Paríž, Texas

Prečo je Paríž, Texas rovnako nekonečne pomalým filmom, ako sú nekonečné texaské plániny, dekorované zeleňou a modrou oblohou, ktorá počas ubíjajúcej pražskej zimy pôsobí na diváka ako balzám na dušu? Pretože tak prenádherný záver, ktorý zatajuje dych a nenecháva oko suché, si musíme zaslúžiť. A ešte k tomu mladučká Nastassja Kinski, ako z oka vypadnutá mojej prvej láske. (09.03.2009)

Definitívne musím skonštatovať, že Wenders u mňa nemôže s ničím zabodovať, pretože používa filmovú reč, ktorá mi je bohužiaľ vzdialená. Art neznamená automaticky nudu a nuda neznamená automaticky art. V tomto smere sa ešte tento kultový film drží vcelku dobre, zmena prostredia zo šedivého Nemecka do texaskej púšte je príjemným osviežením. Stále je to ale normálny film, kde žiaden špeciálny art necítim a možno je to tak dobre, keď máme možnosť Wendersove filmy chápať všetci. (19.06.2012)

Film, pri ktorom nedokážem presne povedať prečo je nádherný a magický a napriek tomu, že napr. taký užívateľ LIVINGDEAD (nomen omen) by ho poslal do odpadu (a ja ako značne mimomainstreamový pokleslý divák by som s ním mal súhlasiť - vraj) mu musím udeliť plný počet. Obsahuje totiž v sebe a pôsobí na mňa čímsi, čo nejasne definujem ako "filmovosť". Bez ohľadu na tému, ktorú spracúva. Sledoval som ho už niekoľkokrát a vždy bez dychu ... A ďakujem LEVNÝM KNIHÁM za pomerne slušné DVD. (22.11.2009) (22.11.2009)

Od Wenderse znám působivější filmy, ta moje čtvrtá hvězda je spíš z nostalgie za návštěvami filmových klubů v časech mého kinematografického dospívání, kdy mi podobné kousky přišly bezedně hluboké, hustě atmosférické, vysoce poetické, téměř esoterické... Ale dneska už jsem střízlivější a vidím to tak, že začátek je tajuplný a slibující, střed středoproudový a rozvláčný, závěr (kabinková scéna) i přes svůj nepříliš důvěryhodný pathos příjemně melancholický. A celkově mi film nepřijde už tak bezedně hluboký, ale i sem tam trochu mělký. Každopádně má příjemný hudební doprovod a Aurore Clément má ten nejkouzelnější francouzský přízvuk, jaký si umím představit. (31.07.2014)

"I'M NOT AFRAID OF HEIGHTS. I'M AFRAID OF FALLING." ------------ Najlepší film Harryho Dean Stantona, najlepší film z Texasu o Texase (ak nerátam staré čistokrvné westerny à la Fordovi Pátrači), vyšperkovanejšia road movie než Wendersova road movie trilógia, film zdanlivo tak prázdny na povrchu, až tomu nemôžeš uveriť, avšak vo vnútri jedno veľké bludisko a križovatka myšlienok, no a Robby Müller, ten je kompletne na inom leveli, to, čo robí, to už nie je ani snímanie a kamerovanie, to je prosto vizuálny jazyk, ktorý rozpráva k divákovi. Takéto filmy sa už netočia. (01.05.2019)