Shortbus

Prvá otázka, ktorú Shortbus zvláda (nechcene) položiť je: "Nakoľko má ešte zmysel snažiť sa byť vo filme kontroverzným, šokujúcim, otvoreným, nekonvenčným a hocijakým iným "nevšedným" štýlom zaujímavý?" A druhou otázkou je zvládnutie vyobrazenia emócií pomocou explicitných sexuálnych scén. ........... V prvom prípade sa odpoveď drhne v záporne. Najlepšie tento jav vyjadril (na režisérovu smolu až priveľmi) sebareflexívny komentár vrchného transvestitu v scéne hromadného sexu: "Je to ako v 60-tych rokoch, akurát plné beznádeje." Scény, ktorými film chce byť výrazný a disponovať provokatívnym charakterom sú vlastne len opakovaným vyváraním už známych ingrediencií (napr. scény hromadného sexu - a oveľa pôsobivejšie- sa objavili napr. už v Antonioniho dobovému "hippie komentáru" Zabriskie Point ), čoho následok je vlažnosť hneď pri koreni. Vsadenie na danú kartu sa teda nevypláca, snímka ostáva v obyčajnej rovine povrchne explicitného snaženia sa o prezentáciu seba samej ako niečo cennejšie, než čím v skutočnosti je. O to horšie, že sa jedná o vabank. Jednoduchšie vyjadrené - snobsky zmýšľajúce porno. Áno, film je otvorený, ale jeho dvere dokorán prepúšťajú maximálne slabý vietor privievajúci trochu feromónov. .......... To následne ovplyvňuje druhú otázku - v rovine emotívnej znie Shortbus ako čistokrvný kalkul. Homosexuálny vzťah, citovo vyhasnutá domina, žena, ktorá nie ej schopná dosiahnuť orgazmus - všetci pôsobia ako neohybné figúrky s prostou motiváciou, ktorej jednosmernosť je toporne schovávaná za lacné "dumanie" nad otázkami sexuality. Tieto myšlienkové pochody sa postavám vo filme jednoducho nedajú uveriť - znejú priveľmi šablónovito a priehľadne, všetky smerujú len k ďalšej dávke "kontroverznej erotiky". .......... Shortbus sa proti svojej vôli stáva ukážkou faktu, že tváriť sa odvážne a šokujúco prostredníctvom sexu je v dnešnej dobe vlastne atavistické, pri toľkej snahe rovno disfunkčné šteklenie na znecitlivených miestach, alebo evokácia schopností, ktoré ovládal Bertolluci (elegantne a precítene - vravím o využitiu erotických scén k vykresľovaniu postáv) pred štyridsiatimi rokmi je v Mitchellovom prevedení len banálnym pornografickým drístom, ktorého slabiny sa dajú ľahko a rýchlo obnažiť. .......... Čo sa vcelku vydarilo, je počiatočné prepájanie jednotlivých postáv, ktoré spočiatku zvládajú svojou dynamikou diváka v úvode rýchlo zaujať a bez problémov vtiahnuť do centra diania, bohužiaľ, následné objavovanie sa stále viac a viac prepadá do eroticky chladnej promiskuitnej nudy. V téme dynamickosti snímky sa oplatí spomenúť aj prejazdy kamery nad insitne stvárneným New Yorkom z vtáčieho pohľadu. Samoúčelnosť týchto jázd nie je vôbec tak nežiadúca, ako ich výtvarné spracovanie. Podobné vychytávky rád využíva taktiež Gaspar Noé, akurát v jeho podaní sa im darí gradovať atmosféru celého diela, zatiaľ čo tu sa z New Yorku stáva sada zjednodušených škatúľ a sledovať túto nepodarenú výtvarnú finesu z tak úľubne animovaného lietajúceho pohľadu je smiešne, v kontraste s následne hranými scénami ostro realistickými vyvoláva špecifický druh pachute. .......... Shortbus nie je ničím objavným ani zaujímavo odvážnym. Sexualita a s ňou spojené otázky a city v ňom fungujú zle - vypočítavo a tým pádom strnulo, dosiahnutie väčších hĺbok obsahu sa rovná len režisérovej ilúzii. (16.11.2013) (menej) (viac)