Alfréd Veľký

Ve své době to jistě musel být jeden z nejrealističtějších historických velkofilmů. Nedivil bych se, kdyby některé bitevní scény nebo plundrování země vojsky nebyly diskutovanější. Dneska sice při srovnání se Statečným srdcem a jinými naturalistickými výtvory pohoří, ale tehdy ve srovnání třeba se Spartakem, Dlouhými loděmi vikingů a podobnými musel notně v realističnosti vítězit. Co se týká příběhu, ano, občas je mírně řečeno zdlouhavý. A je to tak dobře. Všecko nemusí být šedesát procent násilí a čtyřicet procent sexu (případně naopak), jak si jednomu známýmu stěžoval po válce Elia Kazan. Alfréd je sice trochu nevyzpytatelná a občas nelogická postava, ale nejsme konec konců takovými my všichni? Jeho přerod z namyšleného sobce v inteligentního panovníka je celkem věrohodný. Jeho opak, impulzivní a vášnivý dánský vládce taky není úplně zavrženíhodná postava. Lpí sice na svých občas krutých pohanských tradicích, když bojuje tak se vším všudy i s plundrováním, ale vlastně je stejně inteligentní a odvážný. Co se týká věrohodnosti, tu myslím ani nikdo u americkýho historickýho velkofilmu z šedesátých let nečeká. a kdyby si odpustili konec, kdyby to skončilo těsně po válce, když Alfréd porazil Dána, nemusel bych se rozhodovat mezi třemi a čtyřmi. (27.06.2006)

Alfréd Veľký – najväčší z pomedzi všetkých anglosaských panovníkov. Z histórie vieme, že panovníci, ktorí sa v mladosti venovali aj knihám a nielen zábavkám, šermovaniu a hýreniu, to často dotiahli až na prídomok Veľký. Nie je tomu inak ani v tomto prípade. Alfréd viedol tak napínavý a dobrodružný život, že človek ani neverí, že by to zvládol prežiť len jeden človek (pritom zomrel relatívne mladý a z toho veľa času strávil v knihách medzi mníchmi). Jeden z historických filmov, o ktorom by som dopredu nepovedal, že ma tak poteší. A to aj napriek pár historickým nezrovnalostiam, ktoré sa tu vyskytli, vlastne ani neviem prečo, napadá ma len jeden dôvod a síce, že autori potrebovali dej prispôsobiť pre čo najširšie publikum a príbeh Alfréda Veľkého urobiť ešte viac atraktívnym. Našťastie sú to len také maličkosti. V prvom rade sa Alfréd s Ealhswith Gainas oženil už pred r. 871 – tým rokom film začína – a síce v r. 868. Dokonca v tom čase mali už aj syna. Tiež jeho manželka nebola dcéra kráľa Mercie (je predpoklad, že bola jeho vnučka). Čisto teoreticky odhliadnuc od ostatných politických a mocenských dôvodov, by samotné povolanie kňaza nebolo pre manželstvo prekážkou, keďže ešte vtedy neexistoval celibát. Vo filme nie raz zaznelo, že sa Alfréd nemôže ženiť, pretože chce byť kňazom. Samozrejme reálne dôvody boli pritom niekde úplne inde, sex v tom nehral žiadnu úlohu. Kňaz nemohol byť kráľom, nie manželom. Ďalej, v r. 871 sa odohralo viac bitiek s dánskymi nájazdníkmi, nielen jedna, ktorá tu bola ukázaná (mimochodom veľmi pekne technicky zvládnutá), čiže dočasné prímerie neprišlo tak ľahko a hneď. V r. 878 sa naozaj odohrala bitka pri Edingtone, ktorá bola v mnohých smeroch rozhodujúca, ale nie až tak ako vyznelo zo snímku, z ktorého mi prišlo, že akože Dánov definitívne vyhnali z krajiny. Pritom s nimi uzavreli len mier, ktorý vydržal až do r. 885. Nasledujúci rok potom ešte Dáni utrpeli niekoľko porážok aby potom konečne prišlo na podpis dohody a rozdelenie sfér vplyvu a hraníc (vznik Danelaw). Aj napriek týmto pár nezrovnalostiam hodnotím film veľmi vysoko, na svoju dobu je veľmi dobre výpravne zvládnutý, bitky majú napätie (dokonca sa držia aj dobovej taktiky, použitie antickej formácie...) a ako Alfréda si neviem predstaviť nikoho vhodnejšieho ako D. Hemmingsa. Mimochodom aj M. York zvládol svoju úlohu arogantného dánskeho vládcu mimoriadne presvedčivo, jedna z mála jeho negatívnych úloh a zároveň asi aj najlepšia. Na záver len toľko, porovnanie tohto filmu so Statočným srdcom je úplný nezmysel - iná filmová i historická doba, iná téma, iné filmové postupy, iný režisérsky prístup, iná pointa, iný význam.... U mňa veľká spokojnosť. 85/100 (02.12.2015)

Jinak docela příjemnému klasickému představiteli historií inspirovaných spektáklů to z mého pohledu kazí velmi nepohledný, velmi nesympatický a naprosto nelogicky se chovající hlavní hrdina, trousící povinné věty o temnotě a barbarství prostředí, ve kterém žije (už vidím, jak by to reálný Sas v 9. století říkal). A také možná to, že jsem celou dobu fandila Dánům a Yorkovi. (13.08.2007)

Stredoveké Anglicko a nájazdy dánskych Vikingov. Téma, ktorá vyzerala spočiatku naozaj zaujímavo. Lenže keď ústrednými postavami boli mladíci ako York a Hemmings a film sa stal časom dosť rozvláčny, stratil aj film atmosféru. Kto mohol obsadiť do role krála Hemmingsa? Chlapca, ktorému neverím ani jeden herecký pohyb, ani jeden herecký dialóg či monológ. Nehovorím už o jeho chlapčenskej postave a divnej chlapčenskej tvári, ktoré sa vôbec do role nehodili. Dokonca sa človek nedozvie ani o nejakej tej staroanglickej histórii, čiže ani z náučného hladiska film neuspel. Ostatné postavy boli iba do počtu, škoda, že im scenár nedal oveľa viac priestoru. Tak aspoň sčasti naprávajú celkové vyznenie nájazdy Vikingov či vzájomné merania síl. Škoda, pretože scény v exteriéroch mali svoj potenciál. Hodnotenie: 60% (04.08.2014)

I keď dvojhodinový epos o Alfrédovi Veľkom, napriek tomu skratkovitý a v niektorých momentoch až mätúci. Alfréda napadne, že sa chce dostať do dánskeho tábora a v nasledujúcom zábere je už v ňom, pričom sa bohvie prečo k tomuto kroku neodhodlal už pred štyrmi rokmi. Chovanie jeho manželky a jej motivácie by boli asi lepšie pochopiteľné v nejakej (minimálne) menšej televíznej sérii. No a o budúcnosti Anglicka sa rozhoduje v bitke cca 150 na 150 bojovníkov. Okrem týchto nie až tak extra zásadných výčitiek ale Alfréd ponúka uspokojivý pohľad na dejiny Anglicka zo (pre krajinu) zásadného obdobia, o ktorom asi mnohí ani netušia. (23.07.2017)