Nočná mora v Elm Street

(1001) Velký problém tohohle filmu vidím v té naprosto otřesné osmdesátkové produkci. Protože i když si myslím, že spousta starých věcí může být kvůli své neumělosti a naivitě proklatě stylová a zábavně špatná, tak tahle strašná syntetizátorová hudba v kombinaci s napomádovanými účesy nějakým způsobem účinkuje tak, že mi vstávají všechny chlupy na těle, ale určitě ne tak, že by se mi to líbilo. Takhle na mě film působí, jako by pár dost dobrých nápadů (třeba natočení a sestříhání Tininy smrti, potom Nancy v koupelně, gejzíry a jazyky a tak) bylo umístěno do velkého smotku skelné vaty a já si měla do něj skočit, abych se k těm scénám dostala. Když už mě má svědit a pálit celé tělo, tak bych za to chtěla víc. (Ať jsou si klidně nagelovaní, ale jinou hudbu, prosííím.) (16.08.2009)

Proč by to nebyl slasher? Má to všechno, co dělá správný slasher slasherem, to znamená, že je tam asi miliarda věcí, co mě nasrala. Skvělý, mnoha pokračováními vydojený, ale přesto nevyužitý originální námět na tom, že se jedná o vyvražďovák se všemi jeho neduhy, nic nezmění. Nadhled se mi nezdařil. (16.09.2008)

„Jedna dve, Freddy ide. Tri a štyri, k tebe mieri. Päť a šesť, ide ťa zjesť. Sedem osem, stratíš rozum. Deväť desať, stáť, nikdy nesmieš spať.“ Nočná mora z Elm Street je zo svätej trojice (Halloween, Piatok 13) môj najobľúbenejší kus. Kým k Myersovi a Voorheesovi som sa dostal až ako puberťák, Freddy je mojou súčasťou od detstva, keď som jednotku a dvojku prvý raz videl o polnoci v piatok na Nove a na neprístupnú, dodnes drsnú trojku ma dokonca starší brat prepašoval do kina, za čo mu bola počas premietania osobne dohovoriť riaditeľka kina, aby to už viac nerobil. Snové scény sú ohromné, snové, nepríjemné, zlovestné a halucinogénne. Krvavé efekty tvrdé i desaťročia od vzniku (posteľová scéna je pocta Kubrickovmu Osvieteniu, kde sa hektolitre krvi vyvalia pre zmenu z výťahu). Legenda okolo Kruegera bola takou nosnou, že v pohode vystačila na niekoľko sequelov, prequelov, remakov, crossoverov a seriálov. V neposlednom rade má jednotka echt atmosféru osemdesiatok (kvázi bezstarostné americké predmestie). Kasting je výborný v čele so sympatickou hlavnou hrdinkou, jej rovesníkmi (najviac zaujme 21-ročný debutant Depp) a rozhodne potešia dospeláci. Tí bývajú vo vyvražďovačkách odsúvaní z rôznych príčin na vedľajšiu koľaj, ale tento slasher je výnimočný aj práve tým, že im dáva prekvapivo veľký priestor. To poteší najmä u Johna Saxona ostrého ako nová žiletka. Postupné rozlietanie príšerného tajomstva tínedžermi, ktoré pred rokmi spôsobili ich rodičia, je výborne vypointované, zlovestné a strašidelné. Craven by hrdinku možno urobil neschopnou ťapou, keby sa do situácie nevložila jeho dcéra a nezačala sa otca pýtať, prečo sú sakra ženy v hororoch vždy neschopné chudery, ktoré zakopávajú o vlastné nohy. A tak sa z Wesa stal progresívny režisér, čo mu zostalo už až do smrti (viď. postavy Gale a Sidney vo Vreskotoch, Rachel McAdams v Nočnom lete alebo Meryl Streep v Hudbe môjho srdca). Ako Piatok 13, i Cravenov slasher mal problémy s financovaním. Natáčanie sa nieslo v znamení chuťoviek (Englund sám seba nechtiac temer podrezal, keďže rukavica pozostávala zo skutočných ostrých súčiastok), pikošiek (kvôli nedostatku času pár vecí natočil Wesov rovesník a kamarát Sean S. Cunningham, režisér Piatku 13), chaosu (režisér a producent o poslednú scénu súperili tak dlho, že nakoniec nikto nevedel, akú strihač pri premietaní šéfom z Paramountu pustil a keď sa producent dozvedel akú, stopol natáčanie, aby sa stihol dolepiť „jeho“ koniec) a zaujímavostí (Craven záporáka pomenoval po zmrdovi, ktorý ho kedysi na škole šikanoval). Nakoniec sa všetko podarilo úspešne prekonať a dotiahnuť film do kultovej popkultúrnej časti americkej kinematografie. Jedného z policajtov si zahral Joseph Whipp, ktorý v r. 1996 v Cravenovom Vreskote povýšil z radového člena policajného tímu na šerifa Woodsboro. (20.10.2004)

"Come to Freddy". Originalita. Toto slovo vás určite napadne, ked si spomeniete na tento kulový horor. Niet čudo, že najúspešnejším hororom dekády sa stal film Nočná Mora z Elm Street, ktorým sa na scénu uviedol spálený vrah detí Freddy Krueger. Jeho otec, režisér Wes Craven, geniálne využil "objavy" svojich predchodcou. Nancy, hlavná hrdinka, nielen behá a jačí, ale má aj svoje city a problémy ako vačšina jej vrstovníkov: pochádza z rozvedenej rodiny jej matka pije, a čo je najhoršie, trpí nedostatkom spánku. Len čo si na chvílu zdriemne, už je tu Freddy.A jeho úmysly nie sú čestné... Parazitný sposob existencie Freddyho Kruegera poskytol filmárom široké manévrovacie pole: v snoch sa može stat naozaj hocičo. Ked vás počas spánku Freddy poreže, zobudíte sa s ranou na ruke. Ked vás zabije už sa neprebudíte :) Freddy je nepredvídatelný, zákerný a má zmysel pre humor, samozrejme, že ten najčiernejší. Nečudo, že sa s neho stal Mickey Mouse hororu. Film je vdaka ustavičnému striedaniu snových a reálnych scén krásne neprehladný a nás divákou sprevádza pocit neustáleho ohrozenia. TOTO JE KULT! Celá recenzia: TU (04.05.2006)

Po 37. rokoch má úvodná časť Nočnej mory v Elm Street stále svoje čaro. Hudba Charlesa Bernsteina je bezchybná, atmosféra všadeprítomného zla podmanivá, tvorcovia od začiatku po koniec kvalitne stupňujú napätie a originálne prevedenie vrážd (najmä „vcucnutie“ do postele) som si plnohodnotne užil aj v roku 2021. Napriek menovaným kvalitám ma však Freddy príliš nevystrašil a absencia hrôzy pri horore je vždy značné mínus. (06.02.2021)