San geng 2

Nuž aj majster tesár sa niekedy utne. Špička režisérov povestní svojou originalitou na poli žánru sa rozhodli prispieť k druhej časti poviedkovej série Three Extremes. Výsledok. Veľmi nemastný neslaný. Ale poďme po poriadku. Fruit Chan spravil Dumplings. Tento príbeh je správne odľahčený a nesie sa v tradíciách nechutných hororov, ktoré pôsobia skôr čiernohumorne než vyslovene vážne. Šamanka s prapodivnou omladzovacou kúrou síce nemá vyvrcholenie a najsilnejšia je druhá dejová línia s mladým dievčatkom, ktoré zneužíval otec, ale ústredné duo Bai Ling a moja obľúbenkina Miriam Yeung si svoje party užívajú. Ale vo výsledku aj napriek nápadu - priemier. 50% Čo sa týka poviedky Cut od Chan-wook Parka tak to je v rámci tejto série najväčšie sklamanie. Hlavný psychopat nie je vôbec temný, ale skôr smiešny a hra na mačku a myš nefunguje už len preto lebo tam nefunguje správna motivácia. Prečo? Načo? A to zostáva aj po finálnej pointe, ktorá je kupodivu veľmi smiešna. 30% No a posledný je The Box od Miikeho. Toto zamrzí tiež, pretože v tomto jedinom príbehu tu hrá významnú úlohu aj zasnežené prostredie, stan a inšpirácia starým Japonským hororom a divadlom Kabuki. Bohužiaľ snaha o významovosť a prekvapivý zvrat podráža aj tomuto príbehu nohy a stáva sa z neho len variácia na príbehy, u ktorých navždy zostane v tieni až zabudnutá. Miike sa totiž aj napriek poetickosti snaží šokovať, ale ja aj vy vieme, že to vie robiť aj lepšie. 50%. Výsledná je slabá tretia hviezdička. Ale od režisérov podobného formátu som naozaj čakal väčší mindfuck. (19.06.2017)

najlepšou poviedkou bola druhá, ktorá mala aj opodstatnenú ideovú zložku (hoci bola miestami nechutná aj na mňa a vlastne celý film mi prišiel nechutne samoúčelný - niečo na spôsob EROSa), tretia mala celkom dobrý úvod aj zvrat a vlastne ma zaujala, bohužiaľ bola pridlhá a potom sa dookola opakovalo jedno a to isté, no a tá prvá poviedka celý čas držala nejaký ten vizuálno-mysteriózny štandard, aby to v závere zvrtla na totálnu blamáž, kedy sa celá kinosála rozjarila spontánnym smiechom. Ak človek chce hodnotiť vizuálnu stránku a mieru brutality a nechutnosti - tak 5 bodov. Bohužiaľ, aj keĎ originálna a necenzúrovaná, mala by mať tá brutalita nejaké opodstatnenie, ktoré bolo možno iba v poviedke druhej. Veľmi sporné dielo a sporne sa mi hodnotí, rozhodne však vrhá úplne svojrázny tieň na ázijskú kinematografiu (23.03.2006)

„3 Extremes“ je film skladajúci sa z troch poviedok. Prvý s názvom BEDŇA, rozpráva príbeh dvoch sestier, ktoré spolu od malička účinkujú v kúzelníckej scénke. Samotný majster však má jedno z dievčat radšej. Svoju náklonnosť dáva patrične najavo. Pre odstrkované dievča je získanie pozornosti či prejav nehy svojho učiteľa väčším zadosťučinením, ako by si sám myslel - 40%. Druhý, KNEDLIČKY, vyobrazuje príbeh o mladej kuchárke pracujúcej v domácnosti, ktorá disponuje špeciálnym receptom na malé knedličky obsahujúce tajnú prísadu s omladzujúcimi účinkami. Jej stála zákazníčka je pripravená urobiť čokoľvek, aby získala späť stratenú manželovu pozornosť - 50%. Tretí, STRIH (filmársky), rozpráva príbeh o režisérovi, ktorý momentálne točí nový horor. Po celodennom natáčaní prichádza domov. Čaká ho však nemilé prekvapenie. Životom sklamaný komparzista mu pripraví nejednu „príjemnú“ chvíľku na zamyslenie – 50%. Jediné čo v tomto filme zaujalo, je originalita všetkých troch príbehov. To som, ale očakával, nakoľko „šikmáči“ toto majú v malíčku. Film, ako taký na mňa, ale nijako nezapôsobil. Prvá časť pocit depresie nevyvolala. Druhá ma pobúrila len z časti. Pri tretej som sa síce zamyslel, ale z kečky sa mi neparilo. Film som pozeral na 8 krát, nakoľko mi bolo všetko ostatné prednejšie. Ešte aj milión krát reprízovaný "Alf". Neskutočná nuda - 45%. (16.02.2013)

Vynikající záležitost od hodně schopných režisérů asijské kinematografie. Hodně dobré na tom byla rozdílná atmosféra a vizuální stránka příběhů. Kde od japonské Miikeho "běžné" atmosféry se snímek přesunul do hongkongské špíny a hnusu a svým extrémním projevem hnusu nám připomněl klasické CAT III exploiery z počátku 90. let. Korejský snímek od Parka pak jasně dominuje ve vybroušeném vizualu a krutém napětí v podobě téměř klasického exploiteru - vyšinutý cizinec týrá manžele v jejich domě ... Jedná se o výborný snímek, jen u Miikeho mě trochu vadilo až úmorné pomalé vyprávění. U klaždého snímku pak ne příliš "úderný" závěr. Film je přístupen svým obsahem i širšímu publiku (i když je to fakt krutá a nechutná sada!!), nemohu prostě nesrovnat s nedávno shlédnutým RAMPO JIGOKU(2005), které je na míle dál v extrémnosti, bizardnosti a dekadentnosti než tento snímek ... tím se stává pro širší nezvyklé publikum hůře uchopitelné, ovšem pro extrémisty mého typu je to ještě mnohonásobnější pecka než tohle. Každopádně i toto je vskutku velmi vydařené!!! (20.01.2011)

Japonci, Jižní Korejci a Hongkongčané jsou blázni. Víc až se mi to rozleží. ♥ Knedlíky byly pro mě o dost slabší než oba dva zbývající filmy, ale vzhledem k tomu, že byly zařazené na začátku, jsem se stihla během následujícího skvělého Střihu ponořit do psychosvěta a během fenomenální Krabice už úplně zapomenout cestu zpátky. Vzdávám hold režijní suverenitě a osobitosti, kterou bych strašně ráda viděla i v jiných částech světa. (01.02.2012)