Prepadnutie 2: Temné územie

Prvé Prepadnutie sa stalo právoplatnou žánrovou klasikou, zatiaľ čo toto druhé pokračovanie zostalo silno v jeho tieni, ale osobne sa s týmto vôbec nestotožňujem, pretože aj napriek tomu, že Prepadnutie v pacifiku je skvelé, dvojku mám ešte radšej. Vojnovú loď tu vystriedal vlak, ktorý mi vyhovuje viac, nielen tým, že je priestorovo omnoho obmedzenejší, takže hlavný hrdina tu už nemá až takú voľnosť a tak je to trochu napínavejšie, ale príde mi to aj také pestrejšie, dej sa konečne odohráva cez deň a lokácie sú určite atraktívnejšie. A navyše mám slabosť pre tieto vojensky ladené hi-tech akčné filmy, deväťdesiatych rokov, ktoré sa rozmohli hlavne v ich druhej polovici, takže tu nechýbajú hummery, bojové vrtuľníky, stealthy, satelit ako zbraň hromadného ničenia, špičkový hacker a uprostred toho všetkého klasický akčný hrdina, Steven Seagal v najlepšej forme, ktorý vždy volí to najefektívnejšie riešenie situácie. Dejovo tu v rámci možností relatívne obmedzeného priestoru vlaku nemám absolútne čo vytknúť, už celá úvodná civilná fáza má perfektný náboj a zbližovanie sa Seagala s neterou už ani nemohlo byť lepšie, ale samozrejme to prekoná obsadenie vlaku teroristami a Seagalove postupné získavanie kontroly nad vlakom, ktoré rovnako ako v Prepadnutí v pacifiku sa nesie v pomalšom štýle, ale je to len plusom, pôsobí to omnoho realistickejšie a úroveň filmu sa neustále len zvyšuje. A dej opäť spestrujú aj scény z veliteľstva, ktoré sú ešte zaujímavejšie ako v jednotke a tak mi neprekáža ich väčší priestor. Po stránke obsadenia je podľa mňa práve toto druhé Prepadnutie zo všetkých Seagalových filmov najlepšie, Steven Seagal je tu nesmierne charizmatický a má tu rozhodne jednu zo svojich najlepších úloh, nadmieru sympatická Katherine Heigl, bavil ma aj Seagalov pomocník Morris Chestnut, zaujímavé postavy z veliteľstva, či už staré známe, ale aj tie nové a perfektná zostava záporákov, najlepšia, akej Seagal kedy čelil. Eric Bogosian tu predstavuje zábavného šialeného vedca so skvelými hláškami a k tomu jeho pravá ruka Everett McGill, z ktorého ide rešpekt a celý film perfektne funguje chémia medzi ním a Seagalom a tak sa vždy teším na ich stret. Ale aj radoví teroristi vynikajú a nájde sa medzi nimi aj viacero známych tvárí. Akčná stránka je prvotriedna, o plnohodnotných súbojoch sa tu síce moc hovoriť nedá, ale s týmto v tomto prípade nemám problém, na to tu Seagal nemá priestor a ani čas, protivníkov sa musí zbavovať čo najrýchlejšie a v tomto tu Seagal pôsobí nanajvýš uveriteľne, má tu mnoho perfektných efektných chvatov, niekoľko zaujímavých likvidácií, nechýbajú ani zlomeniny a nože, v rámci ručnej akcie som veľmi spokojný. A k tomu parádne prestrelky s efektnými priestrelmi hláv a veľkolepé explózie. Najradšej mám celé finále, teda vystrieľanie niekoľkých vagónov zakončeného perfektným finálnym súbojom, ale všetka akcia je skvelá. Režijne tu nemám moc čo vytknúť, niektoré efekty sú síce dosť slabé, čo ma vzhľadom na rozpočet a vek filmu prekvapuje, ale celkovo je to zanedbateľné, film má perfektný vizuál a skvelú atmosféru. A k tomu tá nádherná Poledourisova hudba. Takže pre mňa je toto druhé Prepadnutie veľká srdcovka, jeden z troch najlepších Seagalových filmov a celkovo najpozeranejší. Žiadny filmy som nevidel tak veľa krát, ako práve Prepradnutie 2: Temné územie. 94% (27.04.2007) (menej) (viac)