršiu sestru. Za to je izolovaný v psychiatrickej liečebni. Ako dospelému sa mu odtiaľ podarí újsť. Zamieri rovno do svojho rodného mesta Haddonfield. Tam stále žije jeho mladšia sestra Laurie. Michael Audrey Myers ju chce zabiť. ***** (01.01.2016)

Halloween a Friday the 13th. Obe série som vo svojej dobe sledoval, bohužiaľ v oboch prípadoch mi ich prvé časti ušli a predsa len Jason mi viac prirástol k srdcu. Dnes mám zhliadnuté obe jedničky a musím uznať že Halloween dopadol oveľa lepšie. Carpenter bol proste kráľ nízkorozpočtoviek kde atmosféra tečie potokom a sám vedel aká hudba sa mu tam najviac hodí. Song je kult, film je kult, Michael Myers je kult, Jamie Lee Curtis sa stala kráľovnou hororu a nezničiteľnosť vraha je definovaná. Škoda toho priemerného scenára, ale je to béčko takže čo? „Idem pre pivo. Hneď som späť. A neobliekaj sa!“ Proste klasika. (08.12.2006)

Jakmile hned z kraje uslyšíte tu ikonickou melodii, bude Vám jasné, že tady se klidu nedočkáte. Hororový vrchol 70 let. Napětí takové, že byste ho mohli krájet japonskou ocelí. John Carpenter vždycky věděl, jak, kdy a kde sjednat filmovou vraždu. A vždycky mu to trvalo tak dlouho, že si divák s radostí vyrval všechny vlasy z hlavy. (26.07.2022)

Parádička. Klasický oldschool horror, ktorý ponúka všetko, čo má správny horror mať. Takto sa začal kult, ktorý pokračuje dodnes. Škoda, že jeho ďalšie pokračovania a iné slasherové filmy, ktoré sa ním výrazne inšpirovali už len málokedy dokážu nadviazať na kvalitu tohto snímku. Neskutočná atmosféra, ktorá vcucne diváka do deja už počas úvodnej scény. Účelne statická kamera je až znepokojivo majstrovsky využitá, perfektné nasvietenie a hudobný doporvod natoľko zatriasli mojimi nervami, že som si obžul skoro všetky nechty a už počas úvodných tituliek som sa schovával pod perinu. Keby niekto pustil ústredný hudobný motív v rádiu počas, tak by som za jazdy asi strhol auto do garátu. 90%. (14.02.2010)