Oni žijú!

Excelentný nápad! Raz darmo, autorom predlohy, novely s názvom "Osem hodín ráno", je skvelý spisovateľ Radell Faraday Nelson. Iný skvelý človek: John Carpenter poviedku zrežíroval. A ako! Kombinácia buranského herectva a deja o tom, ako sa prirodzený svet snažia uchvátiť biotechnohumanoidní mimozemšťania z planéty Mamon Cocócia. Ich telesné šťavy a pudy tvoria len neustále sa zväčšujúce ambície, prehnané a nenávistné egá voči konkurencii. Obchod ako základ všetkých vzťahov - aj milostných. Oblbovanie otrokov symbolmi konzumu, reklama na životný štýl, prítomná vo všetkých produktoch. Zlepšovanie a zrýchľovanie výkonnosti práce. Obdiv k mocným a bohatým + presviedčanie váhajúcich o tom, že len takéto zmýšľanie je kľúčom k životu. Chvíľa od prvého nasadenia okuliarov, ktoré ukazujú naozajstnú povahu sveta v ktorom žijeme a čo potom nasleduje, je jednoducho okúzľujúca. Doslova: čierne okuliare snímajú všadeprítomný ružový závoj vecí, nasadený mocnými, politikmi, bankármi a mafiou, čiže vládcom sveta, vládcom zvyšku ľudstva. Zaujímavý je úvod, odohrávajúci sa v robotníckej komunite, obývajúcej perifériu. Funguje síce samosprávne, ale neodpustí si nerušené niekoľkohodinové čumákovanie na stupídne tv reklamy a programy. Dôkazom kvalít filmu je fakt, že v bežnom živote si často naň spomeniem. Zasmejem sa, keď vidím v kostýmoch ohodené pizdy, ale aj alternatívne batikované slečny debatovať v duchu: "Nesmieš sa uspokojiť so sťastím len občas. Musíš tvrdo pracovať na šťastí tak, aby si ho mal(a) stále!", prípadne mužov v lesklých topánkach s odrezanými špicmi, tváriacich sa menežérsky. Pri prestávkovej cige si zanadávajú na nevýkonných podriadených, či neschopné tímy. Pamätajte: svet spasia nasraní nezamestnaní! Utláčaní, diskriminovaní a chorí z fungovania systému. A keď ho nespasia, aspoň vypnú signál. Signál vyživujúci, riadiaci a posilňujúci mamonárskych ambicióznych ideologických zmrdov. Navždy. (31.05.2006)

Tak toto som pozeral úplne náhodou niekedy o polnoci kedysi na nove, keď som ešte nevedel, kto je Carpenter a celkom sa mi to páčilo. Na béčko to má solídnu depresívnu atmosféru. Také cool okuliare by hlavnému hrdinovi závidel aj Neo. VIDENÉ ZNOVA 6/23: They Live! je asi najlepším Carpenterovým sociálnym komentárom spojeným s riadnou dávkou irónie a cynizmu. Až sa nechce veriť, že horných desaťtisíc nežiadalo o zákaz distribúcie. Je to akčné, je to vtipné, je to temné a depresívne a funguje to všetko dohromady bez toho, aby si tieto prístupy navzájom prekážali. (19.02.2007)

Další perla B-žánru od velmistra Carpentera, kterou bych býval trestuhodně minul, kdybych se nevrtal v jeho filmografii (díky, ČSFD). Kulervoucí směs paranoidní sci-fi, osmdesátkově přímočarého akčňáku, sociálněkritického dramatu, humanistické agitky, z jistého úhlu pohledu takový trochu bizarnější mladší příbuzný jistých děl Orwella, Huxleyho, nebo Bradburyho, okořeněný navíc dvojitou porcí nadsázky a podbarvený skvělou "carpenterovskou" hudbou. A jako bonus jeden z nejlepších, nejdelších a nejvtipnějších pěstně-nožně-hlavičkových duelů, jaký jsem kdy viděl. +80%. (13.06.2017)

Orwellovský svet v sci-fi spracovaní, ktoré má prvky amatérstva. Ťažko hodnotiť v tomto ohľade, nakoľko neviem, či je silnejšia myšlienka alebo ju pohlcuje to spracovanie. Kto vie, či Carpenter vôbec chcel ísť týmto smerom, či chcel poukázať na prichádzajúci orwellovský systém a bol by som zvedavý, čo by povedal na dnešnú dobu aj v súvislosti s týmto filmom. Pretože veľdielo 1984 dostáva v 21. storočí priestor, no už nielen v knihe. Len to neriadia mimozemšťania. (08.03.2021)

Zdegenerování současnou popkulturou, která nám ukazuje příběhy o tom, jak skromný sedlák k velké pravdě přišel a porazil ji pak fikaně jejími vlastními prostředky, můžeme mít pocit, že They Live jsou vlastně typická oběť osmdesátkového primitivismu, kde se pravdy domůžeš ideálně pěstí, loktem či rovnou brokovnicí. Přitom Carpenter zde alespoň nemaskuje nijak, že se k řešení problému zkrátka dostal nasvalený nádeník, který večer nečte Nietzscheho, nýbrž Hustlera a Guns & Ammo. Prostředky, kterými se pak domáhá satisfakce tomu jednoduše odpovídají. A navíc Carpošovi v osmdesátkách ty mačo střílečky a mlátičky strašně šly, takže se na to dívá jedna radost. (29.03.2020)