Pád do ticha

Sváťa Pulec zvaný Bivak sedmkrát pokořil Milešovku a to je slušných 836 metrů nad mořem. Po osmé se mu to již nepovedlo a já ho budu raději na vozíku znovu tahat nahoru, než bych se opětovně díval na Pád do ticha. Ten mne totiž vůbec nepřesvědčil. Kde taky vzít nějaké napětí, když je od začátku jasné, že to všichni přežili? Já ho zkrátka nenašel, ale záběry hor byly slušné a poučení, že na zmrzlém šutru to může klouzat, se taky může někdy hodit. A přestože mám filmy z horolezeckého prostředí rád, tak tento považuji za nejslabší, jaký jsem kdy viděl. (13.07.2015)

Ale no ták, prosím vás...Presne tieto komentáre o pevnej vôli a sile ľudského ducha som tu očakávala, ako je možné, že sú ľudia tak smiešne predvídateľný? Jediné o čom tento príbeh naozaj bol je sila prírody! To proti čomu zúčastnení,okrem svojej vlastnej blbosti, stáli-bola matka príroda a to bolo zároveň aj tým, čo ich udržalo pri živote-pud sebazáchovy! Musím vás všetkých sklamať, ale nepovažujem za inteligentného a už vôbec nie obdivuhodného jedinca, ktorý si vezme poloprázdnu plynovú bombu na dlhatánsky výstup bez zastávok aspoň v jednom základnom tábore. Tak isto nezamieňam snahu o prežitie, ktorú máme geneticky zakódovanú za akúsi silu ľudského ducha. Nie som naivná a vidím, že jediný boj, ktorý sa tu odohral zviedli sily prírodné medzi sebou a to vinou ľudskej hlúposti. Musím priznať, že ponaučenie tu ozaj nechýba a to hlavne pre tých, ktorí necítia rešpekt a pokoru pred veľkoleposťou našej matky Zeme. Je múdrejší ten, kto pred veľkou horou sklopí v úcte zrak, alebo ten, kto sa ju pokúsi zdolať v smiešnej snahe dokázať si svoju vlastnú cenu a schopnosť ju pokoriť? Odpoveď je dosť jednoznačná. V tomto boji človek nikdy nemal šancu vyhrať, pretože ak aj výstup zvládol, opustil horu s vedomím svojej vlastnej slabosti.Ak by som mala písať o sile ľudského ducha-musel by sa Simon pre Johna vrátiť aj napriek tomu, že by riskoval svoj vlastný život. Filmu sa však nedá uprieť vizuálne nádherné spracovanie, uchvátili ma prekrásne zábery divokej prírody a pohoria Ánd. Preto navzdory tomu, že z každého rohu sálala ľudská blbosť, nemôžem inak, než dať plný počet, rozhodla som sa totiž, že budem celý snímok vnímať ako oslavu moci Prírody! (09.03.2014)

Tak tento film (alebo skôr pôvodná skutočná udalosť) posúva výrazy „mať smolu“, ale aj „mať šťastie v nešťastí“ či „pevná vôľa všetko zdolá“, do úplne novej roviny! Vizuálne úchvatné zábery veľhôr sa striedajú s realistickým stvárnením horolezeckého výstupu i zostupu a emocionálnymi výpoveďami troch účastníkov dobrodružstva za hranicami ľudskej fantázie. Vierohodné, strhujúce a nervydrásajúce. A kto má aj po tejto dávke adrenalínu ešte chuť z tepla vlastnej obývačky sledovať podobne ťažké osudy ľudských mravčekov v Andách, odporúčam film Prežiť. (08.06.2005)

Neobyčajný príbeh dvoch horolezcov v Andách. Aj keď ide vlastne o dokumentárne spracovanie, mne to tak nepripadalo. Vôbec mi na posudzovanie formy nezostal čas, dejová linka ma absolútne pohltila. Pekné zábery prírody sa striedajú s napínavým bojom o prežitie. Totiž zlomiť si nohu na vrchole nie práve najmenšej hory sa obyčajne rovná rozsudku smrti. Treba mať však na pamäti, že vôľa prežiť niekedy dokáže aj nemožné. Možno na to myslel aj ten horolezec. Ide o niečo fascinujúce, napínavé a krásne, to všetko v jednom balíčku. (11.06.2014)

Neobyčejný příběh dvou horolezců v peruánských Andách. Vše je výborně natočeno a film dokáže člověka velmi napnout. Přestože to je uděláno jako hraný dokument, tak některé scény jsou sehrány naprosto mistrně a člověk to s těmi horolezci prožívá. Film je natočen opravdu velmi procítěně. Zajímavý film, tak trochu něco jiného než na co jsme zvyklí a to je dobře. 80% (10.09.2009)